Fico už nerobí politiku, ale iba obchody. Preto nemá čo povedať

Vládne strany už buď definitívne stratili kompas, alebo sa za svoje predstavenie príliš hanbia. Spôsob, akým informovali o vzniku de facto novej vládnej koalície, pripúšťa obe možnosti. Omnoho pravdepodobnejšou sa však javí tá prvá.

Jedna vec je, že Robert Fico uprednostňuje tlačové vyhlásenia bez možnosti klásť otázky a videá o pavúkoch. Druhá, že sú chvíle, pri ktorých by mali ísť dokonca aj jeho osobné preferencie bokom. Napríklad vtedy, keď v krajine vzniká nová politická realita.

Práve to sa stalo v piatok, no predsedovia zostávajúcich vládnych strán iba poslušne napochodovali pred mikrofóny, aby nechali premiéra odrapotať zopár fráz, a po minúte bolo hotovo. Verejnosť, buď rada, že sme ti povedali aspoň toľko. Veď sa nič nedeje, len sa menia pomery v kabinete.

Keby Robert Fico ešte chápal politiku ako službu ľuďom, musel by v takejto chvíli cítiť povinnosť veľa hovoriť, vysvetľovať a ak to niekto potrebuje, tak aj upokojovať. No keďže ju už chápe len ako súhrn ad hoc politických obchodov, na ničom takom mu nezáleží. Preto v takýchto chvíľach nedokáže prekonať svoj odpor k médiám a podeliť sa s ich pomocou s voličmi o svoje názory, predstavy a vízie. Obchod je jednoducho záležitosť, o ktorej sa verejne nehovorí.

Je pritom úplne jedno, že aj keby bol premiér pred kamerou hodinu, nič rozumné z neho možno nevypadne. Je tiež jedno, že o takomto riešení bolo v kuloároch už dávno rozhodnuté a na počtoch v parlamente sa nič nemení. Podstatné je, že predsedovi vlády sa práve rozpadla jedna z koaličných strán, ktorá sa práve mimoriadne hanebne rozpúšťa do Mosta-Híd a vraj aj SNS (!).

Stalo sa to navyše vláde, o ktorej Fico tvrdil, že len ona svojou „štandardnosťou“ môže byť prekážkou politickému extrémizmu. Počnúc bránením Kaliňáka cez takmer nulovú reakciu na železničné promoakcie fašistov až po správanie premiéra však všade vidno len tradičnú slovenskú neštandardnosť. Táto prekážka je nebezpečne nízka.