Denník N

V minulosti jej zakázali pretekať, lebo nebola dostatočne ženou, teraz ide Caster Semenyaová do Ria

Juhoafrická bežkyňa Caster Semenyaová na archívnej snímke z roku 2009. Foto - Tasr/Ap
Juhoafrická bežkyňa Caster Semenyaová na archívnej snímke z roku 2009. Foto – Tasr/Ap

Príbeh o tom, že pri pohlaví nejde o voľbu buď muž, alebo žena.

Na olympiáde v Riu bude pretekať aj Caster Semenyaová, juhoafrická bežkyňa, hlavná favoritka na víťazstvo v behu na 800 metrov.

Atlétka trpí hyperandrogénnym syndrómom. „Hyperandrogénne stavy u žien sú spôsobené nadmerným vylučovaním mužských pohlavných hormónov, androgénov (testosterón a iné),“ povedal pre Denník N lekár Martin Kužma z V. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

„Dôsledkom hyperandrogenizmu u ženy je ochlpenie mužského typu (fúzy, zarastanie brady, ochlpenie na hrudníku a bruchu), poruchy menštruačného cyklu (nepravidelnosť, vynechávanie menštruácie, nedochádza k ovulácii) a neplodnosť, ako aj nedostatočná citlivosť organizmu na inzulín, čo vedie k cukrovke,“ dodal odborník.

5 až 10 percent žien

Tieto stavy sa vyskytujú u 5 až 10 percent žien. Najčastejšie, až v zhruba 90 percentách prípadov, sú spôsobené ochoreniami nadobličiek alebo syndrómom polycystických ovárií, vysvetlil nám doktor.

Semenyaovej prípad ukazuje, že pohlavie je spektrum s rôznymi odtieňmi sivej a nedá sa vymedziť dvomi oddelenými škatuľkami – buď žena, alebo muž.

Vďaka vysokej hladine testosterónu v krvi behá atlétka rýchlejšie, čo ju neférovo zvýhodňuje oproti iným pretekárkam, myslí si fyziológ Ross Tucker z University of the Free State v Juhoafrickej republike.

Neférová výhoda?

Držiteľkou svetového rekordu na 800-metrovej trati je Jarmila Kratochvílová, má hodnotu 1:53,28. Vytvorila ho v Mníchove v roku 1983. Semenyaová bežala najrýchlejšie za 1:55,33.

Na rovnakej trati sa v Riu predstaví aj Slovenka Lucia Hrivnák Klocová. Finále sa pobeží v nedeľu 21. augusta.

Tucker spočítal, že až 8-tisíc mužov prekonalo v minulosti svetové rekordy žien v bežeckých disciplínach. „Prečo majú muži túto výhodu? Odpoveďou je testosterón. Riadi vývoj reprodukčného systému, zvyšuje svalovú hmotu a silu a znižuje tuk.“

Fyziológ vraví, že kategórie – okrem iného medzi mužmi a ženami – existujú v športe preto, aby sme zaručili spravodlivosť súbojov. „V Riu budú boxeri súťažiť v desiatich váhových kategóriách. Chránia menších boxerov a zaručujú rovnosť.“

Semenyaová zvíťazila v behu na 800 metrov na svetovom šampionáte v Berlíne v roku 2009. Zdroj – Youtube

Prečo práve testosterón?

Na druhej strane, viacerí sa Semenyaovej a ďalších intersexuálnych športovkýň, zastali. Argumentujú, že existuje celý zástup variantov génov, ktoré spôsobujú, že športovec dosahuje nadpriemerné výkony a pozitívne vplývajú na tok krvi do svalov, štruktúru svalov alebo prenos kyslíka.

Etička Silva Camporesiová z King’s College London pre Conversation píše, že hladina testosterónu u žien je arbitrátne kritérium, ktoré si náhodne vyberieme, ale iné ignorujeme. Ak nás nezaujímajú gény, ktoré zlepšujú funkciu svalov, prečo by nás mal zaujímať testosterón, pýta sa.

Napríklad Eero Mäntyranta, fínsky bežec na lyžiach, ktorý bol na štyroch olympijských hrách v rokoch 1960 až 1972 a na troch z nich vyhral sedem medailí, mal genetickú mutáciu, vďaka ktorej mal o vyše 50 percent krviniek viac ako jeho súperi.

Krvinky zásobujú svaly kyslíkom, vo vytrvalostných športoch sú mimoriadne dôležité.

Vzniká tak otázka, že ak sme nediskriminovali Mäntyrantiho, prečo by sme mali diskriminovať Semenyaovú a iné hyperandrogénne športovkyne?

Nariadenie IAAF

Novodobá kontroverzia okolo testosterónu u športovkýň siaha do roku 2009, keď Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) zakázala Semenyaovej súťažiť. Športovkyňa sa na atletický ovál vrátila o rok, keď sa uznalo, že „ide o ženu“, len s extrémnou hladinou testosterónu.

Od roku 2011 musela Semenyaová brať lieky na znižovanie mužských pohlavných hormónov. V tom istom roku IAAF vydala nariadenie, že atlétky môžu mať v krvi maximálny obsah testosterónu 10 nmol/l .

Na olympijských hrách v Londýne, ktoré sa konali o rok neskôr, prekročilo povolenú hranicu niekoľko atlétok, píše New York Times.

Aby mohli pretekať aj v budúcnosti, podstúpili operácie na zníženie produkcie testosterónu a ďalšie procedúry vrátane úpravy pošvy, klitorisu alebo hormonálnej liečby, píše denník.

KK4 Londýn - Juhoafrická atlétka Caster Semenyaová sa raduje zo zisku striebornej medaile v behu na 800 m na OH v Londýne 11. augusta 2012. FOTO TASR/AP South Africa's Caster Semenya reacts after finishing in second place in the women's 800-meters final during the athletics in the Olympic Stadium at the 2012 Summer Olympics, London, Saturday, Aug. 11, 2012. (AP Photo/Anja Niedringhaus)
Semenyaová sa raduje zo zisku striebornej medaily v behu na 800 m na OH v Londýne (2012). Foto – Tasr/Ap

Chcem zostať, kým som“

Indická šprintérka Dutee Chandová to odmietla a obrátila sa na Medzinárodný športový súd v Lausanne, aby rozhodol, či musí zákroky podstúpiť, ak chce pretekať. Indka argumentovala, že nijako nepodvádza a stav, keď produkuje zvýšenú hladinu testosterónu, je prirodzený a nejde o chorobu.

Chcem zostať, kým som, a znova pretekať,“ povedala pred dvomi rokmi.

V júli minulého roku súd rozhodol, že spojenie medzi športovým výkonom a hladinou testosterónu „môže byť platné“, ale nemáme dostatočné dôkazy, aby sme to tvrdili s vedeckou istotou.

Rozhodnutie súdu

Na dva roky súd odvolal smernicu, ktorá zakazovala súťažiť hyperandrogénnym ženám. Vďaka tomu môže Semenyaová, Chandová a iné ženy s rovnakým zdravotným stavom bojovať v Riu o cenné kovy.

Sporné nariadenie atletickej federácie automaticky zanikne, ak organizácia do dvoch rokov nepredloží dostatočné dôkazy o spojení zvýšenej hladiny testosterónu a zlepšeného výkonu.

Súd konštatoval, že „sa nedokázal zhodnúť na tom, či hyperandrogénne atlétky ťažia zo svojho stavu tak, aby ich bolo potrebné vyradiť zo súťaženia v ženských kategóriách.“

„Hoci atletické disciplíny sú rozdelené do oddelených kategórií mužov a žien, pohlavie u ľudí nie je binárna záležitosť,“ je názor súdu.

Morálna dilema

Etička Camporesiová si myslí, že diskriminačné správanie ľudí k hyperandrogénnym ženám vyjadruje obavy spoločnosti, ktorá žije v stereotypoch z minulosti. „Naša spoločnosť sa bojí žien, ktoré behajú rýchlo, hovoria nahlas, ktoré sú príliš dobré a ktoré môžu byť prezidentkami. Tak to je.“

Ťažko povedať, či je to v tomto prípade naozaj tak. V každom prípade, povoliť alebo nepovoliť hyperandrogénnym ženám súťažiť v ženských kategóriách je záležitosť morálky. A problémom morálky je, že to nie je niečo, čo je vytesané do štruktúry sveta.

Morálka predstavuje to, ako sa máme správať, nie to, aký svet je. Dívať do mikroskopu sa môžeme ľubovoľne dlho, návod na správanie tam aj tak nenájdeme (Humeov zákon).

Nech budú budúce rozhodnutia športových federácií či súdov v tejto veci akékoľvek, jedno je jasné. Mali by sa riadiť kritériami minimalizácie utrpenia zainteresovaných a vedeckými faktmi (na sexualitu a iné).

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

OH Rio 2016

Veda

Teraz najčítanejšie