Denník N

V akej spoločnosti chceme žiť?

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Definovať „dobrú spoločnosť“ pomocou striktných politických, ideologických alebo náboženských kritérií nie je správna cesta. Jej nedostatkom je, že vylučuje skupiny občanov, ktorí s týmito kritériami nesúhlasia.

Autor je teológ a etik

Vzhľadom na fundamentálnu dôležitosť otázky „V akej spoločnosti chceme žiť?“ je prekvapujúce, ako málo ľudí o nej hlbšie premýšľa a dokáže prezentovať koherentnú a zmysluplnú odpoveď, ktorá by sa mohla stať súčasťou ďalšieho spoločného uvažovania. Pre mnohých sa zdá jednoduchšie odpovedať na otázku, v akej spoločnosti žiť nechcú – kde „homo homini lupus est“, alebo kde je rozšírená korupcia, klientelizmus či nepotizmus –, ako vyjadriť pozitívnu víziu „dobrej spoločnosti“.

Keď som sa po prvýkrát serióznejšie zamýšľal nad touto otázkou, moja odpoveď bola skôr intuitívna, respektíve nevychádzala zo štúdia filozofických textov našich múdrych predchodcov a súčasníkov. V skratke, chcel som žiť v „dobrej spoločnosti“, ktorá v čo najväčšej miere umožňuje človeku žiť „dobrý život“. Základné stavebné kamene tejto spoločnosti pre mňa predstavovali sloboda, mier (pokoj) a spravodlivosť.

Tri piliere

Nebol som sklamaný z nedostatku vlastnej originality, keď som sa o niekoľko rokov neskôr v preambule Všeobecnej deklarácie ľudských práv dočítal o základoch „slobody, spravodlivosti a mieru vo svete“. A potešil som sa, keď som nedávno v knihe The Good Society (Dobrá spoločnosť) od významného sociológa Roberta N. Bellahu a jeho kolegov čítal, že „klasické kritériá dobrej spoločnosti – mier, prosperita, sloboda, spravodlivosť – všetky dnes závisia od nového experimentu demokracie“.

Dobrá spoločnosť má jasne definované hodnoty a ideály, ktoré formujú jej morálnu identitu, sociálne vzťahy a následne (aj) politiku. Stavba dobrej spoločnosti stojí na skôr zmienených troch pilieroch a ak niektorý z nich chýba alebo je narušený, spoločnosť sa stáva objektívne horšou. Prosperita je tiež dôležitou charakteristikou dobrej spoločnosti, ale možno legitímne tvrdiť, že spoločnosť, ktorá je v pravom zmysle slova slobodná, mierová a spravodlivá, bude vo väčšine prípadov aj prosperujúca.

Lepšia cesta

Mnohí definujú „dobrú spoločnosť“ pomocou striktných politických, ideologických alebo náboženských kritérií. Som presvedčený, že existuje lepšia cesta. Jedným z hlavných nedostatkov takého zadefinovania dobrej spoločnosti je, že automaticky z nej vylučuje skupiny občanov, ktorí sa s týmito kritériami nestotožňujú. Naopak, ešte som sa nestretol s osobou, ktorá by nechcela žiť v spoločnosti, ktorá je slobodná, mierová a spravodlivá.

Samozrejme, sloboda, mier a spravodlivosť nie sú hodnoty, ktorých význam je (samo)zrejmý a všeobecne prijateľný. Ak sa pozrieme napríklad na spravodlivosť, dôležití myslitelia ako John Rawls (Theory of Justice), Michael Walzer (Spheres of Justice: A Defense of Pluralism and Equality) alebo Nicholas Wolterstorff (Justice: Rights and Wrongs), všetci veria v jej dôležitosť pre dobrú spoločnosť, no líšia sa v spôsobe interpretácie a implementácie tohto konceptu. A rovnaké platí o slobode a mieri.

Pri dôkladnejšom skúmaní si však uvedomíme, že napriek rôznym nuansám či dokonca kontrastným pohľadom o stavebných kameňoch dobrej spoločnosti alebo vnímaním ich vzájomného vzťahu či hierarchického usporiadania, existuje dostatočná miera spoločného základu na dosiahnutie aspoň minimálneho konsenzu, ktorý je nevyhnutný na budovanie a ochranu „dobrej spoločnosti“.

Liberalizmus. Konzervativizmus

Mnohí by chceli žiť v spoločnosti, ktorá je viac liberálna, progresívna či sekulárna. Iní naopak v spoločnosti, ktorá je viac konzervatívna, tradičná či kresťanská. Ak nekriticky stotožníme „dobrú spoločnosť“ s ktorýmkoľvek z týchto prívlastkov, spoločnosť sa zákonite stane miestom Kulturkampfu a naši spoluobčania nepriateľmi, ktorých treba konfrontovať a poraziť. Z môjho pohľadu, „dobrá spoločnosť“ bude obsahovať niečo z každej z týchto – čím ďalej, tým viac ošúchaných – kategórií, súčasne však nie je jednoznačne stotožniteľná so žiadnou z nich.

Prajem si žiť v spoločnosti, ktorá je slobodnejšia, mierovejšia a spravodlivejšia, ako je tá súčasná a o budovanie takej spoločnosti sa chcem aj pričiniť. Jeden z hlavných dôvodov, prečo možno považovať západnú demokraciu za lepší politický systém ako iné, je, že poskytuje väčší priestor ako jej konkurenti tak pre rozvoj „dobrej spoločnosti“, ako aj pre proces rozlišovania významu jej jednotlivých stavebných kameňov.

Nepochybujem o tom, že kresťanstvo v jeho rôznych formách môže výrazne prispieť k lepšiemu porozumeniu konceptu „dobrej spoločnosti“. Výzva pre kresťanov – a nielen pre nich – spočíva v uvedomení si, že napriek presvedčeniu, že existuje „absolútna pravda“, nikto z nás nemá k tejto pravde úplný prístup a neporozumel jej absolútne. Z kazateľníc kostolov a modlitební môžeme pravdu – tak, ako jej najlepšie rozumieme – hlásať, vo verejnom priestore ju však musíme spolu s ostatnými členmi spoločnosti hľadať.

Hľadanie pravdy o „dobrej spoločnosti“ v kontexte pluralitnej demokracie zahŕňa schopnosť prostredníctvom všeobecne prístupného argumentu druhých trpezlivo presviedčať a súčasne byť otvorený možnosti, že nás môžu presvedčiť oni. Žiaden rozumný hlas by z tohto priestoru nemal byť vylúčený a zároveň žiadny by si nemal nárokovať – či už vedome, alebo podvedome – neomylnosť. Arogantnosť znemožňuje dialóg a následné vytvorenie spoločnej normatívnej vízie „dobrej spoločnosti“.

Skratka neexistuje

Ktorú zo súčasných spoločností môžeme označiť za „dobrú“ a snažiť sa ju napodobniť? V plnom zmysle tohto slova žiadnu – dokonalá spoločnosť neexistuje a ani by sme sa o jej vytvorenie nemali usilovať. Snaha o priblíženie sa ideálu robí spoločnosť lepšou, snaha o uskutočnenie utópie ju robí krutou. Spoločnosti sú lepšie a horšie – ich kvalitu nám pomôžu posúdiť nielen eminentní morálni a politickí filozofi, ale aj jednoduchý pohľad na migračné trendy.

Asi každý z nás si praje žiť v „dobrej spoločnosti“. V našich rodinách, školách, cirkvách, politických stranách či médiách sa preto musíme hlbšie zamýšľať, aké sú charakteristiky takej spoločnosti a ako sa môžeme na jej vytváraní konkrétne spolupodieľať. K budovaniu spoločnosti, ktorú nebudú ľudia vo veľkom opúšťať a tí, ktorí zotrvajú, nebudú trpieť cynizmom, negativitou či ľahostajnosťou k všeobecnému dobru, neexistuje žiadna skratka.

Teraz najčítanejšie