Denník N

Akú analýzu potrebuje Andrej Danko, aby vyzliekol Matoviča z trička?

Igor Matovič ako opozičný politik pravidelne organizoval protesty pred luxusnou bytovkou Bonaparte, kde býval Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič
Igor Matovič ako opozičný politik pravidelne organizoval protesty pred luxusnou bytovkou Bonaparte, kde býval Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič

Opoziční poslanci v stabilných demokraciách nerobia z parlamentu kabaret, lebo im to zakazuje rokovací poriadok, ale preto, že im na to ich vlády neustále nedávajú dôvod.

Autor je politológ

Ak sa povie A, malo by sa povedať hneď aj B. Ak sa totiž nepovie B, nemalo by sa hovoriť ani A. Podľa tejto starej dobrej argumentačnej axiómy by sa mal riadiť aj predseda slovenského parlamentu. Ten ju však absolútne ignoruje.
Tým A je skutočnosť, že pri navrhovaných zmenách rokovacieho poriadku Národnej rady sa Andrej Danko nechal inšpirovať príkladmi z demokratických štátov západnej Európy. Iste, odkazovanie na legislatívu Nemecka, Rakúska, Dánska či Belgicka znie v podmienkach karpatskej demokracie skutočne presvedčivo.

Lenže v Dankovej argumentácii sú príklady rokovacích poriadkov z parlamentov starých členských štátov Európskej únie tým A, za ktorým chýba B. Tým B je uvedomenie, že legislatívna úprava poslaneckej práce je len jednou z mnohých častí jedného veľkého systému, ktorý nazvime politickou kultúrou. Ak sa teda šéf slovenských poslancov chce nechať inšpirovať západoeurópskymi zvyklosťami, mal by hovoriť o politickej kultúre ako celku, nie iba o jednej jej súčasti.

Nemecko. Na Slovensku nepochopiteľné

Nie je pritom potrebné robiť žiadnu zložitú komparatívnu analýzu naprieč demokratickou Európou. Stačí si vybrať jeden štát. Trebárs Nemecko. Aj skúsenosti z tejto krajiny totiž poslúžili Dankovi ako argument na vysvetlenie jeho aktuálneho úsilia zasiahnuť do rokovacieho poriadku slovenského parlamentu.

Súčasťou nemeckej politickej kultúry sú okrem iného mimoriadne senzitívne reakcie verejnosti na škandály politickej elity. To znamená, že ak sa napríklad v prípade mimoriadne populárneho ministra obrany, potenciálneho kandidáta na spolkového kancelára, navyše človeka s modrou krvou, s odstupom niekoľkých rokov prevalí, že jeho dizertačná práca bola z veľkej časti odkopírovaná z iného diela bez vyhovujúceho uvedenia zdrojov použitej literatúry, tak okrem toho, že o svoj doktorský titul príde, práve z tohto (na Slovensku určite nepochopiteľného) dôvodu abdikuje zo všetkých svojich verejných funkcií a vo vrcholovej politike definitívne skončí.

Čo teda z nemeckej, či inej západoeurópskej skúsenosti vyplýva pre druhého najvyššieho ústavného činiteľa na Slovensku? Napríklad hypotéza, že ak by si ako predseda parlamentu a šéf vládnej strany robil poriadne svoju robotu, nechodil by Matovič do parlamentu v tričku s nápisom „Fico chráni zlodejov“, iní poslanci by nenosili do rokovacej sály makety vládnych politikov v životnej veľkosti či nevysvetľovali dôvody na odvolanie ministra takmer všetci opoziční poslanci v nekonečných prejavoch. A zrejme by nikto nemusel nosiť pred rečnícky pult igelitky plné napodobenín eurobankoviek, aby názorne dokázal, že Kaliňákov argument o „dobe kešu“ je do neba volajúci nezmysel.

Čo urobiť s politickou kultúrou

Andrej Danko teda potrebuje iný druh analýzy. Nie o spôsoboch hlasovacej procedúry, pravidlách obliekania, zákazoch pitia, jedenia, nosenia nemluvniat do rokovacej sály, či o dĺžke príspevkov v rozprave. Objektom jeho analýzy by mala byť otázka, čo urobiť, aby sa Slovensko aspoň sčasti podobalo západoeurópskym demokraciám z pohľadu politickej kultúry ako celku.

Inak povedané, ako dosiahnuť, aby slovenskí politici odchádzali do politického vyhnanstva nielen kvôli prenájmu bytu od daňového podvodníka, za odvolávanie prokurátora, ktorý vyšetruje prešľapy ministra vnútra, za kšefty s oligarchami, tunelovanie štátneho rozpočtu, zháňanie peňazí vlastnou hlavou či platenie predvolebných faktúr tak pol na pol, ale aby zvolení zákonodarcovia boli nielen pod tlakom verejnej mienky, ale aj vlastného svedomia prinútení odísť z politiky hoci už aj za plagiátorstvo.

Začať treba u ministra vnútra

Opoziční poslanci si v stabilných demokraciách nerobia z parlamentu kabaret kvôli tomu, že im to rokovací poriadok zakazuje, ale preto, že im na to vládne strany neposkytnú každú chvíľu nejaký dôvod. V prípade, že sa do niečoho predsa len namočia, končia sami od seba, lebo z politického života odísť a nechať veci prešetriť nezávislými orgánmi je súčasťou ich politickej kultúry.

Ak sa teda chce šéf nacionalistov prezentovať pred verejnosťou ako ten, kto v slovenskej politike upratuje, nech začne napríklad u ministra vnútra. Ako predseda koaličnej strany a Národnej rady zároveň má na to dostatok politickej moci.

Keď raz na Slovensku budú panovať také podmienky, že ľudia podobní Bašternákovi budú stáť pred súdom skôr, než sa o nich dozvie verejnosť, že minister vnútra nebude podozrivý zo kšeftov s daňovým podvodníkom, od ktorého si bude prenajímať byt aj ministerský predseda, keď šéf prokurátorov nebude len na smiech a predseda parlamentu nebude prerušovať schôdze o odvolávaní ministrov či samotného premiéra na dva mesiace, možno i ten najväčší opozičný pajác začne do práce chodiť v obleku a kravate aj bez nariadení vyplývajúcich z rokovacieho poriadku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie