štvrtok

Každá dedina si zaslúži architekta

Postaviť škaredú či peknú škôlku v obci vyjde zhruba na rovnaké peniaze. Prečo sa potom stavajú aj škaredé? Architekti sa práve snažia naučiť starostov, ako jednoducho zorganizovať poriadnu architektonickú súťaž, z ktorej vyjdú len kvalitné stavby.

Aj takto môže vyzerať škola. Pre českú obec Líbeznice ju navrhlo štúdio Projektil architekti. Foto - Projektil

Keď pred dvoma rokmi malé mesto Leopoldov vypísalo súťaž architektonických návrhov na novú radnicu, bol z toho na scéne architektov poprask. Prihlásilo sa päťdesiatdva ateliérov, čo sa nestalo pri žiadnej inej súťaži v posledných rokoch, s výnimkou súťaže na Kežmarskú chatu.

Smutnejšia strana príbehu je však tá, že sa to ani stať veľmi nemohlo, lebo súťaží na stavbu nových verejných budov, v ktorých nejde o najnižšiu cenu, ale o podobu architektúry, je u nás mizivo málo. Ročne vám na ich zrátanie stačia prsty jednej ruky.

Mladí architekti z ateliéru 2021 pred dvoma rokmi pomáhali s organizáciou súťaže v Leopoldove a keď sa im začali ozývať ďalší starostovia, uvedomili si, že pomoc by sa možno zišla aj inde. Inšpirovaní českými kolegami z ateliéru CCEA, ktorí tiež začali organizovať súťaže, ponúkli Slovenskej komore architektov svoj nápad napísať prehľadný manuál o súťažiach, a tá súhlasila.

Primátorov, starostov či iných investorov tento návod zorientuje v prípade, že chcú, napríklad, postaviť novú školu, škôlku, opraviť kultúrny dom, zrekonštruovať námestie, radnicu alebo čokoľvek iné a sú ochotní vložiť do toho trochu viac času, peňazí a najmä viac energie, než je u nás zvykom.

Ide o to, že súťaž architektonických návrhov nie je povinná, a aj v prípadoch, keď by povinnou mala byť, sa jednoducho, no nezmyselne obchádza. Vo výsledku je to obrovská škoda.

„To, o čom hovoríme, sa nedá merať iba peniazmi. Nemyslím si, že by sme všetci mali bývať v jedinečných domoch. Každý si to ani nemôže dovoliť, ale kto by si architekta mal dovoliť, je verejná správa. To, v akej škole vyrastajú deti a čo postavíme na námestí, to sú rozhodnutia, ktoré roky ovplyvňujú množstvo ľudí a nie je tam priestor na falošné šetrenie a amaterizmus,“ hovorí Peter Lényi z ateliéru 2021.

Ateliér 2021 (zľava) Peter Lényi, Marián Lucký, Ondrej Marko, Marek Harčarík. Foto N Vladimír Šimíček
Ateliér 2021 (zľava) Peter Lényi, Marián Lucký, Ondrej Marko, Marek Harčarík. Foto N Vladimír Šimíček

Slovenská realita

Doteraz mala komora architektov k dispozícii manuál na súťaže od Bohumila Kováča. Po formálnej stránke bol v poriadku, iba ťažko by však laika dokázal presvedčiť o tom, aké má súťaž návrhov výhody a ako ju vlastne zorganizovať.

Nový manuál od mladých architektov teraz ponúka presný, prehľadný postup, ako na to, vymenúva výhody aj nástrahy a vysvetľuje, čo môže taká súťaž vlastne priniesť. Dostupný je zatiaľ iba online, ale na jeseň by mal vyjsť aj v tlačenej forme. Ideálny scenár je ten, že by ho každá samospráva dostala zadarmo.

V susednom Česku to už dávnejšie funguje inak. Ročne prebehne aj tridsať súťaží na verejné stavby a súťaž architektonických návrhov odporúča ako najefektívnejší a najvhodnejší spôsob zadávania verejných zákaziek aj ministerstvo pro místní rozvoj, ktoré zároveň odporúča, aby sa starostovia nerozhodovali na základe najnižšej ceny.

„U nás však ohľadom architektúry ešte stále existuje akási divná exkluzivita. Architekti sú vnímaní ako nejaký luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť, sú videní ako zbytoční dekoratéri vonkajšieho vzhľadu, hoci v skutočnosti vedia formovať aj obsah a funkčnú stránku,“ hovorí Peter Lényi jednu z možných príčin slovenskej reality.

V čase, keď s Ondrejom Markom a Pavlou Lényiovou začali pracovať na manuále, bol ich cieľ jednoduchý – napísať ho tak, aby mu ktokoľvek, kto potrebuje, napríklad, nový kultúrny dom, porozumel a rozhodol sa pre súťaž. Uvedomujú si, že na ľudí, ktorí rozhodujú o tom, ako bude vyzerať nový most cez Dunaj alebo národný futbalový štadión, dosah nemajú, ovplyvniť by chceli aspoň to, čo sa dá. A Leopoldov je toho dôkazom.

Radnica mesta sídlila v storočnej budove, bola v zlom stave a čosi s ňou bolo treba urobiť. Starosta Milan Gavorník sa priam zázračne rozhodol pre súťaž návrhov, ktorá bola navyše dobre zorganizovaná, transparentná a rozhodovali v nej odborníci. Vyhral ju skvelý prešovský ateliér zerozero, ktorý stojí aj za rekonštrukciou košického Kulturparku a nová starostka Terézia Kavuliaková v jeho práci pokračovala. Víťazný návrh sa okrem poroty páčil aj obyvateľom mesta a teraz Leopoldov chystá ďalšiu súťaž na rekonštrukciu budovy starého kina, z ktorého chce urobiť kultúrne a spoločenské centrum.

Pôvodná budova mestského úradu v Leopoldove a víťazný model od ateliéru zerozero. Ich návrh ráta s tým, že starú budovu zrekonštruuje - bude v nej knižnica aj kaviareň a za ňou postaví budovu novú, kam sa presunie úrad aj so sobášnou sieňou. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pôvodná budova mestského úradu v Leopoldove a víťazný model od ateliéru zerozero (dole). Návrh ráta s tým, že stará budova sa zrekonštruuje - bude v nej knižnica aj kaviareň, a za ňou vyrastie nová budova úradu aj so sobášnou sieňou. Spájať ich bude malé námestie. Foto N - Tomáš Benedikovič

model_novej_radnice_zerozero

Prečo urobiť súťaž návrhov

Tá hlavná a najdôležitejšia výhoda súťaže je samotný návrh. Platí pritom jednoduchá matematika. Starosta má niekoľko možností, čo urobiť, ak chce, napríklad, novú radnicu či škôlku. Ak urobí klasické verejné obstarávanie projektovej dokumentácie, čo je najbežnejší postup, vyhráva ten, čo predložil najnižšiu cenu. Samotná architektúra, princíp jej fungovania či dlhodobé náklady pritom nehrajú veľkú úlohu.

Ak starosta osloví troch spriatelených architektov, aby mu čosi nakreslili, nech má aspoň trochu konkrétnejšiu predstavu o tom, do čoho investuje, vyberá si z týchto troch návrhov a to nemusí prebehnúť úplne transparentne. Ak však urobí súťaž, vyberať si môže aj z päťdesiatich rôznorodých návrhov a ešte mu s tým výberom pomôžu ľudia,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás