Denník N

Systém zlyhal, srdce starej Cvernovky môžu zbúrať

Silocentrála v Cvernovke. foto - archív Čiernych dier
Silocentrála v Cvernovke. foto – archív Čiernych dier

Silocentrálu pred rokmi neochránili, jej osud je teraz na investorovi. Po rokovaniach s YIT nemáme žiadne ilúzie, hovorí Nadácia Cvernovka.

V areáli bratislavskej Cvernovky v týchto dňoch prebiehajú búracie práce. Krátko po vysťahovaní kreatívcov odstránil nový majiteľ YIT aj jeden z pôvodných objektov starej továrne – dielňu z roku 1910.

Búracie práce súvisia s prípravou rekonštrukcie prvého objektu: z bývalej ubytovne na Páričkovej ulici pri Dulovom námestí sa má stať bytový dom Pari. Na mieste zbúranej dielne rátajú s parkoviskom pre budúcich obyvateľov. Aké sú ďalšie plány developera, zatiaľ nie je podrobne známe.

Zámerom vybudovať novú rezidenčnú štvrť môže byť ohrozený aj dôležitý objekt Silocentrály z roku 1904. Platí naň búracie povolenie, hoci je zrastený s pamiatkovo chránenou Pradiarňou, kde donedávna sídlilo 30 ateliérov.

03

01

02

Prečo je hodnotná

Silocentrála (strojovňa) bola pýchou starej Cvernovky. Bola úhľadná a čistá. Jej nablýskané stroje poháňali prácu v celej Pradiarni.

Hoci bola spojená s Pradiarňou, mala výsostné postavenie. Vybudovali ju s oblou strechou, elegantnými predĺženými oknami, tehlovými parapetmi a nadokenným tehlovým poloblúkovým prekladom.

„Viedlo k nej impozantné schodisko a vnútri bola vydláždená podlaha. Na nej stáli najmodernejšie stroje, dávajúce do pohybu celú továreň. Ešte dnes tu nájdeme liatinové skladačkové schodiská, ktoré svojou drobnou štruktúrou ornamentu naznačujú, že funkcia objektu bola vysoko vážená,“ píše v knihe Cvernovka architektka Veronika Kvardová.

Pamiatkový úrad navrhoval v roku 2007 Silocentrálu ochrániť, spolu s Pradiarňou, Úpravňou a Farbiarňou. Ministerstvo kultúry sa však rozhodlo podržať len hlavný objekt – Pradiareň. Silocentrála bola od Pradiarne odčlenená. Farbiareň neskôr zbúral predošlý majiteľ Cvernovky, firma Hamilton Group.

Hodnota Cvernovky odvtedy stúpla. Bratislava totiž prišla o väčšinu historických priemyselných areálov z obdobia, keď bol Prešporok druhým priemyselným mestom Uhorska. Investičné zámery zničili Kablo, Gumon, Danubius-Elektrik či Tabakovú továreň.

„V Bratislave dnes k Silocentrále neexistuje žiadna analógia. Je raritou a to má zásadný vplyv na jej význam z pohľadu pamiatkových hodnôt,“ hovorí Jakub Ďurinda z Klubu ochrany technických pamiatok.

_GAL9143

_GAL9140

_GAL9138

Aké sú možnosti

Rozhodnutie neochrániť Silocentrálu bolo hrubou chybou, myslí si Viliam Csino z Nadácie Cvernovka. „Kombinácia hlúpej chyby, nenásytnosti vtedajšieho majiteľa a strachu kompetentných na ministerstve kultúry.“

Nadácia zastupovala kreatívcov z Cvernovky na rokovaniach s novým majiteľom YIT. Po neúspešných rozhovoroch buduje nové kultúrne centrum v bývalej škole na Račianskej ulici. Areál, ktorý je v zlom stave, poskytla nadácii župa. Teraz ho dávajú do poriadku dobrovoľníci aj za pomoci online darcov.

Budovu Pradiarne, z ktorej sa kreatívci museli vysťahovať, majú rekonštruovať. Aké bude využitie jedinej chránenej pamiatky Cvernovky, nie je jasné. Investor sa zatiaľ nevyjadril ani k objektu Silocentrály.

O zachovanie Silocentrály sa zasadzuje aj Peter Žalman, architekt poverený mestskou časťou Ružinov na vypracovanie územného plánu zóny Cvernovka. Vypracovanie a schválenie plánu však potrvá mesiace.

Špecialista na pamiatkové právo Tomáš Michalík sa domnieva, že cesta môže viesť cez inštitút bezprostredného okolia kultúrnej pamiatky. Podľa zákona sa v okruhu 10 metrov od pamiatky nesmú vykonávať akékoľvek aktivity, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na pamiatkové hodnoty. A Silocentrála je s chránenou Pradiarňou priamo spojená.

V praxi sa však pravidlo o desiatich metroch zvykne ohýbať.

Do úvahy pripadá aj dodatočné vyhlásenie Silocentrály za národnú kultúrnu pamiatku. Tomáš Michalík, ktorý je bývalým zamestnancom pamiatkového úradu a ministerstva kultúry, to však nevidí veľmi realisticky. Bolo by potrebné nájsť nové skutočnosti – také informácie, ktoré neexistovali, keď bol zamietnutý pôvodný návrh.

„Nepomer relatívne nízkej výpovednej hodnoty nových skutočností a zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv vlastníka Cvernovky je pomerne legitímnym dôvodom na zachovanie statusu quo,“ predpovedá Michalík.

_GAL9259

_GAL9234

Rozhodne YIT

Osud Silocentrály a vôbec celého areálu Cvernovky je teraz predovšetkým na majiteľovi. Ten v Bratislave realizuje aj iný podobný projekt – zmenu bývalého pivovaru Stein na byty a kancelárie. Rovnako ako v prípade Cvernovky, aj v Steine ministerstvo kultúry ochránilo len jednu z pamiatok. Všetky ostatné objekty YIT zbúralo.

„Keďže sme s YIT absolvovali niekoľko kôl rokovaní o osude Cvernovky, nemáme ilúzie. Tabuľky nadnárodnej korporácie nepustia,“ hovorí Viliam Csino z Nadácie Cvernovka. „A pritom by stačilo len málo predstavivosti, o chlp menej zisku a zo Silocentrály by mohlo byť múzeum alebo galéria par excellence.“

_GAL9249

Právnik: Slovensko sa zaviazalo zlepšiť ochranu pamiatok

Právnik a archeológ Tomáš Michalík posudzuje projekty v oblasti kultúrneho dedičstva a výskumu na slovenskej aj európskej úrovni. V minulosti pôsobil v Pamiatkovom úrade SR a v sekcii kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR.

Prečo sa objekt Silocentrály nepodarilo pamiatkovo ochrániť už pred rokmi? V čom je dnes situácia iná?

Ťažko sa mi k tomu vyjadruje, nepoznám detaily toho prípadu. Pokiaľ viem, toto konanie sa udialo ešte pred významnou novelou pamiatkového zákona z polovice roku 2009; vtedy veci za národné kultúrne pamiatky vyhlasovalo Ministerstvo kultúry SR (v súčasnosti, resp. od polovice roku 2009 pamiatky vyhlasuje Pamiatkový úrad SR). Ministerstvo kultúry vtedy zo 4 navrhovaných objektov vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku iba jeden.

Tu však treba uviesť, že tento postup nebol v rozpore so zákonom, podklad pre vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku – spracovaný Pamiatkovým úradom SR – nebol totiž pre ministerstvo záväzný. Ministerstvo však bolo povinné veľmi podrobne v odôvodnení rozhodnutia o vyhlásení uviesť, prečo považovalo pamiatkové hodnoty za preukázané v jednom prípade a v troch ďalších nie. Viem si prestaviť, že niektorých toto rozhodnutie uspokojilo a niektorých nie; podobné to býva pri veľkej časti rozhodnutí v pamiatkových záležitostiach.

Aká je v súčasnej situácii zodpovednosť štátu, aké sú možnosti štátu vo vzťahu k zachovaniu Silocentrály?

Slovenská republika už v minulosti pristúpila k viacerým medzinárodným dokumentom (Dohovor Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva a pod.), ktoré ju zaväzujú prijať opatrenia na zlepšenie ochrany kultúrneho dedičstva. Nedávno sme dokonca ratifikovali Rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť, ktorý prepája ochranu kultúrneho dedičstva, štát ako zodpovedný prvok a spoločnosť, občanov ako významných aktérov, pre ktorých sa vlastne kultúrne dedičstvo chráni. Konkrétna právna úprava je však otázkou právnych noriem na úrovni štátu, t. j. v našom prípade najmä zákonov.

Štát má v princípe povinnosť chrániť verejný záujem, ktorým zachovanie kultúrneho dedičstva bezpochyby je. Ak to môžem trochu zjednodušiť, pre predchádzajúcu vetu netreba žiadne právne predpisy, históriu a minulosť by sme si mali vážiť všetci a štát, samozrejme, má mať nástroje na zabezpečenie ochrany kultúrneho dedičstva. Aj vo svojej praxi sa však opakovane stretávam s prípadmi, keď sa pamiatkové orgány pozerajú na niektoré aspekty trochu neaktuálnou optikou.

Kniha_CVERNOVKA_foto6

Späť k otázke: Právny priestor pre prípadné „znovuprejednanie“ a vyhlásenie Silocentrály existuje, je však pomerne limitovaný. Pamiatkový zákon pozná inštitút zmeny vyhlásenia pamiatky (t. j. „rozšírenie“ vyhlásenej pamiatky o nový objekt, odborne sa používa pojem „zmena objektovej skladby kultúrnej pamiatky“). Jeho hlavným predpokladom sú však nové skutočnosti, t. j. také informácie, ktoré neexistovali, resp. nebola o nich vedomosť v čase vyhlásenia. V praxi by mohlo ísť o nové podklady, ktoré podstatne menia pohľad na vybraný objekt.

Pamiatkový zákon však definuje kompetenciu Pamiatkového úradu SR zmeniť vyhlásenie ako možnosť, nie povinnosť. Ak aj budú existovať nové skutočnosti, Pamiatkový úrad SR nie je povinný pôvodné vyhlásenie zmeniť. Je však povinný podnetom sa zaoberať, a ak ho nejakým spôsobom zamietne, musí uviesť dôveryhodné dôvody na svoje konanie.

Nepomer relatívne nízkej výpovednej hodnoty nových skutočností a zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv vlastníka Cvernovky je pritom pomerne legitímnym dôvodom na zachovanie statusu quo.

V poslednej veľkej novele však bol do pamiatkového zákona zavedený inštitút bezprostredného okolia kultúrnej pamiatky, ktoré zo zákona – bez potreby jeho vyhlásenia – existuje v okruhu 10 m od okraja každej pamiatky. Toto zabezpečuje istý základný právny režim ochrany, pretože sa v ňom zakazuje vykonávať také aktivity, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky.

Do akej miery by bolo dodatočné vyhlásenie Silocentrály ako národnej kultúrnej pamiatky zásahom do súkromného vlastníctva majiteľa Cvernovky?

Do podstatnej; v právnom štáte platí ako jeden zo základných princípov princíp právnej istoty. Ak sa o veci už v minulosti rozhodlo a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zásah štátu do dobromyseľne nadobudnutých práv je možný už len na základe skutočne silných odborných argumentov. Vlastník je v súčasnosti – úplne legitímne – v tom, že o pamiatkovej hodnote areálu sa už v minulosti rozhodlo a znovuotváranie veci mení „v polčase“ pravidlá hry. A toto sa nemôže páčiť nikomu, nielen vlastníkovi Cvernovky.

O projekte Čierne diery: Mapujeme priemyselné pamiatky a iné miesta Slovenska, zaujímavé napríklad kultúrnym presahom. Viac na ciernediery.sk alebo na Facebooku.

Text: Čierne diery + Róbert Repka

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie