Denník N

Prísne tajné vlaky Praha – Moskva a Mazurekove ordnertruppen

Niektoré príbehy železničiarov z čias okupácie sú síce temné, ale pútavé. A aj poučné. Pretože ukazujú, ako železnice môžu vypovedať o povahe tých, čo ich využívajú na svoje ciele.

Autor je bývalý pracovník ÚPN

Je leto, ľudia viac cestujú. Ak sa presúvate vlakom, môžete zažiť všeličo. Napríklad môj známy. Cestoval nedávno z Prahy do Bratislavy. Do vozňa nastúpila partia Slovákov. Už v Pardubiciach boli všetci na mol. V priamej úmere k požitému sa stávali pre okolie čoraz nepríjemnejšími. Keď v Brne pošliapali cestujúcim batožinu a vystupujúcu pani skoro zhodili na perón, sprievodkyňa im rázne oznámila, že volá železničnú políciu. To ich na čas napriek pokročilej opitosti pacifikovalo.

Ostatní cestujúci však radšej prechádzali do iných vagónov, trúsiac rôzne poznámky. Jedna z nich bola, že tie hliadky, čo tam na Slovensku máte, zjavne majú svoje opodstatnenie. Ale myslím, že vodca Kotlebových ordnertruppen Mazurek, by to do filmu nedal. Títo „asociáli“ boli všetci bielučkí a sociálni ako on. Ale to len tak.

Prísne tajné vlaky

Máme v rodine človeka, čo pred rokom 1989 roky robil rušňovodiča. Hoci ním už dávno nie je, vie o tom veľmi pútavo rozprávať. Napríklad o Vertuške, tak volali vlak s najvyššou prioritou v rámci vtedajšej ČSSR. Vlak voziaci uránovú rudu do Ruska. Ten príbuzný nikdy neviedol, nemohol, nebol totiž v strane.

Viedol však iné vlaky. Napríklad jeden zvláštny vlak prechádzajúci nočným Československom. Keď nastúpil do služby, bolo mu oznámené, že nemá klásť otázky a ísť. Vlak mal osobné vagóny, ale všetky mali stiahnuté rolety. Ak sa náhodou stalo, že v nejakej stanici svietila červená a musel zastaviť, vystúpil z vagóna za rušňom pán v obleku, vošiel do stanice, telefonoval a vlak sa hneď pohol ďalej.

Keď v Čiernej nad Tisou po odovzdaní vlaku našiel pána sedieť v čakárni, pýtal sa ho, čo to bolo. Pán česky odpovedal, že je to tajné. Nakoniec ho príbuzný zlomil a dozvedel sa, že ten vlak viezol sovietskych potentátov z osláv založenia NDR. Pôvodne prechádzal kratšou trasou cez Poľsko. Tam ho však pri zastavení stihli protestujúci robotníci Solidarity privariť ku koľajniciam. Po tomto incidente bolo rozhodnuté o jeho presmerovaní cez ČSSR, kde sa také niečo stať nemohlo. Pýtal som sa na tú udalosť aj priateľa, venujúceho sa dejinám protikomunistického hnutia v Poľsku, ktorý o tom čine Solidarity vedel. Nevedel však, čo sa potom s vlakom stalo. To stanné právo si tí drzí Poliaci vykoledovali no nie?

Rýchlik Dukla

Vlakové historky príbuzného boli väčšinou veselé, dosť sme sa nasmiali, len potom zrazu zvážnel a začal s historkou datovanou tak približne do prvej polovice osemdesiatych rokov.

„Prebral som Duklu, rýchlik Praha – Moskva. Mohli byť tak štyri hodiny ráno. Vlak nemal tradičné radenie, za rušňom bol neoznačený vozeň, mal zatemnené okná. Nastúpil som a spravil rutinnú kontrolu vecí v lokomotíve. Registračný rýchlomer, čo je niečo ako čierna skrinka vlaku, bol v kabíne otočenej smerom k vagónom. Keď som v ňom vymenil pásku, poznačil patričné údaje a zhasol, všimol som si, že sa v tom zatemnenom vagóne svieti a že asi nárazy nadvihli roletu na dverách. Vagón bol bez kupé a nemal ani sedadlá, bol prázdny. Keď si však oči zvykli na svetlo, videl som, že vagón prázdny nie je. Medzi oknami stáli k tyči priviazaní vojaci v ruských uniformách, výložky otrhané. Ruky mali vyvrátené dozadu a pripútaní boli tak, že si nemohli sadnúť. Celý čas sa tam svietilo. Bol to otrasný pohľad. Ten vlak išiel z Prahy celú noc, neviem, odkiaľ ich viezli, ale keď to vezmem, tak s colným odbavením v Čiernej nad Tisou a výmenou podvozka v Čope to trvá z Prahy tak 14 hodín, len tam. Neviem, čo spravili, ale toto bolo mučenie a tí ľudia aj tak vyzerali.“

Obdiv k pohŕdaniu človekom

Dnes sa pozerám optikou toho príbehu na hliadky vo vlakoch a aj na skutočnosť začiatkom leta konečne uznanú aj ministerstvom vnútra. Skutočnosť ruských snáh zmeniť a naštrbiť prozápadné smerovanie krajiny a nemalé investície s tým spojené. Investovanie do každého s destabilizačným potenciálom. Investor je zvrátený filantrop, a to ho často spája s príjemcami prostriedkov vyjadrujúcich veľký obdiv k jeho proklamovanej neskonalej sile a moci.

V skutočnosti ide o obdiv k pohŕdaniu človekom, jeho právami a slobodou. Ktovie či slovenský premiér, ak vyrazí na Rodos na konferenciu Dialóg civilizácií organizovanú bývalým šéfom ruských železníc Jakuninom, neopráši širokorozchodnú do Bratislavy. Dúfajme, že nie a ak áno, tak sme si to vykoledovali, no nie? Začína sa to hliadkami a končí sa transportmi bývalých ľudí.

Komentáre

Teraz najčítanejšie