Učiteľ dobra: Dá sa kúpiť, ale záleží na tom, čo očakávate (+ video)

Tento rok uplynie 90 rokov od patentovania nástroja dobro. Jeho vynálezca John Dopyera pochádza z rodiny slovenských imigrantov, ktorí sa začiatkom minulého storočia presťahovali z Dolnej Krupej do Los Angeles. Jedným z najvýznamnejších slovenských hráčov na tento nástroj je učiteľ dobra HENRICH NOVÁK.

Čo je dobro?

Je to rezofonická gitara. Aj sa na ňu podobá. Má šesť strún. Ale to je snáď všetko, čo má s gitarou spoločné. Jeho podstatou je veľký rezonátor, ktorý vo svojom vnútri ukrýva hliníkovú membránu a kobylku. Tie vytvárajú jeho unikátny zvuk. Dobro je ladené do akordu podobne ako bendžo. Hrá sa naň havajským štýlom, trojprstovou technikou s náprstkami a pomocou kovového želiezka, ktorým sa tvoria všetky tóny.

Ako sa volá?

Nemá názov. Po anglicky sa mu hovorí bar. Jednoducho to je želiezko.

Existujú aj iné strunové nástroje vybavené rezonátorom.

Áno, ten však slúži na zvýraznenie alebo úpravu zvuku nástroja. Existujú rezofonické gitary, husle či kontrabasy. Dobro je samostatný nástroj so špecifickým zvukom aj spôsobom hrania.

Ako vzniklo dobro?

Nástroj v Amerike vymyslel a skonštruoval v 20. rokoch minulého storočia americko-slovenský vynálezca John Dopyera. On je autorom patentu rezonátora. Jeho vývoj bol spojený s požiadavkou zosilniť zvuk klasických drevených gitár, keďže v tých časoch neexistovali elektrické snímače a ich zvuk bol málo hlasný. V tom období bola v Spojených štátoch veľmi populárna havajská hudba. Aj preto sa vynález rezonátora rýchlo uchytil. Prvé nástroje však mali celokovové telo. Rezonátory do drevených gitár sa začali montovať neskôr.

Takže dobro má slovenské korene.

Samozrejme. Svedčí o tom už jeho samotný názov, ktorý je odvodený od mena dopyerovskej firmy DOpyera BROthers. Aj samotní dopyerovci sa hlásili k svojim slovenským koreňom a používali marketingový slogan Dobro means good in any language! – Dobro znamená dobro v každom jazyku!

Čo vieme o Dopyerovcoch?

Samotný John sa narodil ešte ako Ján Dopjera v mlynárskej rodine v roku 1893 v obci Stráže na Záhorí. Neskôr sa presťahovali do Dolnej Krupej, kde mali vlastný mlyn. V roku 1908 odišiel s rodičmi a súrodencami do Ameriky. Usídlili sa v okolí Los Angeles a živili sa výrobou a opravovaním hudobných nástrojov.

Video: Ako vzniklo dobro a ako naň znie Yesterday od Beatles
autorka: Martina Koník

Kedy sa vám dostalo do rúk prvé dobro?

Začal som pomerne neskoro. Niekedy začiatkom 80. rokov. Predtým som hral na bendžo a hľadal som nejaký lyrickejší nástroj. Dobro ma očarilo svojím zvukom. Keď som cítil, ako želiezko kĺže po strunách, uvedomil som si, že ten sklz je súčasťou hudby.

Kto vás učil?

Na začiatku nikto. Neboli takmer žiadne materiály, žiadni učitelia. Občas som sa dostal k nejakým ukážkam, takže som sa tvrdošijne učil z nahrávok systémom pokus – omyl. Bolo to veľa hľadania a veľa slepých uličiek.

Ak by sa niekto chcel naučiť hrať na dobro, potrebuje na to nejaký základ hry na gitaru či bendžo?

V prvom rade: dobro nie je gitara ani bendžo. Žiadny základ nie je potrebný. Technika hrania so želiezkom je unikátna. Samozrejme, výhodou je znalosť hudobnej teórie.

Je ťažké sa to naučiť?

Myslím si, že áno. Ako pri každom hudobnom nástroji. Treba sa učiť a cvičiť. Problém je zvládnuť základné techniky. Najmä práca so želiezkom je náročná. Zvyčajne sa hrá na jednotlivých strunách jeho špičkou a zvyšné treba tlmiť, čo je dosť náročné. Prakticky sa hrá kovom o kov a ešte k tomu je ten zvuk zosilnený rezonátorom. Ak sa žiak prehryzie cez techniku hrania, nadstavba ide potom ľahšie.

Dá sa kúpiť dobro a za koľko?

Záleží na tom, čo od neho očakávaš. Myslím si, že neexistuje firma vyrábajúca dobré dobrá vo veľkých produkciách. Skôr je tu mnoho malých výrobcov. Nástroj, na ktorý sa už dá hrať, sa dá kúpiť relatívne lacno, rádovo za niekoľko stoviek eur. Cena kvalitných nástrojov sa šplhá do tisícov. Neviem o nikom, kto vyrába dobrá na Slovensku, ale v Čechách je niekoľko šikovných výrobcov, kde sa dá kúpiť ozaj dobrý nástroj v rozmedzí dvoch až troch tisíc eur.

Koľko je na Slovensku dobristov?

Mám niekoľko kolegov a žiakov, o ktorých viem, a ak k nim prihodím zopár ľudí, čo si hrajú doma pre vlastné potešenie, tak možno dvadsať.

Učíte hru na dobro. Ako ste sa k tomu dostali?

Už dávno, niekedy okolo roku 1990, keď začala známa česká propagátorka bluegrassovej hudby Irena Silence Přibylová robiť prvé workshopy v Čechách. Vtedy som hrával s Fragmentom, čo bola známa kapela, a často sme chodili na tie workshopy. Nebola to cielená činnosť, skôr išlo o stretnutia a výmeny skúseností medzi muzikantmi. Neskôr sme s Fragmentom začali cez leto častejšie chodiť do USA a letné workshopy sme nestíhali. Tak som začal učiť na ďalších tvorivých dielňach po Čechách.

Momentálne však pôsobíte aj v ďalších krajinách.

Asi pred siedmimi rokmi sa mi podarilo dostať sa na workshop do mestečka Virton v Belgicku. Je to veľká dielňa, kde sa učí mnoho akustických nástrojov – rozširovali svoju pôsobnosť aj o dobro. Na základe nejakého odporúčania ma tam pozvali. Odvtedy tam chodím každý rok. Je to týždňová dielňa a chodí tam okolo stodvadsať žiakov. Tým som sa skontaktoval s ľuďmi, ktorí robia workshopy aj v ďalších krajinách Európy. Bol som na workshopoch v Taliansku, Nemecku, Španielsku.

Teraz však robíte tvorivé dielne aj u nás.

Asi pred štyrmi rokmi sa z rôznych príčin začali rozpadávať kapely, kde som hrával, a povedal som si, že si urobím vlastnú tvorivú dielňu, kde si budem učiť svojím spôsobom – inak, ako sa učí na ostatných dielňach.

Aký je rozdiel medzi vaším workshopom a tými ostatnými?

Na väčšine dielní to funguje tak, že sa vezme nejaká skladba, tá sa učí a nakoniec hrá. Mne sa tento spôsob nepáči, skôr sa snažím žiakom predložiť tému, vzdelať ich, ukázať im, ako sa čo hrá, a zvyšok nechať na nich. Nech sa s tým popasujú sami. Ja aj tak za nich hrať nemôžem. Viem, ako som sa učil hrať ja. Nič nie je lepšie, než sa sám popasovať s problémom.

Koľko máte žiakov?

Vonku to býva rôzne. Moje vlastné workshopy robím na chate pre štyroch, maximálne piatich ľudí. Ak ich je viac, tak robím dielňu na dvakrát. Manželka nám varí, stará sa o nás. Prestávky si vypĺňame prechádzkami po lese. Takže zvyčajne to býva veľmi príjemné stretnutie.

Máte veľa nových žiakov?

Ani nie. Občas sa niekto ukáže, ale stály príliv nových žiakov nemám. V tejto oblasti musím svoj marketing zlepšiť. Väčšina účastníkov mojich dielní sú už priatelia, s ktorými sa stretávam pravidelne a porovnávame si výsledky vlastnej práce.

Ako stíhate učenie na zahraničných workshopoch, vašu domácu dielňu a hranie v kapelách?

To je veľmi rôzne. Bývajú obdobia, keď musím niektoré veci rušiť, pretože nestíham. A keď sa uspokojím s tým, ako to ide, príde hluché obdobie, keď som vďačný za každú súkromnú hodinu.

Uživí vás učenie dobra?

Popravde, neuživí, aj keby som rád povedal áno. Práve pre tú nepredvídateľnú nárazovosť práce som si zvykol nespoliehať sa len na ňu. Mám jednu postrannú prácu, ktorou vykrývam výpadky. Hoci: ak by sa mi darilo tak, ako v poslednom čase, keď som sa takmer nezastavil, možno by to išlo. Po tých rokoch však už viem, že sa nemôžem spoliehať len na dobro.

Počúvate svojich žiakov?

Komunita hráčov na dobro je malá. Preto nie je problém stretávať sa. Minule som hral vo Švajčiarsku a stretol som tam jedného Taliana, ktorého som dávnejšie učil. Je z neho výborný dobrista.

Hrávali ste v mnohých slovenských bluegrassových kapelách. Koncertujete aj dnes?

Teraz nemám stálu kapelu, v ktorej hrávam. Skôr hrám príležitostne na jednotlivých projektoch, viac v zahraničí ako doma. V posledných rokoch som hral vo Francúzsku, v Španielsku a Taliansku. Stále premýšľam nad tým, ako dať dokopy vlastnú kapelu, ktorá by hrala hudbu, čo sa páči mne, ale zatiaľ som sa k tomu nedostal.

Vo štvrtok sa začína festival Lodenica, ktorého časť úvodného večera bude venovaná práve dobru.

Samotné stretnutie niekoľkých vynikajúcich dobristov na jednej scéne dáva tomu koncertu nálepku výnimočnosti. Sám sa na to veľmi teším.