Denník N

Doping, ktorý je bezpečný a neohrozuje zdravie športovcov, treba povoliť, myslí si etik

Ruská skokanka o žrdi Jelena Isinbajevová na olympiádu do Ria nemohla ísť kvôli štátom riadenému dopingu. Foto - Tasr/Ap
Ruská skokanka o žrdi Jelena Isinbajevová na olympiádu do Ria nemohla ísť kvôli štátom riadenému dopingu. Foto – Tasr/Ap

Medzi najznámejšie dopingové škandály patrí ten z roku 1976, keď východonemeckí plavci vyhrali až 11 z 13 olympijských plaveckých disciplín. Neskôr žalovali vládu za to, že ich kŕmila anabolickými steroidmi.

Legenda hovorí, že aténsky posol Feidippidés skonal po tom, čo v roku 490 pred Kristom odbehol z bojiska v Maratóne do Atén, aby tam so slovami „Zvíťazili sme“ oznámil slávnu porážku perzskej armády.

Údajne predtým odbehol ešte ďalších 240 kilometrov, keď žiadal Spartu o pomoc, pretože nepriateľská armáda bola v niekoľkonásobnej presile.

Maratón sa bežal na prvej modernej olympiáde v roku 1896. „V mnohých ohľadoch je atletický ideál moderných športovcov inšpirovaný mýtom o behu z Maratónu,“ píše etik Julian Savulescu z Oxfordskej univerzity. „Ideálom je nadľudský výkon superhrdinu za každú cenu,“ dodáva.

Ak je to naozaj tak, niet divu, že športovci si na olympiádach a iných vrcholných podujatiach pomáhajú aj nedovolenými prostriedkami.

Už na tretej olympiáde

Prvý záznam o použití zakázaných látok na olympiáde je z tretích olympijských hier, ktoré sa konali v roku 1904 v St. Louis v americkom štáte Missouri.

Bežec Thomas Hicks vyhral maratón po tom, čo mu počas behu dali dve dávky strychnínu a brandy (Remy Martin). Maratónec v cieli skolaboval. Ak by dostal ešte jednu dávku strychnínu, zrejme by zomrel. Dnes sa látka používa aj ako jed na potkany.

Prvý zákaz na „stimulujúce látky, ktoré podporujú športový výkon,“ uvalila športová organizácia v roku 1928.

Východonemeckí plavci

Pre stále prísnejší dohľad sa športovci a športové zväzy museli uchyľovať k čoraz prepracovanejším formám dopingu.

Medzi najznámejšie dopingové škandály patrí ten z roku 1976, keď východonemeckí plavci vyhrali až 11 z 13 olympijských plaveckých disciplín. Neskôr žalovali vládu za to, že ich kŕmila anabolickými steroidmi.

„Anabolické steroidy sa používajú na podporu svalového rastu, zlepšenie sily a výkonnosti, ako aj na zrýchlenie regeneračnej schopnosti po športovom výkone,“ povedala pre Denník N Žaneta Csáderová, riaditeľka Antidopingovej agentúry SR.

Negatíva anabolických steroidov

„Vedľajšie účinky užívania anabolických steroidov sú rozsiahle, patrí k nim poškodenie kardiovaskulárneho systému, ochorenia pečene, ateroskleróza, zadržiavanie vody v tkanivách, ovplyvnenie rozmnožovacieho systému, mentálne problémy ako depresie, agresivita a závislosť,“ dodala slovenská odborníčka. 

U mužov anaboliká narúšajú prirodzenú hladinu vlastných pohlavných hormónov, čo vedie k zmenšeniu semenníkov, zníženej produkcii spermií, erektilnej dysfunkcii či neplodnosti, vysvetlila Csáderová.

Môže dôjsť aj k feminizácii tela (zväčšenie prsných žliaz u mužov), u žien, naopak, k maskulinizácii (mužské črty tváre, akné, rast ochlpenia na tvári, zhrubnutie hlasu, poruchy menštruačného cyklu).

Vylúčenie Rusov, logický krok

Csáderová sa tento týždeň vrátila z olympiády v Riu. Na vylúčenie ruských športovcov má jasný názor. „Po prevalení celej kauzy, keď sa ukázalo, že šlo o manipuláciu so vzorkami riadenú štátom, išlo o logický krok,“ povedala.

Opýtali sme sa jej, ako prebieha dopingová kontrola v Riu. „Cez pohovory vybrali asi 100 dopingových komisárov z rôznych krajín. Medzi nimi je aj jedna dopingová komisárka zo Slovenska,“ vraví riaditeľka Antidopingovej agentúry SR.

Desaťročná archivácia

„Každý dopingový komisár má rozpis miest, kde pracuje. Hlavné stanice sú olympijská dedina a jednotlivé športoviská. Väčšina odberov je cielených (Target Testing). Vzorky z olympiády sa archivujú desať rokov, počas ktorých ich môžu znovu kedykoľvek analyzovať.“

„Výsledky by mali byť spracované od 24 do 96 hodín. V prípade pozitívnych nálezov je po prvýkrát vytvorený ad hoc Športový arbitrážny súd, ktorý rozhoduje priamo v Riu,“ vraví Csáderová.

Rozšírenie dopingu

Doping sa tají, preto je ťažké presne odhadnúť, koľko športovcov užíva zakázané látky na podporu svojho výkonu. Podľa štúdie, ktorá vyšla minulý rok v časopise Sports Medicine, zámerne dopuje 14 až 39 percent športovcov.

Americká antidopingová agentúra odhaduje, že v Spojených štátoch sú prinajmenšom tri milióny ľudí, ktorí používajú látky na vylepšenie výkonu, medzi nimi anabolické steroidy.

EPO

Sú aj iné formy dopingu ako anabolické steroidy. Medzi najznámejšie patrí erytropoetín, známy je pod skratkou EPO.

Ide o hormón, ktorý podporuje a riadi tvorbu červených krviniek. „Vnútrožilové podanie EPO vedie k zvýšenej fyzickej výkonnosti. Viac EPO znamená viac červených krviniek, čiže viac kyslíka pre svaly, čo sa rovná zvýšenému výkonu,“ povedala pre Denník N Csáderová.

Použitie EPO je zakázané od roku 1989, ale analytické testy, ktoré umožňujú jeho detekciu, sa zaviedli až v roku 2000 na olympiáde v Sydney.

EPO môže viesť až k smrti pretekára, vraví Csáderová. „EPO sa spája predovšetkým s cyklistikou a Tour de France. Cyklistom, pre ktorých je kyslík hlavným hráčom úspechu pri stúpaniach do kopcov s vysokým prevýšením, môže podanie EPO zvýšiť výkon do takej miery, že vyhrajú celé preteky,“ hovorí slovenská odborníčka na doping.

Transfúzie krvi a biologický pas

Medzi zakázané metódy patrí aj transfúzia krvi. „Transfúzie sa robili tak, najznámejším je asi prípad Lancea Armstronga, že cyklistovi odobrali vlastnú krv tri mesiace pred súťažou, uskladnili ju a počas pretekov mu ju opäť vstriekli. Keďže išlo o jeho vlastnú krv, nebolo možné dokázať prítomnosť zakázanej látky,“ vysvetľuje Csáderová.

Takéto prípady dopingu, ako je transfúzia krvi, sa dajú odhaliť pomocou biologického pasu. Na rozdiel od klasických dopingových testov, ktoré skúmajú okamžité hodnoty nepovolených látok v tele športovca, je biologický pas založený na princípe dlhodobého sledovania hodnôt v moči (anabolický pas) a krvi (hematologický pas).

Pas priebežne monitoruje biologické hodnoty športovca, a ak dôjde o výraznej odchýlke, upozorní na to.

Riešenie do budúcna?

Doping tu bol, je aj bude. Otázka je, čo robiť, aby športovci zbytočne neriskovali a neohrozovali svoje zdravie. Etik Julian Savulescu, ktorý sa problematike dopingu v športe dlhodobo venuje, navrhuje, aby sme povolili to, čo nazýva „fyziologický doping“.

Ide v ňom o to, že stanovíme fyziologické limity – napríklad určitú hladinu testosterónu –, ktoré sú pre športovcov bezpečné. Ak ich prekročia, budú zo súťaží vyradení. „Testovanie by sa nezameriavalo na to, ako športovec dané hodnoty dosiahol, ale na to, či sú bezpečné,“ vraví Savulescu pre Conversation.

Etik hovorí, že by bolo jedno, či športovec dosiahol napríklad maximálnu povolenú mieru hematokritu (pomer medzi objemom bunkovej časti krvi a objemom celej krvi) s využitím kyslíkového stanu alebo vďaka EPO. Všetky takéto metódy by boli povolené, ak by športovca neohrozovali na zdraví a boli by bezpečné.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

OH Rio 2016

Šport a pohyb, Veda

Teraz najčítanejšie