Denník N

Keď astronauti štrajkovali, aby sa mohli kochať pohľadom na Zem

Obrázok Zeme s povrchom Mesiaca (Earthrise) vyfotil astronaut Bill Anders 24. decembra v roku 1968. Išlo o druhý pilotovaný let programu Apollo a niesol označenie Apollo 8. Do dejín vstúpil tým, že sa pri ňom ľudia po prvý raz dostali na obežnú dráhu Mesiaca. Foto – NASA
Obrázok Zeme s povrchom Mesiaca (Earthrise) vyfotil astronaut Bill Anders 24. decembra v roku 1968. Išlo o druhý pilotovaný let programu Apollo a niesol označenie Apollo 8. Do dejín vstúpil tým, že sa pri ňom ľudia po prvý raz dostali na obežnú dráhu Mesiaca. Foto – NASA

Pohľad na Zem z vesmíru ľudí dojíma, zmocňuje sa ich pocit spolupatričnosti, humanity a prekročenia čiastkových záujmov, ktoré ich viažu k malej skupine priateľov, smerom k všeobjímajúcej láske k celému ľudstvu a Zemi.

Na snímke, ktorú spravila v roku 1990 vesmírna sonda Voyager, vyzerá Zem vyfotená zo vzdialenosti šiestich miliárd kilometrov len ako „bledomodrá bodka“.

Nad významom pôsobivého záberu sa o niekoľko rokov neskôr zamyslel fyzik Carl Sagan.

V knihe, ktorá má rovnomenný názov ako známa fotka, napísal tieto dojímavé slová: „Premýšľajme znovu o tej bodke. To je ‚tu‘, to je náš domov, to sme my. A na nej každý, koho milujete, každý, koho poznáte, každý, o kom ste kedy počuli, každá ľudská bytosť, ktorá kedy žila, žila práve tu.“

„Neexistuje zrejme lepší príklad našej domýšľavosti a pýchy ako tento vzdialený obrázok nášho malinkého sveta. Pre mňa to podčiarkuje našu zodpovednosť, aby sme s druhými komunikovali láskavejšie a chránili a opatrovali túto bledomodrú bodku, jediný domov, ktorý sme kedy poznali.“

Fyzik Carl Sagan hovorí o Zemi, „bledomodrej bodke“. Zdroj – Youtube

Miniatúrne starosti

Pilot kozmickej lode Skylab 4 Ed Gibson o svojom zážitku, keď z vesmíru pozoroval Zem, povedal: „Vidíte, aký maličký je váš život a aké miniatúrne sú vaše starosti, keď ich porovnáte s inými vecami vo vesmíre.“

„Váš život a všetko, čo sa ho týka, je pre vás, samozrejme, dôležité. Ale pri pohľade z vesmíru nedáva veľa vecí, pre ktoré si robíte starosti, príliš zmysel,“ dodal.

Jav, ktorý Gibson a iní jeho kolegovia prežívali, má pomenovanie „efekt celkového pohľadu“ (v angl. overview effect).

David Bruce Yaden z univerzity v Pensylvánii a jeho kolegovia o tejto podivuhodnej skúsenosti napísali článok, vyšiel nedávno v časopise Psychology of Consciousness: Theory, Research and Practice.

Efekt súvisí s intenzívnou emocionálnou reakciou, spúšťa ju pohľad na Zem z vesmíru. Ľudí sa zmocňuje pocit spolupatričnosti, humanity a prekročenia čiastkových záujmov, ktoré ich viažu k rodnému mestu alebo malej skupine priateľov, smerom k všeobjímajúcej láske k celému ľudstvu a Zemi.

pale-blue
„Bledomodrá bodka“, miniatúrna Zem je v pravom lúči, zhruba v strede. Foto – NASA/JPL-Caltech

Nič krajšie ste dovtedy nevideli

Uvedomujú si, že v gigantickom vesmíre vyzerajú problémy, pre ktoré sa zanovito bijú do hrude a dokážu sa pre ne navždy rozhádať s kamarátmi, až bezvýznamne a smiešne.

Astronaut Sam Durrance o kráse zážitku povedal: „Videli ste tie obrázky a počuli ste ľudí hovoriť o nich. Ale nič vás nepripraví na to, aké je to v skutočnosti. Zem je neuveriteľne krásna, keď ju vidíte z orbity. Je krajšia než čokoľvek, čo ste dovtedy videli. Je to hlboký emocionálny zážitok, pretože na jednej strane nie ste na Zemi, ale zároveň k nej cítite to úžasné spojenie. Nepodobá sa to na nič, či ste zažili predtým.“

Štrajkovali, chceli obdivovať Zem

Pocity z pohľadu na Zem z vesmíru sú také intenzívne, že sa ich astronauti nevedia niekedy nabažiť. V 70. rokoch vstúpila trojčlenná posádka Skylab – ktorá v klaustrofobických podmienkach miniatúrnej vesmírnej stanice obiehala okolo Zeme – do štrajku, lebo členovia boli príliš vyťažení prácou a nemali čas na obdivovanie krásy Zeme.

„Boli sme prepracovaní, náš program bol úplne plný,“ povedal pre New York Times plukovník William Pogue, člen posádky. „Celý deň sme sa niekam naháňali. Práca bola nudná a otravná, ale ten pohľad bol neskutočný.“

Neal Hutchinson, šéf letového programu misie, ich správanie neskôr vysvetľoval slovami, že astronauti len uplatňovali „svoju potrebu premýšľať, pozorovať a vyznať sa v tých záhadných, fascinujúcich a nevídaných zážitkoch“.

blue-marble
„Blue Marble“ (1972). Foto – NASA

Spôsob, ako sa vyrovnať s nástrahami

Autori v štúdii píšu, že hoci sú pocity úžasu a transcendencie – prekračovania seba samého k niečomu väčšiemu, čo nás presahuje – z „veľkej nádhery“ len epizodickou udalosťou, „niekedy sa môžu pretaviť do dlhotrvajúcich zmien osobného svetonázoru a správania, ktoré sa týka vzťahu človeka k Zemi a jej obyvateľom“.

Pozorovanie nádherného okolia môže byť pre astronautov užitočný mechanizmus, ako sa vyrovnať s nástrahami vesmírneho cestovania, konštatujú vedci v článku.

Kozmonauti sú v malom priestore, pod veľkým stresom, v neznámom a nepriateľskom prostredí, kde aj malá chyba či porucha môžu mať fatálne následky. Nemajú dostatok súkromia, jedia nevábne jedlo, sú odlúčení od rodiny a priateľov a môžu trpieť ponorkou chorobou.

Čas na rozjímanie nad krásou Zeme a vesmíru by im mohol pomôcť kompenzovať uvedené nástrahy.

zem nová
Zem vyfotilo zariadenie Deep Space Climate Observatory (2015). Foto – NASA

Epiktétos

O pocitoch transcendencie a ich využití v terapii písal už stoický filozof Epiktétos. Žil na prelome 1. a 2. storočia n. l.

Z neho a ďalších stoikov vychádza moderná psychoterapia Alberta Ellisa (racionálno-emocionálna behaviorálna terapia), podľa staršieho prieskumu z 80. rokoch ide o tretieho najvplyvnejšieho terapeuta všetkých čias (po Sigmundovi Freudovi a Carlovi Rogersovi).

Stoik radí, že ak túžime po radostnom živote plnom pozitívnych emócií, mali by sme sa vzdať svojich subjektívnych, parciálnych túžob a namiesto toho žiť podľa všeobjímajúceho rozumu, ktorý vypĺňa celý svet (prírodu).

Terapia

Ak sa chceme zbaviť smútku a iných negatívnych emócií, hovorí Epiktétos, máme opustiť svoje čiastkové záujmy a vymeniť ich za pohľad z „božskej perspektívy celku“. Ak sa na veci pozeráme takpovediac z „globálu“, naše starosti sa javia ako zanedbateľné.

Antický filozof píše: „Ale ak pozoruješ seba ako človeka a ako časť nejakého celku, potom práve pre tento celok je ti primerané raz stonať, potom sa zase plaviť morom a podstúpiť nebezpečenstvá a potom byť v núdzi či hocikedy i predčasne zomrieť. Prečo sa teda mrzíš?“

Alebo: „… vždy chcem radšej to, čo sa práve deje. Lebo za lepšie pokladám to, čo chce boh, ako to, čo chcem ja. K nemu sa chcem pripojiť ako služobník a sprievodca: jeho chcenie je moje chcenie, jeho žiadosť je moja žiadosť, slovom – jeho vôľa je moja vôľa.“ A „všetko, čo sa deje v zhode s prírodou, správne sa deje“.

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1037/cns0000086

Prvé pristátie na Mesiaci

Teraz najčítanejšie