Denník N

Mestské trafiky sú už podelené. Pozn.: Text zrejme uvidíte o 4 roky opäť

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Správa mestského a obecného majetku často nemá logiku. Firmy samospráv sa využívajú na kupovanie lojality miestnych politikov.

V týchto týždňoch majú na okresných súdoch spravujúcich obchodné registre frmol. Po voľbách prebiehajú výmeny vedení obchodných spoločností s majetkovou účasťou obcí a miest. Týka sa to asi piatich stoviek firiem a tisícok postov v nich.

Obsadzovanie miest v mestských firmách je významnou súčasťou vzniku primátorských väčšín v mestách. O ich obsadzovaní rozhodujú poslanci, ich vôľu musí vykonať primátor.

V prípade riaditeľov mestských firiem rozhoduje iba primátor. Kým poslanecké odmeny sa až na niekoľko výnimiek v najväčších mestách pohybujú rádovo v desiatkach eur mesačne, práve pozícia vo vedení mestskej firmy môže byť pre poslanca dôležitou súčasťou jeho príjmu. Niekedy dokonca jedinou.

V chudobnejších regiónoch si poslanca primátor často kúpi za flek v predstavenstve nejakej prosperujúcej firmy (napríklad regionálnych vodární) odmeňovaný na úrovni priemernej mzdy v regióne. Prípadne ho urobí riaditeľom mestskej teplárne alebo firmy spravujúcej mestské lesy – dá mu zamestnanie a dobrý plat. To sa mu potom hlasuje – slobodne a nezávisle…

Dve nepríjemnosti

Politickými nomináciami do vedenia mestských firiem dochádza k dvom nepríjemnostiam: nekompetentnému riadeniu (v tom lepšom prípade sa proces dobrej správy firmy iba predraží – o plat neschopného politického nominanta) a konfliktom záujmov u týchto poslancov. Pri nomináciách treba rozlišovať riadiace a kontrolné orgány firiem. Riadiť firmu by mali odborníci, nie politici. A potom by ani nebol dôvod, aby sa pôsobenie takýchto „manažérov“ krylo s volebným cyklom v samospráve.

Iné je to pri kontrolných orgánoch – dozorných radách. Kontrolovať by mal vždy vlastník – v tomto prípade obec alebo mesto. Ak je zástupca mesta aj odborníkom, super, ale nie je to podmienka. Veď aj ľudia si napríklad dajú postaviť dom odborníkmi, ale dozor nad míňaním peňazí si ponechajú, aj keď sami stavebníctvu figu rozumejú.

Zákon zakazuje poslancovi byť riaditeľom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. Ale môže byť riaditeľom mestskej firmy. Takže nie základnej školy, ale mestskej televízie áno. Logiku v tom nehľadajte, nie je tam. Sú však aj chrumkavejšie príklady zákonom dovolených a v realite existujúcich konfliktov záujmov – napríklad poslanec je riaditeľom mestskej firmy a súčasne členom predstavenstva tejto firmy. Čiže riadi sám seba. Alebo zamestnanec mestskej firmy, poslanec, zastupuje mesto v dozornej rade spoločnosti. Čiže kontroluje sám seba.

Takmer nijaká pravdepodobnosť

Najhoršie je, že tento stav je legálny a je iba maličká (takmer nijaká) pravdepodobnosť zmeny zdola, z úrovne samotných miest. Predpokladá totiž dohodu všetkých politických skupín v mestských parlamentoch. Lebo ak si jedna povie, že do vedenia mestských firiem nepôjde, ostatné ju vysmejú a tieto fleky obsadia oni. Táto skupina idealistov sa tak sama vyšachuje z hry. Ale pokusy sú – najvýraznejšie v Dolnom Kubíne, Žiline a Banskej Bystrici.

Na dolnej Orave si povedali, že poslanci by nemali byť riaditeľmi mestských firiem a dali si tento zákaz do štatútu mesta. Tak to bolo, kým si to nevšimla okresná prokuratúra. Tá poslancov vyzvala štatút zmeniť. Poslanci to odmietli, ale primátor toto ich uznesenie o odmietnutí prokurátorovho protestu nepodpísal. A má pravdu – poslanci mu nemôžu zakázať dohodnúť sa s poslancom na riaditeľovaní mestskej firmy, keď mu to dovoľuje zákon…

Ešte ďalej išli poslanci v Žiline – uzniesli sa, že výkonné orgány mestských firiem sa obsadia na základe výberových konaní, v dozorných radách budú mať zástupcu všetky poslanecké kluby prítomné v žilinskom parlamente. Ale dopadlo to rovnako ako v Kubíne – primátor a národný a župný poslanec za Smer Igor Choma toto uznesenie nepodpísal (možno zohralo úlohu aj iné politické tričko predkladateľov – Sieť a spol.).

Primátora prežilo len uznesenie poslancov spod Urpína. Banskobystrickému modelu chýba k dokonalosti ešte zásadná vec – členovia dozorných rád by nemali byť vyplácaní z peňazí firmy, ktorú kontrolujú, ale z mestskej kasy. A ich odmena by mala byť symbolická, nie taká, aby sa s ňou dalo politicky obchodovať.

Inak o štyri roky možno tento text uverejniť v novinách opäť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie