Prečo Jamajčania kraľujú v šprinte? Je za tým dobrý systém, gény aj zelené banány

Dominancia jamajských a amerických šprintérov je ohromujúca. O päťdesiat najrýchlejších výkonov histórie sa postaralo osem bežcov, všetci z týchto dvoch krajín.

Z 836 stoviek zabehnutých pod desať sekúnd patria dvojici šprintérskych veľmocí viac než dve tretiny. Bývalý svetový rekordér Asafa Powell pokoril mýtickú hranicu hneď 95-krát a ani jeho mladší reprezentačný kolega Usain Bolt sa mu so 49 úspešnými pokusmi nemôže rovnať.

Posledných osem rokov však za Jamajčanmi Američania zaostávajú. Na osackom svetovom šampionáte v roku 2007 síce zvíťazili v behu na 100, 200 i 4 x 100 metrov, no odvtedy zlaté medaily zbierajú len Jamajčania.

Fenomén Bolt

Za väčšinou úspechov malej ostrovnej krajiny treba hľadať jedného jediného muža. Usain Bolt je trojnásobným majstrom sveta v behu na 100 metrov, jeho víťaznú sériu prerušil iba mladík Yohan Blake, ktorý v juhokórejskom Daegu 2011 využil uliaty štart svetového rekordéra a dva roky sa pýšil titulom najlepšieho svetového šprintéra.

Aj na dvojnásobnej trati panujú šprintéri z karibského ostrova bez prestávky od roku 2009, držiteľom štyroch titulov je fenomenálny Bolt. Rovnakú bilanciu majú Jamajčania aj zo stovkárskej štafety, keď od berlínskeho finále z roku 2009 nenašli premožiteľov.

50 najrýchlejších stoviek v dejinách

V olympijských kronikách vyzerá situácia podobne. Bolt neprehral ani v jedných pretekoch pod piatimi kruhmi a k šiestim zlatám z Pekingu a Londýna by rád pridal hetrik aj v Riu de Janeiro. Prvé dve tretiny misie už splnil a až stovkárska štafeta rozhodne o tom, či sa s olympijskými hrami rozlúči so stopercentnou úspešnosťou.

Desaťsekundoví Jamajčania

Zaujímavý je aj pohľad na menoslov 16 jamajských šprintérov, ktorí sa vo svojej kariére prepracovali do elitnej 10-sekundovej spoločnosti. Priekopníkom bol ešte na konci osemdesiatych rokov Raymond Stewart, ale svetovou hviezdou sa stal až Asafa Powell.

Bývalý svetový rekordér a neskorší dopingový hriešnik vyšliapal cestičku pre Usaina Bolta. Ten výkonmi ohuruje od roku 2008, keď na národnom šampionáte v Kingstone šokujúco zlepšil svoje osobné maximum na 9,76 s.

Kým pred Boltovou érou sa pod desať sekúnd dostali len traja Jamajčania, jeho úspech z pekinskej olympiády motivoval na prekonanie hranice ďalších dvanásť krajanov.

A zdá sa, že ani v budúcnosti nebude mať núdzu o nasledovníkov. „Mnohé deti mi vravia, že chcú byť ako ja. Nedávno ma dokonca zastavil päťročný chlapec a povedal: ‚Raz ťa určite predbehnem.‘ Tak to má byť,“ povedal Bolt pre BBC.

Malý ostrov, veľké preteky

Pre Jamajčanov je šprint národným športom. Kým v iných krajinách deti naháňajú futbalovú loptu, mladí Jamajčania už od útleho veku trávia celé dni pobehovaním po vonku, snažiac sa zdolať jeden druhého v miniatúrnych pretekoch.

Žiaci sú k športu vedení aj v školách, pre ktoré je beh lacnou alternatívou na vyplnenie voľného času. Časté šprintérske zápolenia patria k miestnemu koloritu a vďaka výstavbe atletických oválov deťom nič nebráni napodobňovať svoje idoly. Veľkú popularitu zažíva každoročný atletický šampionát stredných škôl, kde najlepší juniori súperia pred burácajúcim 30-tisícovým hľadiskom.

„Vyhrať školský šampionát bolo rovnako náročné ako získať zlatú medailu na majstrovstvách sveta,“ povedal Bolt, ktorý niekoľkokrát zlyhal predtým, než ako šestnásťročný dokázal po prvý raz uspieť na stometrovej i dvestometrovej trati. V tom čase už bol juniorským majstrom sveta, dvestovku vyhral v pätnástich ako najmladší v histórii.

„Náš ostrov je taký malý, že je jednoduché zorganizovať podujatie, ktorého sa zúčastnia všetky školy v krajine,“ povedal jeden z organizátorov podujatia Anthony Davis. Priamy prenos z majstrovstiev vysiela štátna televízia a skauti si vyberajú bežcov, ktorým predostrú ponuku na spoluprácu.

Nie vždy sú však žiadaní iba tí najrýchlejší. „Radšej si vyberieme sľubný talent, s ktorým sa dá ďalej pracovať. Taký bol aj prípad Asafu Powella, ktorý vedel rýchlo prepletať nohami a bol ochotný sa ďalej učiť,“ spomínal Davis na prvého jamajského svetového rekordéra.

Americké know-how

Dennis Johnson, bývalý svetový rekordér v behu na 100 yardov, sa nechal inšpirovať americkým univerzitným systémom. Dokázal zužitkovať poznatky, ktoré získal počas pôsobenia v San José, a v roku 1971 vytvoril na Jamajskej technickej univerzite prvú športovú akadémiu. Univerzita ponúkla talentovaným študentom štipendium a dovolila im popri škole aj športovať.

V prvej várke atlétov z univerzity  sa objavil aj Anthony Davis, ktorý sa neskôr stal Johnsonovým nasledovníkom. „Pre mnohých našich atlétov je beh jediným spôsobom, ako utiecť od chudoby. Vďaka športu majú šancu na kvalitnejšie vzdelanie a otvárajú sa im dvere k lepšiemu životu, ktoré by inak ostali zavreté,“ pripomenul Davis fakt, že nemožno ignorovať spojitosť medzi atletikou a prístupom k bezplatnému vysokoškolskému vzdelaniu.

Po 40 rokoch možno konštatovať, že Johnsonov plán sa vydaril. Najslávnejšími absolventmi sú šprintérske legendy Asafa Powell a Usain Bolt, okrem toho študenti športovej akadémie tvoria štvrtinu jamajského bežeckého tímu.

„Máme dobrý systém, to je všetko. Naše chlapčenské a dievčenské šampionáty produkujú skvelých atlétov. Aj v nasledujúcich rokoch budeme víťaziť,“ povedal pre Financial Times Bolt.

Špecifické gény

Len dobrý systém však nestačí. Vedci v štúdii z roku 2010 prišli na to, že u Jamajčanov sa prejavuje gén, ktorý núti srdce, aby rýchlejšie pumpovalo okysličenú krv do svalov a pomáhalo tak športovcom dosahovať lepšie výkony.

V západnej Afrike, kde má väčšina Jamajčanov korene, je výskyt ľudí s touto genetickou danosťou vyšší ako v Európe či Ázii. U Jamajčanov, ktorí sú potomkami afrických otrokov zocelených náročnou cestou cez Atlantik, sa gén objavoval ešte vo väčšom množstve.

Atléti západoafrického pôvodu sú známi špecifickou stavbou svalových vlákien. Rýchle vlákna v nich prevažujú nad pomalými, a preto sú černošské svaly lepšie uspôsobené na šprint. Nie je prekvapením, že okrem nich dokázal stovku pod desať sekúnd zabehnúť iba jeden beloch, jeden Aziat a jeden Aborigén.

Odborníci na výživu vidia za skvelými výsledkami šprintérov aj typickú jamajskú stravu. Sladké zemiaky a zelené banány totiž obsahujú hyposteroidy, ktoré pôsobia povzbudzujúco a výdatne zásobujú telo energiou.