Samovraždy aj sexuálne násilie. Austrálske tábory sú zosobnením ľudskej mizérie, hovorí novinár, ktorý ich videl

Kritici európskeho riešenia migrácie často dávajú za príklad austrálsky model. Austrália odchytáva lode prisťahovalcov na mori, no na rozdiel od Európy drží utečencov v zadržiavacích centrách v zahraničí.

Tento model sa však v posledných týždňoch dostal pod tvrdú kritiku a pravdepodobnosť, že sa aplikuje aj v Európe, sa tak znovu znížila.

Austrália ako vzor

Austrália má nepochybne veľmi dobre fungujúci a prepracovaný systém prijímania imigrantov. Ak v krajine nemáte rodinu, dostať sa legálne do Austrálie nie je jednoduché. V prípade, že chcete získať pracovné povolenie, musíte preukázať adekvátne schopnosti a splniť niekoľko ďalších podmienok.

Samozrejme, ilegálnym imigrantom, ktorí by sa radi usadili v ekonomicky silnej Austrálii, situáciu komplikujú aj prírodné podmienky.

Pre ľudí z iných kontinentov je prebehnutie hranice prakticky nereálne, pre záujemcov z okolitých ostrovov veľmi zložité. Ročne Austrália z humanitárnych dôvodov prijme v priemere 12 až 13-tisíc imigrantov. Utečenci najčastejšie priplávajú z Indonézie, no ich národnostné zloženie je rôzne.

Austrália sa však po prepuknutí migračnej krízy do pozornosti Europánov dostala z ešte jedného dôvodu. Jej utečenecké tábory, ktoré sa nachádzajú mimo austrálskeho územia, sa stali vzorom pre európskych politikov.

Možnosť presunúť prichádzajúcich migrantov do iného priestoru a inej krajiny, mimo EÚ, je veľmi lákavá. Zabrániť tomu, aby obyvatelia Európy museli žiť v blízkosti utečeneckých táborov a obávať sa toho, že niektorý z utečencov sa do Európy prepašoval s pomocou Dáišu alebo že sa zradikalizuje a uskutoční teroristický útok, je v niektorých krajinách kľúčom k podpore obyvateľstva.

Ako to v Austrálii funguje?

Austrálska vláda v roku 2013 azylové operácie v rámci operácie „Zvrchované hranice“ presunula pod správu ozbrojených zložiek. Lode austrálskej vojenskej polície strážia austrálske pobrežné vody, kde odchytávajú migrantov a posielajú ich späť do Indonézie, prípadne do svojich detenčných centier.

Hlavným argumentom Austrálčanov pre takéto konanie je, že pomáhajú zabrániť tomu, aby sa imigranti utopili, a zároveň si strážia svoje hranice. Kritici hovoria, že takéto konanie je často neľudské a škodí aj austrálskej reputácii v zahraničí.

Ak sa aj imigrantom podarí dostať na austrálske pobrežie, neostanú na území štátu. Austrálske úrady ich posielajú do zahraničných táborov, práve na Nauru a na ostrov Manus, ktorý patrí Papue-Novej Guinei.

V týchto táboroch počkajú na vyhodnotenie azylového procesu. Ak im azyl aj udelia, do Austrálie sa nedostanú. Tá ich väčšinou umiestni v Kambodži alebo v Papue-Novej Guinei, s ktorými má dohody o presídľovaní utečencov.

Najaktuálnejšie údaje z konca júna, ktoré zverejnil Guardian, hovoria, že v zadržiavacom centre na ostrove Nauru bolo 442 migrantov. Ďalších 854 utečencov bolo na ostrove Manus.

Problémy v táboroch

Už dlhšie sa na verejnosť dostávali informácie o tom, že austrálske tábory ani zďaleka nie sú ideálnym riešením. Väčšinou však chýbal bližší popis situácie, keďže austrálska vláda aj Nauru si informácie o táboroch strážia.

BBC sa opakovane pokúšalo získať oficiálne informácie od oboch vlád, prípadne sa do táborov dostať, no požiadavky novinárov boli zväčša zamietnuté.

Jednému z reportérov sa tam však napokon podarilo preniknúť. „Tábor na Manuse bol zosobnením ľudskej mizérie. Utečenci žijú v prepravných kontajneroch, všade je voda, svetlá nefungujú, žiadne okná a je neznesiteľné teplo,“ opísal podmienky v tábore novinár Eoin Blackwell.

Situácia sa skomplikovala minulý týždeň, keď sa Guardian dostal k uniknutým dokumentom, ktoré popisujú bežný život v táboroch na Nauru a na ostrove Manus.

Dokumenty opisujú kruté a nevhodné podmienky, v ktorých sa migranti pokúšajú o samovraždy, sú obeťami sexuálneho zneužívania a obmedzovania osobnej slobody.

Žiadatelia o azyl nemôžu opustiť priestory zadržiavacieho centra. Ak áno, tak len s prísnym dohľadom. Utečenky sa sťažovali na sexuálne obťažovanie od strážcov, ale aj od vodičov, ktorí si fotili ženy v intímnych situáciach.

V táboroch je časté aj násilie medzi samotnými imigrantmi a pokusy o samovraždu. Imigranti podľa Guardianu nemajú adekvátnu zdravotnú starostlivosť, jedlo či vodu.

Viac ako 8-tisíc strán správ od mája 2013 po október 2015 z vnútra táborov odhaľuje, že polovica (51 percent) incidentov zahŕňa deti, hoci v tomto čase tvorili len 18 percent všetkých obyvateľov tábora.

Vláda Nauru tieto obvinenia odmietla a tvrdila, že dokumenty sú plné výmyslov žiadateľov o azyl, ktorí takto chcú dosiahnuť svoj presun do Austrálie, piše Tíme. Prezident Nauru vyhlásil, že vláda podmienky kontroluje a každý incident prešetruje.

Nauru sa však táborov nechce vzdať – pre krajinu sú dôležité aj z ekonomického hľadiska. Nauru je rozlohou najmenším ostrovným štátom na svete, má len 10-tisíc obyvateľov a Austrália mu pomáha materiálne aj finančne a podporuje aj miestne firmy.

V roku 2014 stáli centrá na oboch ostrovoch Austráliu 1,24 miliardy dolárov. Len letecká doprava, ktorá migrantov z austrálskeho pobrežia prepravuje do táborov na ostrovoch, vyšla v roku 2014 na približne 20 miliónov dolárov. Minulý rok výdavky klesli, do Austrálie sa totiž pokúšalo dostať menej imigrantov.

Model pre Európu?

Bývalý austrálsky premiér Tony Abbott Európanom už dávnejšie odkazoval, aby sa pri riešení migračnej krízy inšpirovali austrálskym vzorom. V apríli minulého roka povedal, že hliadky na mori, ktoré budú imigrantov vracať naspäť, prípadne ich integrovať na izolovaných územiach, sú jediným riešením, ako zabrániť úmrtiam na mori.

Myšlienka sa vtedy pozdávala najmä Nigelovi Farageovi, nápad so zriadením utečeneckých táborov mimo územia EÚ mal aj Richard Sulík.

Pred dvoma mesiacmi sa k nemu vrátil aj rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz. Ten si myslí, že austrálsky model sa nedá kompletne okopírovať, no jeho základná myšlienka sa dá preniesť aj do Európy.

Kurz navrhuje, aby sa takéto tábory zriadili na gréckych ostrovoch. „Ak je niekto na Lesbose a má malú šancu, že dostane azyl, je väčšia šanca, že sa vráti domov, ako keď má byt vo Viedni alebo v Berlíne,“ povedal Kurz. Zároveň tvrdí, že imigrantom, ktorí sa do Európy snažia dostať na lodiach nelegálne, by mali automaticky zamietnuť prístup.

Podobným názorom sa minulý týždeň prezentovala aj Frauke Petryová, líderka nemeckej antiimigrantskej strany Alternatíva pre Nemecko.

Tento nápad pritom nie je nový. Už v roku 2003 britská vláda prišla s myšlienkou vytvoriť utečenecké tábory na území Afriky. Podobne ako Austrálčania, aj ona a o rok neskôr aj Nemci argumentovali záchranou životov migrantov, ktorí by inak zahynuli v Stredozemnom mori. Súčasťou návrhu boli dokonca už vtedy aj kvóty na rozdeľovanie utečencov.

Imigranti mali podávať žiadosti o azyl v centrách mimo územia EÚ. Zámer vtedy odmietli Švédi aj Francúzi.

Podporovatelia tohto návrhu hovoria, že imigranti by sa vyhli nebezpečnej ceste a zároveň by sa mohol znížiť aj profit organizovaných skupín, ktoré sa na pašovaní podieľajú.

Takýto model však je podľa niektorých odborníkov v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, podľa ktorej má každý človek právo na to, aby hľadal útočisko pred prenasledovaním. Zároveň je v týchto vzdialených táboroch a centrách mimoriadne zložité udržiavať adekvátne podmienky, čo sa v konečnom dôsledku preukázalo aj v prípade Austrálie.

Tábor zatvárajú

Zverejnené dokumenty aj kritika medzinárodného spoločenstva, vrátane OSN, však Austráliu prinútili preskúmať podmienky v zahraničných táboroch a začať zvažovať ich budúcnosť.

Austrália sa napokon s Papuou-Novou Guineou dohodla, že utečenecký tábor na ostrove Manus zavrú. Guinejský najvyšší súd už v apríli rozhodol, že spôsob, akým utečencov na ostrove zadržiavajú, je protiústavný. Zadržiavanie migrantov podľa neho porušuje ich právo na osobnú slobodu.

Hoci Austrália pôvodne tieto správy odmietala, vedenie štátu svoj názor zmenilo po stretnutí austrálskeho ministra pre migráciu a premiéra Papuy-Novej Guiney.

A čo sa stane s imigrantmi z tohto tábora? Austrália ich na svojom území nechce, takže pravdepodobne sa presunú do iného centra na ostrove Nauru alebo na Vianočné ostrovy, čo znamená, že ich podmienky sa veľmi nezmenia.