Denník N

Niekto sa v krčme rozpráva, oni tam chodia robiť umenie

Cyril Blažo: Húsenica.
Cyril Blažo: Húsenica.

Martin Kochan a Cyril Blažo sú umelecká dvojica, aká u nás nemá obdobu. Ich ateliérom je ulica, posledné tri roky sa však stretávajú najmä v krčmách a kreslia tam. Jeden bojuje za umenie, druhý proti nemu. Výsledkom je humor, niekedy až na hranici vulgárnosti. Teraz vystavujú v galérii, do konca roka vyjdú ich kresby knižne a my sme nimi ilustrovali aj celé štvrtkové vydanie novín.

Začalo sa to takto: Martin bol študent, Cyril jeho učiteľ. Martin pil v krčmách kofolu, športoval, bol aktivista a presvedčený angažovaný umelec. Cyril pil pivo a bol presným opakom Martina. Nemá rád slovo umenie a ani žiadne iné definitívne termíny, hoci na umeleckej scéne má stabilné miesto už niekoľko rokov.

Spájal ich iba punk. Punk a množstvo rozdielov, ktoré medzi sebou našli. „Cyril bol na vysokej škole viac než môj spolužiak a viac než môj pedagóg, on bol môj najväčší kamarát. Spolu sme chodili poza školu, utekali z nej a skrývali sa pred akademikmi,“ vraví Martin Kochan so smiechom.

Ale to je naozaj iba začiatok. Odvtedy už prešlo pár rokov a dnes je z Martina Kochana a Cyrila Blaža suverénna umelecká dvojica, akú len ťažko prirovnávať k hocijakej inej. Ich poznávacím znamením je humor, občas hraničiaci s vulgárnosťou, a ešte ničím neregulovaná predstavivosť, spontánnosť a tvorivosť, ktorá dokáže vybuchnúť aj na tých najnudnejších miestach.

Posledné tri roky spolu kreslia v krčmách a vo výčapoch, ich akčná kresba má však základ v pouličných akciách a performanciách, ktorým sa venujú už niekoľko rokov.

Ich kresby ilustrujú štvrtkové noviny a do konca roka by mali vyjsť aj knižne v produkcii bratislavskej galérie Photoport. Tam tvorbu Martina Kochana a Cyrila Blaža práve teraz môžete vidieť aj naživo.

Toto je Pub art. Krčmové umenie prvej cenovej.

Martin Kochan, Cyril Blažo: Expedícia.
Martin Kochan, Cyril Blažo: Expedícia.

Cyril Blažo: Zmrzlina
Cyril Blažo: Zmrzlina

Martin Kochan: Morský koník
Martin Kochan: Morský koník

Martin Kochan: Ryby
Martin Kochan: Ryby

Martin Kochan a Cyril Blažo v priestoroch SNG krátko pred uzatvorením a rekonštrukciou.
Martin Kochan a Cyril Blažo v priestoroch SNG.

Je to freestyle

Cyril Blažo raz do krčmy priniesol knihu a fixky a povedal Martinovi: Poďme ju dokresliť. Objednali si pivo, kofolu a pustili sa do toho. „Úplne po hlave, celkom hriešne,“ hovorí Martin.

Listovali knihou, a keď našli niečo, čo ich inšpirovalo, zasiahli. Pustili fantáziu a zo statického obrázka sa stal celý príbeh.

Okrem toho začali vznikať aj samostatné voľné obrázky inšpirované prostredím krčmy, v ktorých sa objavujú detské kútiky, počasie v televízii, štamgasti aj hudobní interpreti znejúci z rádia. Často začnú kresliť samostatne, ale končia v jednej spoločnej kresbe.

„Je to freestyle. Chytilo nás to. Ľudia sa do krčmy väčšinou chodia baviť, my sme tam chodili kresliť. Táto vizuálna forma sa stala našou komunikáciou a často sme si kreslením povedali viac, než by sme dokázali slovami,“ hovorí Martin Kochan.

„Každý z nás má v hlave pretlak informácií – ja čítam veľa sociológie, zaujímam sa o politiku a spoločnosť, Cyril má zasa iné témy, ktoré ho zaujímajú a pohlcujú. Keď sme to dali na papier, zdalo sa nám, že je to čosi progresívnejšie ako obyčajná debata pri pive.“

Ľudia v krčmách na nich najprv pozerali nedôverčivo, čudovali sa, boli zvedaví, čo to robia a prečo. V jednej z nich to však malo nečakaný efekt. „Do jedného trnavského podniku, kam sme často chodievali, si ľudia začali nosiť fixky a kresliť. Stalo sa to až davovou psychózou, všetci v tej krčme zrazu kreslili. Niektorí dokonca prestali piť alkohol. Krčmár bol z toho nervózny, niektorým dokonca zakázal vstup. Pokreslili mu aj všetky podpivníky, dala by sa z toho urobiť možno aj výstava,“ hovorí Martin Kochan.

Martin Kochan: Podpaľač
Martin Kochan: Podpaľač

Cyril Blažo: Obrázok
Cyril Blažo: Obrázok

 

Martin Kochan: Kúpeľ
Martin Kochan: Kúpeľ

Hlavne spontánne

Kreslením v krčmách sa to, samozrejme, všetko nezačalo. Pre dvojicu autorov je spoločné kreslenie charakteristické iba v posledných troch rokoch. Každý z nich sa venuje aj vlastnej autonómnej tvorbe a spolu okrem kresieb vytvárajú aj všeličo iné. Zväčša ide o živé akcie a performancie vo verejnom priestore, ktorý sa stal ich ateliérom.

„Pamätám si, keď sme boli ešte počas školy maľovať niekde vonku, v plenéri. Ja som maľoval krajinku a štetcom som sa v jednom momente dotkol Cyrilovej bielej košele. Hneď ma vyzval, nech mu ju podpíšem. To je čosi, čo ma fascinovalo. Veľa vecí, ktoré sme začali robiť, vznikalo presne takto – celkom spontánne,“ hovorí Martin Kochan.

Vtedy ešte nevedel, aké bude mať jeho kamarátstvo s Cyrilom Blažom pokračovanie. Po vysokej škole pokračoval v ďalšom štúdiu na vysokej škole v Brne, ale stále akoby sa nevedel úplne nájsť. Bavil ho koncept a analytická tvorba, uvažoval aj nad tradičnou sochárskou prácou, ale chýbala mu umelecká aj pedagogická autorita.

„Učili ma mnohí pedagógovia, ale vždy boli pre mňa iba pedagógmi. Aj s odstupom času a ďalšími skúsenosťami sa mi stále viac zdalo, že práve Cyril je najviac oddaný tomu, čo robí – umeniu. Ale on by to tak nenazval, nemá to slovo rád,“ hovorí Martin Kochan.

Tvorba Cyrila Blaža ho pohltila, začal ho opäť vyhľadávať a zrazu si uvedomil, že rozpor medzi nimi je vlastne veľmi produktívny a motivujúci. Spolu nachádzajú rozličné miesta – pamätníky, monumenty alebo iba úplne banálne výjavy z ulíc – a komentujú ich. Gestami, svojím telom, akýmkoľvek zásahom. Výsledkom je fotografia, ale v neposlednom rade najmä priama bezprostredná akcia. Nápad a jeho okamžitá realizácia. Úplná sloboda.

„Vzájomná rozdielnosť ich oslobodzuje a obom prospieva. Martin bojuje za Umenie, Cyril bojuje proti Umeniu. Martin hľadá vznešenosť a pravosť umenia, Cyril sa vymedzuje voči tomu veľkému kanonizovanému umeniu. Idú proti sebe, zrazu sa dokážu stretnúť a porozumieť si. Martina toto stretnutie oslobodzuje, Cyrila vedie k produktivite,“ hovorí kurátorka Mira Keratová, ktorá stojí aj za výberom diel na výstave v bratislavskom Photoporte.

Martin Kochan: Beethoven.
Martin Kochan: Beethoven.

Martin Kochan: Strašidlo.
Martin Kochan: Strašidlo.

Martin Kochan: Kalamár.
Martin Kochan: Kalamár.

Martin Kochan: Osamotený.
Martin Kochan: Osamotený.

Bližšie k zážitkom

Ten výber neprebiehal ľahko. Kresieb existujú za tri roky stovky. A nie sú to len samostatné obrázky, často sú to celé knihy, ktoré spolu Cyril Blažo s Martinom Kochanom dokreslili. Väčšinou sú to knihy, ktoré boli nepotrebné, zbytočné, staré, ale dvojica medzi ne zaradila aj známe Dejiny umenia od Pijoana.

„Často veci spochybňujeme, rozmýšľame, ako by sa dali povedať inak, lepšie. Ja mám rád analytickú tvorbu, zaujíma ma kontext a vývoj nejakého média, snažím sa naň dívať z iného uhla pohľadu a rád to všetko prehodnocujem. Skeptický pohľad je pre mňa oveľa posvätnejší než ten strnulý, autoritársky,“ hovorí Kochan.

K mnohým obrázkom, ktoré vytvorili, má vlastnú interpretáciu. Napríklad učiteľka na hodine klavíra dokreslená podľa plagátu Beethovena pre neho symbolizuje stav školstva a toho, ako v školách z detí robia mnohí učitelia iba papagáje a nerozvíjajú ich samostatné, nové myslenie. Ale netrvá iba na tomto vysvetlení. Každý nech si to vyloží po svojom.

Cyril Blažo: Šerif.
Cyril Blažo: Šerif.

Martin Kochan: Žabiak
Martin Kochan: Žabiak

Žiadne umenie zahľadené do umenia

Kurátorka Mira Keratová v mnohých kresbách vidí pokračovanie debát, ktoré Kochan s Blažom spolu vedú. Sú to debaty o globálnom otepľovaní aj o Islamskom štáte. To všetko, samozrejme, vyostrené na hranicu sarkazmu a absurdít.

„Prekresby kníh o poľovníctve, safari, kulturistike, kultúre a iných témach rozvíjajú nečakané, často tie najsamozrejmejšie predstavy o tom, kam sa zachytený statický moment môže ďalej vyvíjať. Dostanú podnet, chytia sa ho a znázornia aj tie najšialenejšie predstavy. Občas to zachádza aj do „prasačín“, ale aj tie najtemnejšie obrazy márnivosti a žiadostivosti sa v konečnom dôsledku menia na dômyselný vtip,“ hovorí Mira Keratová.

Každý umelec sa podľa nej potýka s tým, aby vytvoril niečo autentické, originálne. „Toto je ich spôsob a hľadanie cesty von. Oslobodzujú sa od naučených programov,“ vraví.

Tomuto prístupu je blízka samostatná tvorba Cyrila Blaža z 90. rokov, Kochanov vklad a spolupráca ju však posúvajú ďalej.

„Spolu akoby sa snažili vyjsť z umenia zahľadeného do umenia. Idú bližšie k autentickému prežívaniu, k zážitku, zachytávajú moment inšpirácie a nechávajú voľný priebeh svojim predstavám, bez ohľadu na to, aký to bude mať následok,“ hovorí Keratová.

Kreslenie v krčme, samozrejme, nebude trvať večne. Už teraz má Martin Kochan predstavu, kam by sa mohli s Cyrilom Blažom posunúť. Láka ho maľba, ale aj ďalšia práca so sochou a s verejným priestorom. Ale nie je to iba na ňom – posledné slovo má predsa jeho bývalý učiteľ, Cyril Blažo, ktorý sa tentoraz rozhodol proti umeniu bojovať aj tak, že neprišiel ani na vernisáž vlastnej výstavy.

Nevadí, iste ho stretnete niekde na ulici, ako práve s Kochanom vymýšľajú čosi šialené.

Martin Kochan a Cyril Blažo pri práci. Foto – archív MK
Martin Kochan a Cyril Blažo pri práci. Foto – archív MK

Cyril Blažo (1970) – študoval na bratislavskej VŠVU (1988 – 1994). Počas školy tvoril s Borisom Ondreičkom a so Stanom Dančiakom ml. voľné zoskupenie Blondiak. Vo svojej tvorbe reaguje na verejný priestor, miesto sochy a umenia v ňom, využíva rôzne typy nájdenej reality a materiálov – od starých tlačí, časopisov či kníh až po situačné momenty, ktoré dokáže využiť. Ako pedagóg pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.

Martin Kochan (1981) je absolvent Pedagogickej fakulty na Trnavskej univerzite a Ateliéru figuratívneho sochárstva na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne. Sochár, aktivista, performer, fotograf, športovec a fanúšik zdravej výživy, ktorého tvorba podľa jeho vlastných slov osciluje „od monumentálnej po momentálnu, od analytickej po freestylovú, bastardnú“. V roku 2014 bol finalistom Ceny Oskára Čepana.

Umelecké noviny

Teraz najčítanejšie