Záchranár: Psychologickú pomoc nemáme, cestou z komplikovanej adresy sa proste vyrozprávame

U záchranárov, ktorí svoju prácu robia dlho, hrozí, že upadnú do rutín, začnú robiť diagnózy „od dverí“ a príliš sa spoľahnú na svoju intuíciu. Vzniká riziko chýb. Skúmali sme, čo sa s tým dá robiť.

Záchranár Viliam Dobiáš. Foto – TASR

Radi by sme verili, že ľudia, ktorí poskytujú zdravotnícku starostlivosť, sú experti, ktorí dokonale poznajú náš problém a odporučia nám ideálne riešenie.

Aura, ktorá lekárov obkolesuje, možno pramení zo zvláštnych okolností, ktoré sú s profesiou spojené. Do ich rúk sa zverujeme, lebo v stávke je naše zdravie, niekedy život.

Na mnohých z nás pôsobí liečebný rituál doplnený o cudzokrajné pojmy, ktorým nie celkom rozumieme, až ezotericky.

Lenže lekári nespadli z mesiaca – aj ich myseľ, tak ako naša, chybuje. Cieľom systému je priestor pre chyby minimalizovať, ale to sa celkom nedá.

Nie sú dokonalí roboti

Rozprávali sme sa so záchranárom Viliamom Dobiášom, prezidentom Slovenského Červeného kríža, a s psychologičkou z Ústavu experimentálnej psychológie SAV Jitkou Gurňákovou.

Chceli sme zistiť, ako sa rozhodujú záchranári a ako sa môžu prípadných chýb vyvarovať. Pátrali sme po tom, ako na nich vplýva náročná profesia, pri ktorej sú v dennodennom kontakte s ľudským utrpením.

Že ľudia, ktorí pracujú v zdravotníctve, nie sú dokonalí racionálni roboti, vieme z mnohých štúdií.

Na jednom mieste ich zhŕňa známy americký chirurg Atul Gawande v knihe z roku 2002 Komplikácie – poznámky chirurga (v češtine vyšla v roku 2010). Lekár pravidelne prispieva do časopisu The New Yorker.

Chyby lekárov

V jednej štúdii vedci zistili (píše Gawande), že lekári, ktorí nariadili spraviť rozbor krvi u pacientov s horúčkou, preceňovali výskyt infekcie 4- až 10-násobne.

Zdokumentované sú aj prípady, keď lekári spravili žene biopsiu nesprávnej časti prsníka, čím diagnózu rakoviny oddialili o celé mesiace.

Inokedy lekári operovali koleno na nesprávnej nohe alebo dokonca amputovali zdravú končatinu. V roku 1998 zaviedla Americká akadémia ortopedických chirurgov jednoduchý spôsob, ako takýmto lapsusom predchádzať: svojimi iniciálami označia lekári tú časť tela, do ktorej sa bude rezať.

Nebezpečnejší ako držitelia zbraní

Podľa štúdie z roku 1991 takmer štyri percentá nemocničných pacientov utrpeli pri liečbe komplikácie, ktoré predĺžili ich pobyt v nemocnici alebo spôsobili invaliditu či smrť.

Gawande píše, že v Spojených štátoch umiera každoročne 44-tisíc pacientov aspoň sčasti vinou chýb v zdravotníckej starostlivosti.

„Podľa správy amerického Institute of Medicine sa výskyt diagnostických chýb pohybuje na úrovni okolo 10 percent. Podľa inej americkej štatistiky z roku 2007 sú lekári pre spoločnosť 7500-krát nebezpečnejší ako držitelia zbraní, lebo spôsobujú o toľko vyšší počet náhodných úmrtí,“ povedala pre Denník N Gurňáková.

Dodajme, že základná myšlienka, že lekári sú omylní a robia chyby, platí aj pre záchranárov (a všetkých ostatných ľudí – sudcov, politikov či novinárov).

„Do rozhodovania záchranárov sa niekedy premieta únava, nedostatočná motivácia, nadmerná sebadôvera aj nedostatok vedomostí. Poznatky v medicíne sú ďaleko, ale ľudia ich nestíhajú všetky absorbovať a aplikovať,“ vraví psychologička.

IMG_5725
Jitka Gurňáková. Foto – Archív J. G.

JITKA GURŇÁKOVÁ pôsobí na Ústave experimentálnej psychológie v Centre spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa rozhodovaním zdravotníckych záchranárov.

Hromadná otrava v škole

Gurňáková zbiera o rozhodovaní záchranárov dáta na súťaži posádok zdravotných záchranných služieb Rallye Rejvíz. Vznikla pri príležitosti 20. výročia založenia záchrannej služby Jeseník (horská osada Rejvíz sa nachádza v Jeseníkoch).

„Prvý ročník bol v roku 1997. Je to jedna z najväčších medzinárodných súťaží na svete. Američania tomu neoficiálne hovoria majstrovstvá sveta,“ povedal pre Denník N Dobiáš. Na súťaži pôsobí ako hlavný rozhodca medzinárodnej sekcie.

Tento rok riešili záchranári hromadnú nehodu: organizátori simulovali otravu plynom v škole. V minulosti posádky riešili aj prestrelku v reštaurácii, pôrod v hotelovej izbe, bezvedomého učiteľa vo vidieckej jednotriedke alebo schizofrenika, ktorý mlátil do nábytku sekerou.

Agresiu na deťoch prežívajú najviac

Gurňáková vraví, že postup záchranárov sa líši podľa toho, či sú privolaní k jednotlivcovi alebo k väčšej skupine. „U jednotlivého pacienta je záchranár človekom, ktorý vyšetruje, obväzuje alebo pichá. Ak je prvý pri hromadnej nehode, plní inú funkciu – musí sa stať manažérom,“ hovorí.

„Ale on na to nie je zvyknutý. Musí sa prepnúť a uvažovať inak. Je tam nutkanie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |