Denník N

Piešťany sú vyše sto rokov mestom cyklistov aj bez značiek a cyklotrás

Cyklista na pohľadnici z Piešťan z roku 1927. Foto – archív Alexandra Urminského
Cyklista na pohľadnici z Piešťan z roku 1927. Foto – archív Alexandra Urminského

Bicykle sú už na historických pohľadniciach Piešťan zo začiatku minulého storočia. Vodiči sú tam na bicykle zvyknutí a cyklisti sa neboja jazdiť ani po cestách.

Starší pán odparkuje bicykel pred vchodom do banky v centre mesta. Mladšia žena zaberá zľahka do pedálov na pešej zóne, kde je oficiálne bicyklovanie zakázané, kormidlo jej pri vytáčaní čísla na mobile trochu balansuje. Kam sa pozriete, vidíte bicykle. Desiatky sú odstavené pred kostolom, obchodmi, stoja pred krčmami aj železničnou stanicou.

V tomto meste nemajú rozsiahle siete cyklotrás a aj cyklopožičovne by ste len ťažko hľadali. Viac ako značky s cyklotrasami sme tam na krátkej bicyklovačke videli značky so zákazom vjazdu na bicykli. Mesto veľa peňazí do cyklistiky nedalo, a aj tak miestni a aj cykloaktivisti zďaleka hovoria, že to je jedno z najlepších miest na Slovensku pre cyklistov.

Jeden bicykel v Piešťanoch nestačí

Každý Piešťanec má doma minimálne dva bicykle, vtipkujú miestni. „Jeden je dráhový, ďalší do mesta a tretí na ukazovanie,“ znie ďalšia verzia vtipu.

Cyklopožičovne v meste chýbajú; služby ponúkajú napríklad hotely, no väčšina len svojim klientom. Zato obchodom s bicyklami sa darí – v takmer 30-tisícovom meste predajú ročne stovky bicyklov.

Z dedinky Veľké Orvište v susedstve Piešťan pochádza slovenský výrobca bicyklov Kellys a z neďalekej Starej Turej je zasa iná značka bicyklov CTM. Obaja výrobcovia majú aj silné bicyklové zjazdové tímy, hoci na okolí nie je veľa zjazdových tratí.

Marián Sýkora má 67 rokov, v Piešťanoch sa narodil a hovorí, že bicyklom mesto križuje od šesťdesiatych rokov. Dnes má už šesť bicyklov, z toho tri funkčné. Jazdí v každom počasí, každý týždeň do obchodu, na kúpalisko Eva alebo piešťanské Lido, cez víkend na cyklotrasu po hrádzi. Starú favoritku vytiahne len pri väčších nákupoch.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Nepreťali mesto cestami a autami

Tomáš Peciar z Cyklokoalície má na mierové súžitie motoristov s cyklistami v Piešťanoch (áno, výnimky na oboch stranách existujú) vysvetlenie: v kúpeľnom meste nebola kontinuita bicyklovania prerušená automobilovou dopravou tak ako v iných mestách, kde dopravnými tepnami často presekli centrum. V Bratislave je to napríklad Staromestská ulica.

Peciar, ktorý je z Bratislavy, hovorí, že Piešťany sú jedným z najlepších miest pre cyklistov na Slovensku. Podobne sa podľa neho dobre jazdí aj v mestách a dedinách na juhu Slovenska, napríklad v Komárne. Maďarsko prirovnáva k Holandsku strednej Európy. Peciar študoval udržateľnú dopravu v Nitre a v hlavnom meste spoluzakladal združenie, ktoré sa snaží dostať do života mesta viac cyklistiky.

„Odnepamäti tam bolo pešie centrum, kam chodili turisti na prechádzky medzi procedúrami,“ vraví Peciar o Piešťanoch. „Obyvatelia odnepamäti používali bicykle na prepravu mestom. Dalo by sa povedať, že bicykel Eska – skladačka je synonymom Piešťan. Sú tam zaparkované v uliciach všade a jazdia na nich všetci od malých detí až po veľmi veľa seniorov.“

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rovinaté Piešťany sú na cyklistiku ideálne

Je viac dôvodov, prečo sú Piešťany na bicyklovanie ideálne. Na rovine sa ľahko ťahá deťom aj dôchodcom, rozloha mesta nie je veľká, majú široké centrum bez áut pri kúpeľoch, rovné cesty bez hrboľov. To je mimoriadne šťastná kombinácia.

Piešťany deviatimi kilometrami cyklotrás spomedzi ostatných väčších miest nevytŕčajú. No pri porovnaní hustoty cyklotrás k rozlohe mesta sú na tom po Prešove najlepšie na Slovensku. Na kilometer štvorcový je až 0,2 kilometra cyklotrás, o niečo menej je to v Trnave. Bratislava má síce najviac cyklotrás (takmer 54 kilometrov), no na kilometer štvorcový je ich iba 0,14 kilometra.

„Je to najlacnejší dopravný prostriedok, ktorým sa v Piešťanoch najrýchlejšie presúvate,“ vraví Marián. Napríklad zo sídliska Adama Trajana sa cyklista dostane k asi dva kilometre vzdialenému nákupnému centru Aupark za približne 10 minút.

Oddelených cyklotrás nie je v meste veľa, na zemi nenájdete piktogramy, ktoré v Bratislave upozorňujú vodičov na bicykle. Plochý profil pri Váhu je na cyklistiku ideálny a v Piešťanoch to funguje aj bez širokej siete cyklotrás.

Tam, kde nie sú cyklotrasy, nemajú cyklisti problém ísť po ceste, po chodníkoch jazdia minimálne. Vodiči cyklistov väčšinou rešpektujú, pri dlhej tradícii cyklistiky si už zvykli.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Kým v Bratislave sa mesto, cykloaktivisti a developer neúspešne dohadujú, ako na dunajskom nábreží bezpečne oddeliť cyklistov od chodcov, a na veľké rušné cesty sa cyklisti boja vyraziť, v Piešťanoch sú na niektorých sídliskách bežné chodníky so zmiešaným pohybom chodcov aj cyklistov bez vyznačenia pruhov.

„Je to prirodzené, vždy to tu tak bolo. Piešťany sú ploché mesto a z jedného konca na druhý sa dá prejsť na bicykli veľmi ľahko, no pešo to už nie je úplne dostupné,“ hovorí urbanistka a aktivistka Lívia Gažová. Na verejnú dopravu sa veľmi spoliehať nedá, liniek nie je veľa a jazdia tak raz, dvakrát za hodinu.

„Paradox je, že tu nie je veľa cyklotrás, ale všetci sa k sebe správajú ohľaduplne, sú na seba zvyknutí. V iných mestách som sa necítila tak bezpečne ako v Piešťanoch. Vodiči ma obiehali príliš zblízka alebo neboli zvyknutí na cyklistov,“ vraví Lívia.

Aj preto napríklad teraz opozičná SaS navrhuje pre celé Slovensko zmenu – aby vodiči museli predbiehať cyklistov a motorkárov najmenej vo vzdialenosti 1,5 metra.

Výhodou Piešťan sú aj rovné cesty, bez hrboľov či výtlkov – cyklista sa tak viac môže sústrediť na premávku a nemusí robiť nebezpečné úhybné manévre.

Piešťanec a cyklista je aj editor Denníka N Andrej Sarvaš. Spomína, že keď zobrali návštevu z Dánska na cyklovýlet po meste, dánskemu lektorovi cyklotrasy vôbec nechýbali, pretože ľudia sa rešpektovali aj na ceste. Vravel, že v Kodani vybudovali veľa cyklotrás, ale dopravu tým neodľahčili. Cesty sa vyprázdnili a potom ich začali vodiči ešte viac využívať.

Bicykel v Piešťanoch na pohľadnici. Archív Alexandra Urminského
Cyklisti v Piešťanoch pred budovou riaditeľstva kúpeľov. Foto – archív Alexandra Urminského

Keď bolo veľa práce aj peňazí

Tradícia cyklistiky v Piešťanoch má približne sto rokov. Filatelista a autor viacerých kníh o Piešťanoch Alexander Urminský hovorí, že na prelome 19. a 20. storočia bolo v Piešťanoch veľa práce aj peňazí. „Rozmohla sa výstavba, nikde v okolí nebolo na stavbách toľko práce. Synovia poľnohospodárov robili na poliach, ale mali aj ďalšiu prácu na stavbách. Automobilová doprava bola v plienkach. Kto mal peniaze, kúpil si bicykel.“

Ďalší rozvoj cyklodopravy priniesla v medzivojnovom období výstavba kúpeľov.

Piešťany mali v tomto období podľa Urminského dve centrá – starú časť so sedliakmi, ktorí dodávali potraviny obyvateľom a kúpeľom, a mestskú časť s obchodníkmi a kúpeľmi. „Potrebovali sa medzi časťami dopraviť a bicykel bol rýchlejší ako voz alebo chôdza.“

Urminský hovorí, že už pred rokom 1900 bol na pohľadnici z mesta bicykel. Cyklistika sa rozbehla a zostalo to. Piešťany síce rozlohou nepatria k najväčším mestám, no sú husto obývané: žije tam na kilometer štvorcový podobne veľa obyvateľov ako napríklad v krajskom Trenčíne. 

„Žijem tu 50 rokov. Už po dvoch týždňoch mi povedali, aby som si kúpil bicykel. Bez neho som tu nemožný,“ vraví Urminský.

Bicykel v Piešťanoch na pohľadnici. Archív Alexandra Urminského
Pohľadnica približne z roku 1920 s bicyklami na Masarykovej, dnešnej Winterovej ulici v Piešťanoch. Foto – archív Alexandra Urminského

Potrebujú ďalšie cyklotrasy

Ani v Piešťanoch nie je všetko ideálne – veľký dopyt po cyklotrase cítiť pri najfrekventovanejších cestách Bratislavská a Žilinská, ktoré pretínajú mesto zo severu na juh.

Na Bratislavskej mal pred rokom kolíziu Rastislav Pivovarči. Kamión sa prudko uhol autu, cyklistovi do oka vletel kamienok spod kolies a musel ísť na pohotovosť. „Je to vzájomné, aj cyklisti ohrozujú autá, ohľaduplnosť by mala byť na oboch stranách.“

Mesto tu plánuje opraviť chodník a vybudovať novú cyklotrasu; podobných projektov je v Piešťanoch viac. Napríklad pri stanici, kde je málo stojanov na bicykle, plánujú vybudovať parkovací dom pre bicykle.

Pred železničnou stanicou nie je kam oprieť bicykel. Foto N - Vladimír Šimíček
Pred železničnou stanicou nie je kam oprieť bicykel. Foto N – Vladimír Šimíček

Roky nevyužívanú starú železničnú trať medzi Piešťanmi a obcou Vrbové na západ od kúpeľného mesta chcú zasa prerobiť na cyklotrasu. Mesto však priznáva, že je to ešte len zámer a čaká ich ešte debata s majiteľmi pozemkov a treba aj nájsť spôsob, ako to celé zaplatiť. V Rakúsku sú takto obce bežne prepojené oddelenými cyklochodníkmi. Pri plánoch nových cyklotrás niektoré ulice v Piešťanoch zjednosmernili, aby sa na ne zmestil aj cyklochodník.

S veľkým počtom cyklistov prišli aj viaceré obmedzenia a zákazy. Bicyklovanie je zakázané napríklad na moste ku kúpeľom či v areáli kúpeľov, kde majú bicyklovanie povolené iba zamestnanci. Na poriadok dozerá esbéeska, no cyklistov aj tak nezastavujú. Jazdia cez kúpeľný ostrov do lesa, ďalší využívajú trasu pri ceste do práce.

Ďalší zákaz platí v pešej zóne v centre, no prísnejšie ho radnica začala kontrolovať až minulý rok po sťažnostiach na deti arabských rodín, ktoré podľa miestnych ohrozovali chodcov. V praxi však radnica začala pokutovať väčšinou miestnych, ktorí prechádzali na bicykli centrom. Polícia potom po sťažnostiach zvoľnila.

Zákaz bicyklovania v pešej zóne. Foto N - Vladimír Šimíček
Zákaz bicyklovania v pešej zóne. Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
Bicykel v Piešťanoch na pohľadnici. Archív Alexandra Urminského
Pohľadnica približne z roku 1900, zobrazujúca priestor pred kúpeľmi. Foto – archív Alexandra Urminského
Bicykel v Piešťanoch na pohľadnici. Archív Alexandra Urminského
Odložený bicykel pred budovou riaditeľstva kúpeľov. Foto – archív Alexandra Urminského

Slovensko

Teraz najčítanejšie