Cvičia mučenie, do lesa nosia samopaly, vychovali bojovníka pre Donbas

Je štvrtok krátko pred obedom. Na bratislavskej Kolibe, mieste, kam chodia matky na prechádzky s deťmi, stojí pri bufete skupina mladých mužov. Majú rovnaké uniformy a na pleciach podobné samopaly, aké používa slovenská armáda.

Ľudia na výjav ako z ukrajinského Donbasu pozerajú s otvorenými ústami. Skupinku nebezpečne vyzerajúcich mladíkov z diaľky obchádzajú. Podobná partička mala v sobotu vyraziť v uniformách a so samopalmi do lesov neďaleko Pezinka. Kto chodí so samopalmi po slovenských lesoch? Sú títo ľudia nebezpeční?

Najznámejšia samozvaná domobrana sa volá Slovenskí branci. Funguje tri roky a postupne sa rozrastá. Má vlastnú webovú stránku, logo s dvojkrížom, z ktorého vyrastajú korene, a facebookový profil s 2000 fanúšikmi. „Sme domobrana. V časoch miernych pomáhame, v časoch ťažkých bránime,“ píšu o sebe.

Partizánsky štýl boja

Sú vraj apolitickí, ide im o rozvíjanie lásky k vlasti a prírode u mladých ľudí. Organizujú „výcviky“, na ktorých sa trénujú vo „vojenskej taktike (konvenčný i partizánsky štýl boja), v narábaní so zbraňami, boji zblízka“. K členstvu v Slovenských brancoch sa hlásil aj Martin Keprta, ktorý sa objavil v reportáži o separatistických vojakoch bojujúcich na východe Ukrajiny, kde možno po výcviku v Malých Karpatoch naozaj zabíja ľudí.

Slovenskí branci majú zverejnený kontaktný mobil. Zdvíha ho Peter Švrček. Je predsedom SB a „veliteľom 1. oddielu“. Oddielov pribúda a je ich už šestnásť. „Dohromady je nás v oddieloch vyše sto ľudí. Organizujeme výcviky každý druhý víkend.“

Vraví, že s ľuďmi, ktorí boli vo štvrtok so samopalmi na Kolibe, nič nemajú. Išlo asi o inú partiu. Na výcviky vraj chodia zásadne so zakrytými zbraňami „aby to verejnosť nepoburovalo“. Útočné pušky podľa Švrčeka vytiahnu až v lese, kde nikto nie je.

Majú takzvané expanzné zbrane, čo sú skutočné zbrane, ktoré dokážu strieľať len slepými nábojmi, a airsoftové zbrane. Obidva druhy sú legálne a dajú sa kúpiť bez zbrojného preukazu. Stačí mať 18 rokov.

Opäť sfunkčnenou expanznou zbraňou zrejme zo Slovenska zabíjali teroristi v redakcii Charlie Bebdo. Upravenou zbraňou strieľal aj v roku 2010 Ľubomír Harman, ktorý v Devínskej Novej Vsi vyvraždil rodinu susedov a potom pálil na sídlisku.

Švrček zo Slovenských brancov sa už v médiách objavil. Pred troma rokmi, keď mal 16, o ňom písal denník SME, keďže sa s ľuďmi z nacionalistického Slovenského hnutia obrody v čiernej košeli a maskáčoch objavil na oslavách výročia vzniku Slovenského štátu pri soche Jozefa Tisa v Čakajovciach.

Na súčasných fotkách šéf brancov vyzerá zhruba na dvadsať rokov a zrejme aj toľko má.

„To je dávna minulosť. Bola to chyba, to sme si priznali. Verejne sme sa k tomu vyjadrili aj v Slobodnom vysielači,“ vraví teraz Švrček o kladení venca pri Tisovej soche. „Žiaden kult Tisa nechceme ani neplánujeme robiť.“ Nemajú a ani nechcú mať vraj nič s pravicovým extrémizmom. „Boli sme mladí a hlúpi.“

Odovzdal nášivku a zmizol

O Keprtovi sa mu veľmi hovoriť nechce. „Pána Keprtu poznáme, no nebudeme sa tu teraz preťahovať. Ale už nie je členom zhruba trištvrte roka. Odišiel z presvedčenia.“

Šéf brancov vraví, že „odovzdal nášivku a hodnosť a odišiel preč“. Žiadni ďalší súčasní ani bývalí Slovenskí branci podľa Švrčeka na Ukrajine nie sú.

Denník N sa Švrčeka pýta, či nám výcvik v lese ukážu na kameru. Najprv váha s tým, že možno aj hej, ale branci pri ňom musia mať zahalené tváre, aby nemali problémy v práci. Neskôr však už mobil nedvíha.

Podobným polovojenským skupinám sa má zo zákona venovať Slovenská informačná služba. To podľa informácií Denníka N v prípade Slovenských brancov aj robí. SIS zatiaľ na otázky neodpovedala.

„Policajný zbor a všetky bezpečnostné zložky sa zaoberajú všetkými rizikovými skupinami. Nie som však oprávnený v tejto veci niečo bližšie konkretizovať,“ hovorí minister vnútra Robert Kaliňák. Vraví, že zatiaľ nemajú vedomosť, že by Slovenskí branci porušovali zákon, takže proti nim polícia nezasiahla.

Oficiálna správa o stave extrémizmu ministerstva vnútra charakterizuje organizáciu ako militantne orientovanú skupinu. „Aj keď sa Slovenskí branci snažili na verejnosti prezentovať ako názorovo a ideologicky neutrálne zoskupenie bez akýchkoľvek väzieb na extrémistické subjekty, vyjadrenia vedúcich predstaviteľov tohto zoskupenia, ich propagačné materiály, ako aj operatívne informácie nasvedčovali o opaku,“ píše sa v správe.

Za rétorikou o vlastenectve a obrane vlasti sú podľa ministerstva motívy, ktoré preukazovali ich väzby na extrémistické subjekty.