Nešiel do koncentračného tábora, pretože ho nechceli zobudiť

„Dedko, usmievaj sa,“ hovorí vnuk Michalovi Kleinovi, keď sa neusmieva pri fotení s dlažbovou kockou pripomínajúcou obete holokaustu.

„A či je dôvod usmievať sa?“ karhavo odpovedá Klein.

Jeho starých rodičov odviezli do koncentračného tábora v Seredi, odtiaľ potom do Osvienčimu, kde ich zavraždili.

On prežil iba vďaka náhode. Keď poňho starí rodičia prišli, spal. Nechceli ho zobudiť a nechali ho v bezpečí domova inej rodiny, kde zostával, pretože sa báli nebezpečia u nich doma. Každú sobotu si ho však brali k sebe.

V sobotu, keď ho nechali spať, ich odviezli do koncentračného tábora v Seredi.

Elza Rotterová bola učiteľkou francúzštiny a jej muž Šalamon Rotter bol uznávaným právnikom. Mali dve dcéry, jednej sa podarilo dostať do Palestíny ešte pred vypuknutím vojny.

„Bol to pre ňu šok, žila predtým v inom svete, a keď sa ocitla v krajine, kde je 40 stupňov bežná teplota, nemala to ľahké. Spala tam v podmienkach horších, aké si predstavovala,“ vysvetľuje Daniel Schur osud svojej matky. Má už vyše deväťdesiat rokov a žije spolu s rodinou v Izraeli. Na Slovensko sa neplánuje vrátiť ani ona a ani zvyšok rodiny.

Kamene, o ktoré treba zakopnúť

Kamene zmiznutých, nazývané Stolpersteine, slávia 20-ročnú históriu.  S týmto nápadom prišiel nemecký umelec Gunter Demnig. Doslovný preklad znamená „kamene, o ktoré treba zakopnúť“, ide o dlažbové kocky s mosadzným povrchom, zasadené do chodníka pred domami obetí holokaustu a nacistického režimu.

V Bratislave si v nedeľu pripomínali pamiatku obetí holokaustu. Občianske združenie Antikomplex.sk iniciuje na Slovensku zasadzovanie  kameňov, aby sme nezabudli na hrôzy minulého storočia.

Okrem Rotterovcov na Gorkého nové dlažbové kocky pribudli Regine a Jonášovi Unreichovcom na Kapucínskej 7, ich dom už však nestojí, a rodine Weissfischovým na Godrovej 2.

„Weissfischovci bývali na Kapucínskej aj s Ulreichovcami, presťahovali sa potom na Hafnerovu, nevedeli sme zistiť, kde sa v minulosti nachádzala, ale nakoniec sme lokalizovali Godrovu ulicu,“ vysvetľuje pátranie po bydlisku rodiny Martin Mózer.

Ich osud bol podobný ako ostatných obetí, Lazara Weissfischa deportovali do koncetračného tábora. V roku 1944, keď Slovenský štát spolu s nacistami začal ďalší hon na Židov, zavraždili aj Terezu a dve malé deti. Lazar bol z hodinárskej rodiny a mal hodinársky obchod. Ani jeho rodičia neprežili nacistické besnenie.

Antikomplex.sk podporili Staré Mesto aj grantový program Ars Bratislavensis magistrátu hlavného mesta.

Bohatý nenažraný Žid

„Budeme si nielen pamätať tieto príbehy, ale budeme vedieť, prečo sú dôležité. Pretože spoločnosť nie je silná podľa toho, koľko má postavených diaľnic, ani aká je silná jej ekonomika, ale akú silnú ma kultúru a ako silno dokáže zotrvať a správať sa sebavedome vo svete násilia, ktoré asi nikdy nepominie, lebo je súčasťou našej ľudskej prirodzenosti,“ hovorí Andrej Čierny zo združenia Antikomplex.

Podľa Čierneho bolo pre Hitlera jednoduché si získať časť Slovákov ako spojenca, pretože antisemitizmus na Slovensko nebolo treba exportovať, dlhodobo tu existoval.

„Tak ako sa vtedy útočilo na Židov verbálne, že sú strojcom slovenského nešťastia, bohatý nenažraný Žid môže za krivdu proti Slovákom, takisto dnes sme často svedkami a spolupáchateľmi,“ tvrdí Čierny.

Opakovanie histórie

Slováci radi hádžu vinu na iných, len sa podľa obdobia striedajú vinníci, vraví Čierny. „Obviňujeme tých, ktorí tú nie sú. Či sú to Česi, Maďari, alebo utečenci, preto by som chcel apelovať, aby sme problémy radšej riešili. Ak budeme hádzať vinu na iných, tak sa bude opakovať história, možno len trochu s iným scenárom,“ pokračuje Čierny.

„Tí dnešní fašisti sú oveľa šikovnejší, svoje skutočné pohnútky a skutočné vášne dokážu skryť pod lákavý jazyk.“ Hovoril o fašistoch v parlamente. Ľudová strana Naše Slovensko a jej členovia či podporovatelia spochybňujú holokaust, alebo ospevujú prezidenta Jozefa Tisa.

„Je to dôležité bez ohľadu na výsledok parlamentných volieb. Máme obrovský dlh voči ľuďom, čo tu žili s nami, žili s našimi predkami a odišli z tohto sveta zvlášť zavrhnutiahodným spôsobom,“ hovorí poslanec Ondrej Dostál (za SaS), ktorý prišiel do parlamentu s pripnutou židovskou hviezdou, keď mali poslanci ĽSNS skladať poslanecký sľub.

„Som rád, že sú ľudia, čo to organizujú a fungovali dlho predtým, ako sa dostali fašisti do parlamentu, aj keď, samozrejme, je to aktualizačný moment,“ hovorí Dostál.