Denník N

Olympiáda nemusí byť katastrofou

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Olympiády často predstavujú veľké finančné bremeno a nemusia ani len prilákať turistov. Čo keby sa konali len v Aténach?

Ešte sa neukázalo, že by olympiáda v Riu bola katastrofou, ako sa niektorí obávali. Samozrejme, hrozba vírusu Zika je stále živá, ale ešte sme nepočuli ten typ ponižujúcich príbehov o malých či väčších katastrofách, ktoré sprevádzali zimnú olympiádu v ruskom Soči v roku 2014.

V najlepšom prípade to dopadne katastrofou len pre hostiteľskú krajinu. Odhaduje sa, že Brazília na hry minula asi 12 miliárd dolárov, a hoci sa veľká časť peňazí použila na zlepšenie infraštruktúry, veľa sa minulo aj na ten druh infraštruktúry, ktorý sa z dlhodobého hľadiska nevyplatí, napríklad na športoviská, kde sa konajú málo sledované súťaže. A to sa udialo v krajine, ktorej ekonomiku nedávno rozkolísal výbuch globálnej komoditnej bubliny.

Čím ďalej od sviatku športu

Slovo katastrofa nie je hyperbola. Keď som bola minulý rok v Grécku, aby som písala o voľbách a utečeneckej kríze, takmer každý, s kým som sa rozprávala, súhlasil s tým, že aténska olympiáda v roku 2004 bola vrcholom, ktorý moderné Grécko dosiahlo. A takmer každý tiež súhlasil s tým, že hry uštedrili tamojšej ekonomike bolestivú ranu. Vláda požičala veľa peňazí na stavby, ktoré sa už potom nedali využiť na nič iné.

Nie je to nič nezvyčajné. Miestni podporovatelia olympiády často tvrdia, že hry prinesú vlnu, ba hotové cunami, ekonomických benefitov.

Ako však píše Economist, realitou je, že „obozretné vedenie mesta by sa za každú cenu malo snažiť vyhnúť sa súťaži“. Nie je to najpresnejšie vyjadrenie. Obozretné vedenie mesta by malo na každý návrh, aby mesto organizovalo olympiádu, reagovať krikom a útekom. A pre istotu miesto, kde sa tento nápad objavil, poliať napalmom.

Finančné benefity? Ale kde!

Vezmite si už len všetky tie objekty, kde budú ubytovaní športovci, ktoré treba postaviť do vražedného termínu. (Vitaj, predraženie!) Pridajte si k tomu potrebu nejako prepravovať športovcov a návštevníkov medzi jednotlivými športoviskami, čo si vyžaduje veľké investície na zlepšenie infraštruktúry. A tiež fakt, že po tom, čo sa olympiáda presunie do ďalšieho centra, bude potrebné všetky tieto stavby udržiavať alebo ich premeniť na niečo iné. Ako zle sa to musí počúvať finančne obozretným typom!

A ekonomické benefity? Mestá, ktoré hostia olympiádu, dokonca ani nemusia zažiť turistický boom. Hoci hry celkom iste lákajú množstvo športových fanúšikov, zároveň odrádzajú mnoho iných turistov, ktorí sa chcú vyhnúť hustej doprave a ďalším problémom, ktoré by im mohli spôsobiť bolesť hlavy. Podľa Economistu, „tak Peking, ako aj Londýn prilákali počas letných olympiád v rokoch 2008 a 2012 menej turistov, ako to bolo za to isté obdobie rok predtým“.

A hoci niektoré stavby bude možné v budúcnosti využiť na niečo iné, napríklad na športy, ktoré niečo zarobia, je to náročnejšie, ako by si človek predstavoval, pretože štadióny financované z verejných zdrojov miestnu ekonomickú aktivitu posilnia len veľmi málo.

Toto nie je cesta

Napriek tomu, že sa zlepšenie infraštruktúry, ako je napríklad oprava ciest, môže vyplatiť, fakt, že sú investície koncentrované do miest, kadiaľ účastníci prichádzajú na športoviská, a nie tam, kde miestni trávia 99 percent svojho života, celý argument spochybňuje.

Naopak, finančný dlh, ktorý zostane po týchto „investíciách“, je dlhodobý a pre krajiny vo finančných problémoch sa môže stať ťažkým bremenom. Dlhý čas, ktorý uplynie od chvíle, keď mesto premení svoju kandidatúru a stane sa hostiteľom hier (Riu sa tak stalo v roku 2008), znamená, že krajina ako Brazília si požičia v dobrých časoch, ale nakoniec je nútená splácať miliardy v čase, keď na tom jej ekonomika nie je najlepšie. Toto nie je cesta, ako organizovať športové podujatie.

Jedno mesto? Dobrý obchod

Dalo by sa navrhnúť, ako to nedávno urobila Megan Greenwell v časopise Wired, že by sa olympijské hry konali vo viacerých mestách, a záťaž by tak nenieslo len jedno. Rôzne mestá by investovali do stálych športovísk pre športy, ktorým sa v týchto lokalitách zvlášť darí. To by minimalizovalo náklady a tiež by to umožnilo jednotlivým krajinám, aby sa stali skutočne dobrými hostiteľmi jednotlivých športových súťaží. Lenže to by znamenalo vzdať sa olympijskej myšlienky, že sa na jednom mieste stretnú športovci z mnohých krajín a mnohých odvetví.

Existuje aj alternatívny návrh: nech sa koná skutočne tradičná olympiáda. A nech sa koná vždy na tom istom mieste. Napríklad… v Grécku, ktoré je jej domovom. To navrhuje Paul Glastris z Washington Monthly. Nakoniec, olympijské hry si nevyžadujú len veľké investície do fyzických vecí, ale aj do ľudí, tie sa však stratia hneď po tom, čo sa olympiáda skončí.

Keby sa olympiáda konala len v jednom meste, tento problém zmizne. A keby sa konala v Aténach, zmizne aj veľa problémov súvisiacich s výberom mesta, ktorý prináša veľa hnevu a sporov medzi severom a juhom, východom a západom. Grécko, na rozdiel od iných krajín má skutočne silný argument, prečo by sa malo stať permanentným hostiteľom hier. Z ostatných by toto rozhodnutie sňalo bremeno organizovať každé štyri roky udalosť, ktorá vyzerá veľkolepo, ale stojí ešte viac.

Akokoľvek sa na to pozerám, myslím, že by to bol dobrý obchod.

© Bloomberg

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie