Denník N

Ak pijete veľa kávy, môžete byť odolnejší voči rakovine kože

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Vedci zistili, že ľudia pijúci štyri a viac šálok kávy denne majú o 20 percent nižšie riziko vzniku malígneho melanómu kože v porovnaní s ľudmi, ktorí kávu nepijú vôbec. Bezkofeínová káva takéto účinky nemá.

Malígny melanóm je najzhubnejšie nádorové ochorenie kože, aké poznáme.

Vzniká z melanocytov, buniek produkujúcich hnedé farbivo melanín. A aj napriek tomu, že ide o pomerne dobre preskúmaný typ rakoviny, je príčinou najvyššieho počtu úmrtí na nádorové ochorenia kože a jedinou možnosťou liečby je jeho chirurgické odstránenie.

Môže vznikať zo znamienok, ale aj na nesfarbenej koži, či dokonca v ústach, oku a črevách. Ľudia, ktorí sa aspoň raz v živote spálili na slnku, majú vyššie riziko vzniku tohto druhu rakoviny. Medzi vonkajšie faktory vyvolávajúce melanóm patrí najmä vystavovanie sa ultrafialovému žiareniu, hlavne UVB.

Ochranná šálka kávy

Vedci z Národného inšitiútu pre výskum rakoviny v americkom Rockville – na čele s profesorkou Rashimi Sinhou a doktorandkou Erikkou Loftfieldovou – publikovali v žurnále Journal of the National Cancer Institute štatistickú analýzu, podľa ktorej vás káva môže ochrániť pred vznikom melanómu.

Skúmali 447 357 respondentov počas desiatich rokov. Išlo o ľudí so svetlou farbou pokožky, ktorí primerane športovali a nemali žiadnu históriu rakoviny v rodine. Aby zistili množstvo UV, ktorému boli respondenti vystavovaní, použili satelitné dáta z NASA pre bydlisko každého z nich.

Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí pili štyri a viac šálok kávy denne, mali o 20% nižšie riziko vzniku malígneho melanómu.

Konkrétne na 100-tisíc ľudí sa melanóm vyvinul u 77,64 ľudí, ktorí nepili žiadnu kávu, pričom u ľudí, ktorí pili aspoň štyri kávy, bolo toto číslo nižšie – melanóm dostalo 55,9 ľudí.

Aj ľudia, ktorí mali jednu až dve kávy denne, boli chránení – ale o čosi menej.

Rakovinu kože dostalo 68 ľudí zo 100-tisíc. Doktorandka Erikka Loftfieldová dodáva: „Výsledky nášho a predošlých výskumov ukazujú ľuďom pijúcim kávu, že to nie je nebezpečné… naše výsledky však nenaznačujú, že by mali ľudia meniť svoje návyky pitia kávy.“

Pripraví nás otepľovanie o rannú šálku kávy?

Vedci varujú: Ak neznížime emisie, do roku 2050 prídeme o polovicu oblastí vhodných na pestovanie kávy.

Bezkofeínová káva nefunguje

Káva je okrem kofeínu bohatá na bioaktívne látky ako polyfenoly, či diterpény, ktoré ochraňujú bunky pred oxidatívnym stresom, poškodeniami DNA, či zápalmi. Dokonca aj pred bunkovou smrťou.

Samotný kofeín u myší dokonca potláčal vývin rakoviny prostredníctvom absorbcie UV žiarenia, teda rovnako ako krém na opaľovanie.

Výskum však ukázal, že bezkofeínová káva ochranný účinok pred rakovinou nemala. Nemusí to byť spôsobené iba absenciou kofeínu. Počas výroby bezkofeínovej kávy sa zelené kávové zrná najprv extrahujú organickým rozpúšťadlom, dichlórmetánom.

Počas tohto procesu sa môžu okrem kofeínu strácať aj iné bioaktívne molekuly, čo by vysvetlilo pokles ochranných účinkov oproti bežnej káve s kofeínom.

Treba sa natierať

Vedci tiež priznávajú, že nemali žiadne informácie o zvykoch respondentov, napríklad či a ako dôkladne sa chránili pred slnkom, aký používali ochranný faktor krémov na opaľovanie, prípadne či zvykli chodiť do solária.

Taktiež je možné, že ľudia, ktorí si doprajú viac kávy, nechodia von tak často ako ľudia, ktorí pijú menej kávy. Napríklad preto, lebo majú iný typ práce alebo záľuby. Je logické, že programátori strávia počas práce menej času na slnku ako napríklad plážový plavčík alebo záhradník.

Výsledky nedokázali určiť presnú príčinu ochranného efektu kávy. Je tiež možné, že sa závery vedcov nebudú dať aplikovať na celú populáciu.

Keďže ide o primárny výskum, autori štúdie dodávajú, že najefektívnejšou ochranou pred melanómom stále ostáva správna ochrana pred slnečným žiarením, ako vyhľadávanie tieňa, použitie krémov s vysokým ochranným faktorom a nosenie slnečných okuliarov s UV filtrom.

Štúdie sú dostupné z doi: 10.1093/jnci/dju421, 10.3389/fonc.2013.00144

Autorka je doktorandkou chémie na Univerzite v Bazileji vo Švajčiarsku. Momentálne sa venuje výskumu umelých enzýmov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie