Do Iraku sa vrátilo ďalších 19 kresťanov, zvyšní si na Slovensku stále viac zvykajú

Najprv tu bolo 149 asýrskych kresťanov, v apríli 128 a dnes je ich 111. Štyri desiatky z nich si začínajú robiť vodičské preukazy, niektoré deti už hovoria plynule po slovensky. Na Slovensko má vo štvrtok prísť prvá sýrska žena s dvoma deťmi, ktorú berieme v rámci „dobrovoľných kvót“.
Plán pomôcť a zároveň integrovať na Slovensku skupinu asýrskych kresťanov zo severu Iraku naráža na tvrdú realitu a nie všetci si s ňou dokážu v úplne nových podmienkach poradiť. Do vlasti sa najprv vrátilo na jar 21 ľudí z pôvodnej 149-člennej skupiny, ktorá na Slovensko dorazila na sklonku minulého roka.
Krátko potom ich odišlo ďalších 19. Keďže sa utečencom medzičasom narodili dve deti, v Nitre a v jej okolí ich momentálne žije 111.
Na Slovensko by mala vo štvrtok prísť žena s dvoma malými deťmi zo Sýrie. Umiestnia ju v utečeneckom tábore v Humennom, kde by mala požiadať o azyl. Sýrčanka a jej deti sú prvými zo stovky utečencov, ktorých chceme dobrovoľne prijať z preťažených táborov v Európskej únii.
Video: Kňaz verzus krčma. Prijme slovenská dedina utečencov?
autor: Martina Koník
Z Talianska má na Slovensko doraziť 60 a z Grécka 40 ľudí. Sýrčanka, ktorá prichádza z Grécka, si Slovensko sama vybrala, takže podľa Netíka zrejme bude mať záujem u nás aj zostať a nastúpiť do integračného programu. Podmienkou na príchod ďalších ľudí, ktorí utiekli pred vojnou, sú platné doklady a to, že si nás ako cieľovú krajinu sami vyberú.
Podľa šéfa tlačového odboru ministerstva vnútra Ivana Netíka za odchodom niektorých Asýrčanov nebola nespokojnosť s podmienkami, aké u nás našli. Problém bol skôr v tom, že niekoľko starších ľudí sa už nášmu prostrediu, tak odlišnému oproti irackému, nedokázalo prispôsobiť, a tak sa ich rodiny rozhodli, že sa s nimi vrátia do vlasti.
Video: Iračanke Rite sa do anglických viet pletie slovenčina
Autorka: Martina Koník
Robia si vodičské preukazy
Asýrskym kresťanom, ktorí na Slovensku zostávajú, sa darí čoraz viac stať sa súčasťou našej spoločnosti. Prakticky denne majú jazykové kurzy, viacerí už mali zamestnanie, hoci išlo skôr o krátkodobé práce. Deti, ktorých je zhruba tretina, už na jar začali chodiť do školy a v lete veľa z nich absolvovalo rôzne tábory či výlety. Mladí ľudia, ktorí chcú od jesene študovať na vysokej škole, absolvovali jazykový pobyt v Bratislave.
„Niekedy o týždeň či dva otvárame komunitné centrum, ktoré si sami v spolupráci s jednou výtvarníčkou pripravili,“ povedal Denníku N Peter Brenkus z občianskeho združenia Pokoj a dobro, ktoré sa o utečencov spolu s katolíckou cirkvou od začiatku stará; pripravovali aj ich príchod.

Záujem o zamestnanie majú všetci dospelí, prácu sa zatiaľ podarilo nájsť len časti z nich a išlo skôr o dočasné úväzky. Brenkus hovorí, že viacerí sa snažia zvýšiť si kvalifikáciu, narážajú pritom však aj na úradné prekážky.
Slovensko rovnako ako ostatné krajiny Európskej únie napríklad neuznáva iracké vodičské preukazy a u nás si ich môžu urobiť len ľudia s dlhším ako 180-dňovým trvalým pobytom. Veľká časť asýrskych kresťanov pritom chcela teraz pracovať ako vodiči a takéto ponuky aj dostali.
Okolo 40 ľudí zo skupiny teraz chce v čo najbližšom čase začať chodiť do našich autoškôl. Veľká časť vodičských skúšok sa u nás dá absolvovať len v slovenčine, čo môže byť pre Iračanov oveľa väčší problém ako ich šoférovanie.
Musia sa dovzdelávať
„U nás sú požiadavky, keď to tak všeobecne poviem, vyššie než tam. Jeden pán z tejto skupiny dostal ponuku na prácu a uznali, že o tom niečo vie, dali mu však 500-stranovú knihu, ktorú si má doštudovať,“ vraví kňaz Brenkus, ktorý utečencom pomáha aj vo svojej farnosti. Iračania si tak musia doplniť svoje vedomosti či zručnosti, aby si našli trvalé zamestnanie. Na ich integráciu idú najmä peniaze z cirkvi a od občianskeho združenia, nie štátne.
Menej problémov zaradiť sa majú deti a mladí ľudia. Ako príklad uvádza chlapca, ktorý mu miništruje a plynule už teraz hovorí po slovensky. Slovenčinu dobre zvláda aj jeho matka.
Skupina 149 utečencov prišla na Slovensko v decembri. Najprv boli v utečeneckom tábore v Humennom; po tom, ako získali azyl, ich rozmiestnili v Nitre a v okolí. Hoci sa v niektorých obciach pozerali na ľudí z Iraku s nedôverou a dokonca otvorene hovorili, že ich tam nechcú, podľa Brenkusa dnes v spolužití nie je žiaden problém. Až na občasné nedôverčivé pohľady miestnych, ktoré sa však časom vytratili, sa asýrski kresťania do nepríjemných situácií nedostali.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].