Automobilka je svätá krava, o ktorej sa nediskutuje, ale zarobiť sa na nej dá
Náklady na pomoc Jaguaru môžu dosiahnuť polovicu výšky investície.
Debata o pomoci investorom sa pretlakom emócií a vydierania podobá diskusii o investíciách do športových štadiónov. Kto sa pýta, za koľko a prečo práve tam a prečo práve tomu a prečo práve teraz, je pri skúmaní pomoci futbalistom aj automobilkám skôr či neskôr označený za národného zradcu alebo intelektuála. Lebo buď nerozumie futbalu, alebo si nikdy nehľadal robotu vo fabrike.
Kľúčový rozdiel je v tom, že nové veľké investície sú na prežitie krajiny na rozdiel od veľkých štadiónov potrebné. Fabriky sú však rádovo drahšie ako športové stánky.
Preto ak o nich budeme na úrovni verejnosti, byrokracie aj politikov naďalej viesť len prudko emotívnu debatu rovnako ako o štadiónoch, bude nás pomoc investorom stáť ročne stovky a stovky miliónov eur viac, ako je naozaj nutná úroveň. Tu ide o také veľké peniaze, že nad nimi nemôžeme mávnuť rukou s poznámkou „veď chlieb a hry“.
Odkedy sa vláda dohodla s Jaguarom Land Roverom, že pri Nitre postaví fabriku a štát na ňu priloží 130 miliónov eur, ministerstvo dopravy naobjednávalo ďalšie veci za dokopy už približne 500 miliónov eur.
Nateraz nechajme bokom, či to je legálne a či časom za to nebude musieť automobilka platiť pokuty Európskej komisii. Verme, že oficiálna suma štátnej pomoci je v rámci európskych pravidiel vyrátaná správne a celé sa to neskončí medzinárodným škandálom.
Podstatné je, že v realite už dnes vieme, že verejná investícia na pomoc Jaguaru v rôznych formách dosiahne najmenej 600 miliónov eur, čo je takmer polovica sumy, ktorú tu chce indicko-britská automobilka investovať.
Možno by tieto čísla vyzerali menej dramaticky, ak by sme vedeli, že zahŕňajú aj budovanie infraštruktúry, ktorá pomôže aj desiatkam subdodávateľov. No nevieme o tom nič, a tak je rovnako možné, že pre nich vláda nachystá ďalšiu pomoc.
Možno by sme gigantických 600 miliónov eur pre Jaguar (skoro jedno percento HDP) vnímali s väčším pochopením, ak by niekto vysvetlil, že sú v tom zahrnuté investície, ktoré by región potreboval skôr či neskôr tak či tak. Ale nič také sa nedeje.
V čase, keď sa o pomoci pre Jaguar rokovalo, nemal okrem tímu štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka nikto k dispozícii jasný sumár sľubov, ktoré sme automobilke dali.
Nikto teda nemohol ministrom predložiť aspoň elementárnu analýzu toho, koľko nás to bude celé stáť a či to je porovnateľné s dlhodobými prínosmi.
Áno, zrejme ministri vrátane ministra financií v momente hlasovania o zmluve nemali dosť informácií na to, aby tušili, či rozhodujú správne.
Len dvíhali ruky, lebo automobilka je posvätná krava – len nepriateľ pracovných miest sa pýta, koľko nás stojí.
Pri rokovaní s investorom sa v rýchlosti a pod zámerným tlakom investora zložité analýzy robiť nedajú. Takmer jedno percento HDP minuté na jeden projekt by si pár dní skúmania Hodnoty za peniaze zaslúžilo aspoň spätne.
To by však musel mať minister financií dostatočnú odvahu a autoritu a ľudia okolo Viktora Stromčeka čisté svedomie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
