Jedno finále, dve historické víťazky. Z jednej je národná legenda, druhá chce zjednotiť Ameriku

Pred rozhodujúcimi pretekmi na 100 m voľným spôsobom odborná verejnosť favorizovala austrálske sestry Campbellové. Ak by sa práve im podarilo dohmatnúť v rovnakom okamihu a podeliť si zlaté medaily, bol by to námet na oskarový veľkofilm. Na obrátke im patrili prvé dve pozície, no v závere zaváhali a na svojich päť minút slávy si budú musieť minimálne štyri roky počkať.

V Riu sa totiž o víťazstvo sestersky podelili Američanka Simone Manuelová a Kanaďanka Penny Oleksiaková výkonom, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani na súťaži v synchronizovanom plávaní. Dve dĺžky bazéna zvládli za 52 sekúnd a 7 desatín a ich časy nedokázali odlíšiť ani najmodernejšie meracie prístroje.

Podobný zjav je síce neobvyklý, ale napríklad v roku 2000 sa v Sydney na polovičnej trati o zlato podelili Gary Hall a Anthony Ervin zo Spojených štátov amerických.

Zlato pre obete policajnej brutality

Americkí plavci vybojovali na olympiádach desiatky zlatých medailí. Len samotný Michael Phelps ich má od piatka už 22. No aj napriek tomu je delená prvá priečka Simone Manuelovej pre Spojené štáty výnimočnou udalosťou.

V časoch, keď zámorskou veľmocou otriasajú množiace sa policajné zákroky, pri ktorých zahynulo viacero černošských mladíkov, môže úspech 20-ročnej Texasanky stmeliť rozdelenú spoločnosť.

Manuelová sa totiž stala prvou afroamerickou plavkyňou, ktorá sa na olympijských hrách mohla tešiť zo zlatej medaily v individuálnej disciplíne.

Pre agentúru AP opísala, aké je náročné žiť s predsudkami: „Rada by som sa dožila dňa bez nálepky ‚čierna plavkyňa‘. Akoby fakt, že som čierna, mal znamenať, že nie som schopná získavať medaily a prekonávať rekordy,“ povedala Manuelová po finále.

Zhodou okolností prvým plavcom s olympijským zlatom, ktorý mal afroamerický pôvod, bol spomínaný Anthony Ervin. Ten sa o medailu tiež musel deliť a po šestnástich rokoch dokázal svoj triumf zopakovať a stať sa najstarším olympijským plaveckým víťazom.

Manuelová po zisku medaily nedokázala zadržať slzy: „Som nesmierne šťastná, že môžem byť inšpiráciou pre ostatných. Toto víťazstvo totiž nepatrí iba mne, ale aj všetkým Afroameričanom, ktorí tu boli predo mnou. Môže priniesť nádej a zmenu v niektorých otázkach, čo teraz hýbu svetom,“ povedala čerstvá olympijská víťazka pre Washington Post, narážajúc na opakujúce sa policajné zásahy, na ktoré doplatili viacerí jej krajania životom.

Legenda z nového milénia

Aj mladá kanadská plavkyňa Penny Oleksiaková je po triumfe v rodnej krajine hrdinkou. Len pred dvomi mesiacmi oslávila šestnáste narodeniny a v Riu jej stačilo pár dní na to, aby sa nezmazateľne zapísala do histórie kanadského športu.

V štafetách dopomohla tímu k zisku dvoch bronzov a v stometrovom motýliku bola strieborná. Krauliarskym zlatom nielen skompletizovala svoju medailovú zbierku, ale zároveň sa stala prvým človekom z Kanady, ktorý získal na olympiáde štyri medaily.

Bývalý tréner Bill O’Toole Oleksiakovej úspech očakával. „Nikto by nemal Penny podceňovať, ona vždy prekonáva očakávania. Tušil som, že tu predvedie svoje najlepšie výkony, preto vôbec nie som šokovaný tým, čo dokázala,“ povedal pre kanadskú televíziu CBC.

Superlatívmi nešetril ani ďalší z jej trénerov, Dave Ling, ktorý sa nechal počuť, že v jej veku nebol taký dobrý ani Michael Phelbs. Ten pri svojom debute v Sydney ako 15-ročný skončil piaty. „Ak ostane zdravá, o štyri roky môže byť najlepšou plavkyňou sveta. Už teraz je na dobrej ceste stať sa najlepšou v kanadskej histórii.“

Jeden primát jej však ostane už navždy. Oleksiaková je totiž úplne prvou olympijskou víťazkou narodenou v novom miléniu.