Referendum namierené proti utečencom posilňuje Fidesz aj rasizmus

Referendum, o ktorého výsledku Maďari rozhodnú druhého októbra, po celej krajine propagujú bilbordy. Každý nový vládny plagát sa vás opýta: Vedeli ste?

A potom človeka poučí napríklad o tom, že Parížske útoky spáchali imigranti, od začiatku utečeneckej krízy v Európe umrelo 300 ľudí v teroristických útokoch alebo že Brusel chce do Maďarska nasťahovať toľko ilegálnych prisťahovalcov, že by mohli vytvoriť mesto.

Plagáty vláda rozosiala po celej krajine týždne pred začiatkom oficiálnej kampane. To, že heslá šíria polopravdy a skreslené informácie a že vyvolávajú strach, vyčíta vláde opozícia, zahraniční novinári aj nezávislé maďarské médiá. Preferencie vládnej strany Fidesz však vďaka nenávistnej kampani stále stúpajú.

Orbánovo ťaženie

Vládne plagáty proti imigrantom striedavo zaplavovali Maďarsko od jari 2015.

Maďarsko ako prvá zo stredoeurópskych krajín rozpútalo vojnu proti migrantom. Začiatkom roka 2015 vláda vyhlásila „národnú konzultáciu“ o zmene ústavného zákona (ktorá stála miliardu forintov), neskôr krajinu zaplavila bilbordmi s odkazom: „Ak prichádzaš do Maďarska, nebudeš kradnúť prácu Maďarom.“

Na výstavbu plota na hraniciach minuli ďalších 10 miliard forintov. A potom prišli s kontroverzným zákonom, ktorý okrem iného preklasifikoval prekročenie štátnej hranice z priestupku na trestný čin.

Fyzická bariéra spomalila prúd migrantov smerujúcich na Západ. Väčšina z nich si však pozmenila svoje trasy smerom k západnej Európe.

Denne sa desiatky utečencov a migrantov pokúsia preliezť maďarský plot, ktorý strážia profesionálni vojaci a policajti z celej V4. Niekoľko policajných jednotiek strážiacich hranicu prišlo aj zo Slovenska. Cez neustále hliadky v okolí plota a cez žiletkové valy na jeho vrchole je takmer nemožné prejsť bez povšimnutia. Ak sa o to niektorí cudzinci predsalen pokúsia, väčšinou ich policajti odchytia a deportujú ich naspäť do Srbska. Niektorí sa pokúsili viakrát takto prelieť plot, no neúspešne.

Na severe Srbska pri maďarských hraniciach vládne pokoj. Plot zastavil prúd utečencov, ktorí si našli nové európske trasy. FOTO – TASR/AP

Pri hraničnom priechode Röszke – Horgoš, kde v septembri minulého roku situácia dospela k zrážke, sa vytvoril malý neoficiálny utečenecký tábor.

Žije tam asi 400 čakateľov na povolenie prejsť. Zhromažďujú sa tam migranti a utečenci, ktorí sa chcú dostať do Maďarska oficiálnou cestou. Maďarské autority by mali pri plote, cez tranzit, púšťať denne tridsať ľudí. Tábor sa však stále zväčšuje a niektoré skupiny, zväčša rodiny, tu čakajú na prejdenie hranice aj týždne.

Strach z 1294 utečencov

Prerozdeľovanie migrantov podľa systému kvót vzniklo z dôvodu, že štáty ako Taliansko či Grécko potrebovali odľahčiť od množstva ľudí, o ktorých sa len ťažko zvládajú postarať. Maďarsko by podľa dohody malo integrovať len 1294 utečencov z celkového počtu 160 000 migrantov, zväčša utečencov zo Sýrie.

V porovnaní s počtom obyvateľov (9,8 milióna) a počtom ľudí, ktorí Maďarsko pre Orbánovu vládu opustili (približne 300 000), je toto číslo marginálne.

Aby referendum prešlo, musí prilákať k urnám 4 085 203 ľudí. Posledné štatistiky hovoria, že by ich mohlo prísť dosť.

Maďarský server hvg.hu o propagácii referenda píše ako o kampani, ktorá šíri klamstvá. Kampaň sa však nekončí plagátmi. Médiá, ktorých majitelia sú blízki k Orbánovi, poskytli vláde priestor vyhradený na reklamu zadarmo.

„Je to učebnicový príklad manipulatívneho referenda,“ napísal o ľudovom hlasovaní, ktoré v praxi vôbec nerieši migračnú krízu, komentátor Bloombergu Leonid Beršidskij. Podľa neho je cieľom referenda v skutočnosti posilnenie vládnej strany.

Nie je sám, čo je o tom presvedčený. Kritické maďarské médiá upozorňujú občanov na to, že vládna propaganda slúži najmä na pozdvihnutie volebných preferencií strany Fidesz pred voľbami v roku 2018.

Po brexite aj v Maďarsku stúpli protieurópske tendencie a posilňuje ich aj samotná vláda, keď v kampani používa slová ako diktát z Bruselu. Vládna kampaň za vinníka problémov v Maďarsku priamo aj nepriamo označuje Európsku úniu.

90 percent povie nie

Uplynulé referendá v Maďarsku neboli úspešné a polovica voličov sa pri hlasovaní nenazbierala.

Ani súčasné štatistiky najprv neukazovali, že by sa ľudia k referendu hrnuli. Dlhodobá vládna kampaň to teraz môže zmeniť. A to ešte neboli rozoslané propagačné materiály, ktoré by mali Maďari nájsť vo svojich schránkach každým dňom.

Podľa posledných prieskumov agentúry Zavecz research sa k urnám chce dostaviť 54 percent ľudí a 23 percent sa ešte nerozhodlo. Iná agentúra namerala 43-percentnú účasť a 27 percent nerozhodnutých voličov.

Orbán konečne zúročí aj kontroverzný zákon spred pár rokov, keď dal ľuďom s maďarskou národnosťou možnosť požiadať o maďarské občianstvo. Zahraniční Maďari tiež budú môcť v referende hlasovať jednoducho poštou. Aj im do schránok poslali propagačné materiály.

Odhaduje sa, že zo zúčastnených referendum podporí okolo 90 percent hlasujúcich.

Ľavicová opozícia aj po zverejnení nových prieskumov odporúča radšej referendum bojkotovať ako ísť hlasovať áno na sugestívnu otázku: „Chcete, aby Európska únia nariadila povinné premiestnenie osôb bez maďarského občianstva do Maďarska bez súhlasu maďarského parlamentu?“

Maďarská recesistická Strana dvojchvostého psa zase na vládne bilbordy reaguje vlastnými ironickými plagátmi. Na otázku Vedeli ste? odpovedajú cynickými heslami, ktoré majú zdôrazniť absurdný charakter vládnych vyjadrení. Orbána zosmiešňujú napríklad heslom „vedeli ste, že voda je príčinou väčšiny úmrtí utopením?“ alebo „nenávisť spôsobuje zdravotné problémy ako vysoký tlak, stres, nepokoj, bolesť hlavy, či problémy s krvným obehom?“

Najvýraznejší je však plagát, ktorá hlása: „Priemerný Maďar videl v živote viackrát UFO, než utečenca.“

Ak referendum prejde, Budapešť bude prijímať utečencov len po súhlase parlamentu a podľa vlastných maďarských pravidiel. Ak by aj neprešlo, vládnej kampani sa už začiatkom roka podarilo zvýšiť úroveň rasistických a xenofóbnych postojov na najvyššiu úroveň od roku 1990.

Vyplýva to z prieskumov inštitútu TÁRKI, podľa ktorých len jedno percento vníma utečencov pozitívne a až 53 percent prejavuje otvorené xenofóbne postoje.