Denník N

Nemáme ani na opravy ciest, no Sieť plánuje Branisko II a najdlhší tunel na Slovensku

Sieť plánuje bežné diaľnice za toľko, za koľko sa stavajú tunely. Hovorí sa aj o 30 nových kilometroch tunelov.

V roku 1998 Vladimír Mečiar ako predseda vlády poklopkával pri Žiline základný kameň diaľničného tunela Višňové. Vtedy v ňom začali raziť prieskumnú štôlňu nazvanú Alžbeta. Keď bude tento tunel hotový, bude so svojimi 7,5 kilometrami najdlhším na Slovensku.

To však ešte potrvá. Zmeny politických priorít, rušené a naťahované súťaže sa postarali o to, že naplno sa tunel začal stavať až pred dvoma rokmi a šoféri ním prvýkrát prejdú zrejme najskôr v roku 2019, teda 21 rokov po oficiálnom štarte prác.

Višňové je rekordér, no omnoho lepšie to nie je ani s ďalšími náročnými stavbami. Za celú históriu stavania diaľnic sa u nás podarilo dostavať päť diaľničných tunelov s celkovou dĺžkou vyše 8 kilometrov. Ďalších 16 kilometrov sme stihli aspoň rozostavať. Slovenská diaľnično-tunelová bilancia dokopy: dokončených a začatých je 24 kilometrov.

Vládna Sieť cez svoje pridelené ministerstvo dopravy a Národnú diaľničnú spoločnosť avizuje, že toto tempo zvýši, a debatu obohacuje o ďalších vyše tridsať tunelových kilometrov. Nové veľké projekty vidí pri Bratislave, Ružomberku a na východe pri Spišskom Podhradí.

Pri tuneloch sa hrá o najviac peňazí

Manažérov Siete neodrádza ani to, že Slovensko je na konci čerpania eurofondov a v rozpočte zostáva na stavbu diaľnic iba približne 300 miliónov eur ročne.

Tunely sú najdrahšie diaľničné stavby – kilometer úseku s tunelom Višňové vychádza na 30 miliónov eur. Kilometer bežnej diaľnice v nekomplikovanom teréne stojí bežne okolo 10 miliónov eur.

Výnimkou sú zmluvy, ktoré má Sieť na stole na podpis, tie sú oveľa drahšie. Obchvat Prešova s krátkym tunelom a beztunelový obchvat Čadce vychádzajú po 45 a 42 miliónov na kilometer.

Uvažujú o najdlhšom tuneli

Minister dopravy Roman Brecely (Sieť) teraz avizuje prípravy najdlhšieho tunela na Slovensku. Volá sa Karpaty a je pokračovaním obchvatu Bratislavy, ktorý sa onedlho začne stavať za takmer 2 miliardy eur ako PPP.

„Je to ďalší horúci adept na PPP projekty,“ vyhlásil Brecely o tuneli Karpaty. V programovom vyhlásení vlády o ňom nie je ani zmienka.

„Žiaden tunel Karpaty už netreba. To je nezmyselná investícia. Slúžil by len pre dopravu smerujúcu do Česka z východu a z Česka na východ. Výstavba tunela Karpaty by znamenala iba vyšší komfort, lebo obchvat už budete mať,“ okomentoval nedávno Ondrej Matej z Inštitútu dopravy a hospodárstva a bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej.

Ozývajú sa aj hlasy, podľa ktorých je karpatský tunel logickým pokračovaním práve obstaraného obchvatu.

Branisko nemal v plánoch ani Počiatek

Novému šéfovi Národnej diaľničnej spoločnosti Róbertovi Auxtovi tiež začína čoraz viac chýbať druhá rúra tunela Branisko; vysvetľuje, že doprava v tuneli nebezpečne hustne.

„Stavať by sa malo začať najneskôr v roku 2019. Ak je pre nás prvoradá bezpečnosť a nechceme sa spamätať až pri škaredej mimoriadnej situácii, treba konať,“ vyhlásil Auxt.

Na rozdiel od tunela Karpaty, ktorého príprava je v počiatočnom štádiu, druhá rúru k Branisku sa dá pristavať rýchlo. Pozemky sa skúpili, keď sa stavala prvá rúra – preto nič nebráni súťaži a trojročnej stavbe s odhadovanými nákladmi 350 miliónov eur, čiže 50 miliónov eur na jediný kilometer, ak zarátame aj priľahlé dva kilometre autostrády, s ktorou by sa tendroval.

Keď sa na Branisko novinári pýtali Brecelyho predchodcu Jána Počiatka, exminister vysvetľoval, že doprava v rúre Braniska zatiaľ nie je taká intenzívna, aby bolo pristavanie druhej rúry prioritou. Inak povedané: kilometre diaľnic pri obmedzených zdrojoch sú v iných kútoch Slovenska nevyhnutné viac.

Ďalšie tunely v chránenej oblasti cez Fatru

Aj ďalší veľký tunel sa plánuje na D1. Práve sa rozhodlo, že kľúčový úsek tejto diaľnice, pri Ružomberku, nesmie chránené územie na dlhých kilometroch pretínať po povrchu, ale cestu treba skryť do tunela.

Úsek Turany – Hubová a s ním teda aj celá D1 medzi Bratislavou a Košicami bude preto hotová až v roku 2026. Tunely pri Ružomberku zaberú po novom 8,6 kilometra. Jediný kilometer tejto stavby má stáť takmer 70 miliónov eur, čo by bol slovenský rekord.

Odhadovaná celková investícia do tunelovej diaľnice je 900 miliónov eur. Dobre nastavená súťaž môže priniesť výraznú zľavu.

Na vyše miliardu eur by sa mala vyšplhať ďalšia tunelová stavba, ktorú začala spomínať ešte druhá Ficova vláda.

„Jedna z prvých vecí, ktorú by sme začali pripravovať v prípade, že by sme pokračovali na ministerstve dopravy, je PPP projekt na prepojenie Banskej Bystrice a Ružomberka,“ povedal Počiatek tesne pred voľbami.

Počiatek už ministerstvu nešéfuje, zostal tam jeho štátny tajomník zo Smeru Viktor Stromček. Vo vládnom programe sa píše, že túto stavbu treba ďalej pripravovať.

To sa aj deje: časti 50-kilometrovej autostrády v ťažkom a chránenom teréne prechádzajú pozorným okom ochranári aj odborníci ministerstva životného prostredia. Debatuje sa aj o počte tunelových kilometrov. V mape je zakreslený tunel Diel a Kozí chrbát nad Banskou Bystricou, spoločne sú dlhé takmer päť kilometrov, no aj vyššie bude treba pridať kilometre tunela. Zatiaľ sa o tuneloch definitívne nerozhodlo; predbežne sa odhaduje, že ich bude približne desať alebo aj viac kilometrov.

Existujú aj celé varianty na prepojenie D1 a R1, napríklad západnejšie cez mesto Martin.

Medzitým stále chýbajú peniaze na opravu ciest nižšej triedy. Inštitút INEKO odhaduje, že 115 miliónov eur by stačilo na opravu 500 kilometrov ciest prvej triedy.

Ministerstvo dopravy avizuje, že reči o tuneloch treba brať s rezervou.

„Aktuálne je vo výstavbe sedem diaľničných tunelov na úsekoch diaľnice D1 a D3. Podľa aktuálneho harmonogramu budú do roku 2020 všetky tieto stavby ukončené a odovzdané motoristom do užívania. Výstavba ďalších stavieb bude závisieť od dostupných zdrojov financovania a stavu prípravy, ako aj od výsledného technického riešenia konkrétnych úsekov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.

Upozorňuje tiež na prioritný úsek medzi Turanmi a Hubovou, ktorý je súčasťou D1. Okrem ďalších tunelov, o ktorých je reč, však pripomína, že na pamäti treba mať aj tunel, ktorý má byť súčasťou obchvatu Prešova, a myslia vraj aj na tunel Soroška.

Tunel Soroška tiež spomínal šéf diaľničiarov Auxt.

„Nechcem sa zamerať len na strihanie pások – aj to, čo tu necháme po štyroch rokoch, je benefit pre krajinu. Ide o to, aby sme mali v príprave čo najviac kritických úsekov: to môže byť spomínaný tunel Soroška, ďalšia časť obchvatu Bratislavy, tunel Karpaty alebo dokončenie spojenia R1 z Banskej Bystrice po D1 pri Ružomberku,“ povedal v rozhovore pre Denník N. Soroška patrí tiež k dlhším tunelom, má merať vyše 4 kilometre.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Obchvat Prešova

Ekonomika

Teraz najčítanejšie