Železnice povedali, ako chcú zastaviť kotlebovcov, spoliehajú sa aj na pomoc cestujúcich
Sprievodcovia budú mať pokyny, aby zasahovali až vtedy, ak sa cestujúci začnú na prítomnosť hliadok sťažovať.
Na úvod tri čísla: Kotlebove hliadky fungujú štyri mesiace, ich propagačné video malo na internete takmer pol milióna zhliadnutí a ako svoj najväčší úspech prezentovali to, že pomohli vyviesť z vlaku jedného opitého Róma.
Noví manažéri Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) mesiac po svojom nástupe priblížili prvé konkrétne opatrenia, ako chcú samozvané hliadky zastaviť.
Vo vedení ZSSK panuje názor, že nie je možné vyhlásiť plošný zákaz, pri ktorom by sa sprievodcovia snažili kotlebovcov vykázať hneď, ako by nastúpili do vlaku.
Takéto opatrenie by podľa manažérov mohlo byť kontraproduktívne. Kotlebovci by totiž mohli namietať, že cestujú s platným lístkom, vykázaniu z vlaku sa aktívne brániť a celú situáciu si ešte natáčať na kameru, aby ju následne zverejňovali na Facebooku.
ZSSK miesto toho dúfa, že sa bude môcť oprieť o pomoc cestujúcich. Myšlienka je jednoduchá: sprievodcovia by začali kotlebovcov riešiť až vtedy, keď by sa cestujúci na ich prítomnosť sťažovali.
„Zákazník má právo cestovať tak, aby ho nič neobťažovalo. A ak ho niečo alebo niekto objektívne obťažuje, vlakový personál má povinnosť to riešiť,“ hovorí Patrik Horný, člen predstavenstva ZSSK a riaditeľ ekonomického úseku.
O jedného sprievodcu viac
Železničná spoločnosť však dodáva, že nechce zostať len pri pasívnom vyčkávaní. Podľa Horného začínajú železničiari podnikať konkrétne kroky, ktoré majú riešiť aj príčiny súčasného stavu – teda nízku úroveň bezpečnosti niektorých spojov, o ktorú kotlebovci opierajú svoj marketing.
Prvým opatrením je podľa ZSSK vyšší počet sprievodcov vo vlakoch, ktoré firma vyhodnotila ako rizikové a ktoré si pre svoje akcie vyberajú aj Kotlebove hliadky.
„Ak išlo o vlak, kde bol pôvodne jeden zamestnanec, teraz tam máme dvoch. Ak tam boli dvaja, teraz tam máme troch a tak ďalej,“ približuje Horný.
Príkladom je podľa neho rýchlik Poľana, ktorý jazdí z Prešova cez Košice, Zvolen až do Bratislavy. Cestujúci sa v ňom dlhodobo sťažujú na špinu, zápach, prítomnosť agresívnych jedincov či bezdomovcov.
Na takéto spoje začala ZSSK podľa Horného nasadzovať hlavne skúsených a fyzicky zdatnejších sprievodcov. „Nie je možné, aby personál v rizikových vlakoch tvorili útli kolegovia alebo kolegyne, ktorí sú čerstvo po zaškolení,“ poznamenáva Horný.
ZSSK podľa neho dokáže vykryť tieto posily aj zo súčasných zdrojov bez toho, aby prijímala nových ľudí. „Pri bežnej prevádzke sa vždy počíta s určitou rezervou, takže ľudské zdroje máme. Prípadne to riešime formou nadčasov,“ dodáva.
Nielen železničná polícia
Opatrenia sa podľa neho dotkli rôznych druhov vlakov – od rýchlikov po malé osobáky. Ako príklad popisuje situáciu, keď je vypravovaný osobný vlak tvorený len dvomi vozňami.
Pri nich sa v rizikových časoch stáva, že neprispôsobiví cestujúci obsadia jeden vozeň a „slušní cestujúci“ druhý vozeň.
„To najjednoduchšie, čo môžeme v takýchto situáciach urobiť, je, že pridáme tretí vozeň, aby nenastala taká veľká koncentrácia neprispôsobivých,“ spresňuje Horný.
ZSSK zároveň podľa Horného pripravuje aj komplexnejšie riešenie, s ktorým chce začať ešte behom leta. Podľa predstáv firmy by ochranu vo vlakoch nemala zabezpečovať len železničná polícia ako doteraz, ale poruke by mali byť aj ďalšie policajné zložky.
Železniční policajti totiž nie sú vo všetkých vlakoch – obvykle jazdia po vopred určených okruhoch. Vo vlaku navyše ani nestrávia celú cestu; na určitej zastávke vystúpia a protiidúcim spojom sa zase dovezú na východziu stanicu.
ZSSK by teraz chcela, aby si vlakový personál mohol v prípade potreby zavolať na pomoc aj policajtov z iných zložiek, ktorí budú najbližšie k aktuálnej polohe vlaku.
„V súčasnosti rokujeme s policajným prezídiom o tom, ako takúto vec zabezpečiť po praktickej stránke,“ poznamenáva Horný.
Sympatie u zamestnancov
Marian Kotleba vzbudil na jar so svojimi hliadkami rozruch aj preto, že zastihol železničnú spoločnosť i celý štát nepripravených.
ZSSK síce aktivity mladíkov v zelených tričkách kritizovala, zároveň však pripúšťala, že ak majú platné lístky, nemôže vraj s nimi nič robiť.
Navyše si kotlebovci cielene vyberajú rizikové spoje, ktoré neboli dostatočne chránené a kde bola najväčšia šanca, že budú môcť ukázať svoj zmysel. Aj preto s nimi nejeden sprievodca sympatizuje.
„Stáva sa mi, že zvlášť niektorí Rómovia sú vo vlakoch hluční alebo si na mňa dovoľujú. Keď však nastúpia kotlebovci, sedia ticho ako päť peňazí,“ rozprávala Denníku N jedna z mladých sprievodkýň z Banskobystrického kraja.
Priamej konfrontácii s kotlebovcami sa preto ZSSK doteraz vyhýbala. Svojich sprievodcov vyzvala len na to, aby si prítomnosť hliadok všímali a zapisovali – niektorí zamestnanci však aj toto nariadenie sabotovali.
Preškolení zamestnanci?
Situácii príliš nepomohol ani fakt, že začiatkom leta sa v dôsledku povolebnej situácie vymenilo vedenie železníc.
Bývalí manažéri ešte stihli schváliť nový prepravný poriadok, ktorý na fenomén Kotlebových hliadok priamo reaguje. Okrem iného sa v ňom píše, že bez povolenia je vo vlakoch zakázané „uskutočňovať politickú agitáciu, podporu alebo popularizáciu názvu, značky, programu alebo hesiel politickej strany“.
Lenže nový prepravný poriadok začal platiť už prvého júla a mnoho sprievodcov sa o ňom dozvedelo až o mesiac neskôr – vo chvíli, keď si ho všimli médiá.
Video: profesionálne urobené propagačné video hliadok
https://www.youtube.com/watch?v=QRYFqvPW_SE
K sprievodcom sa nedostali ani žiadne riadne inštrukcie, ako majú prepravný poriadok vynucovať. ZSSK sa háji tým, že svojich zamestnancov síce pravidelne preškoľuje, no nemôže preškoliť všetkých naraz.
„Informáciu o novom prepravnom poriadku dostali bežným spôsobom a včas všetci zainteresovaní zamestnanci,“ argumentuje firma.
Viacerí sprievodcovia napriek tomu Denníku N priznali, že aj po prijatí nového prepravného poriadku postupujú tak, ako doposiaľ: kotlebovcov len skontrolujú, či majú lístok, a inak sa s nimi nezaoberajú.
„Ak neobťažujú cestujúcich, tak nemám dôvod niečo robiť,“ poznamenal jeden zo sprievodcov v rýchliku medzi Bratislavou a Košicami.
Najprv analýza
Nový generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký k tomu dodáva, že firma si potrebuje najprv urobiť právnu analýzu, aby presne vedela, aké konanie by už bolo v rozpore so zákonmi a aké ešte nie.
„Na tejto analýze momentálne pracujeme,“ hovorí Hlubocký.
Dodáva však, že vedenie železníc je podľa neho rozhodnuté problém so samozvanými hliadkami vyriešiť. „Nie sme s tým stavom spokojní a rozhodne nám to nie je ľahostajné,“ tvrdí Hlubocký.
[Kúpte si knihu Kotleba. Odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente od novinára Daniela Vraždu.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
