Denník N

Valcovali ústavu, teraz chcú byť ústavnými sudcami. Prečo prezident nevymenoval Mamojku a Laššákovú

Jana Laššáková a Mojmír Mamojka - poslanci Smeru, ktorí sa prezidentovi nezdajú byť vhodní kandidáti na ústavných sudcov. foto - TASR
Jana Laššáková a Mojmír Mamojka – poslanci Smeru, ktorí sa prezidentovi nezdajú byť vhodní kandidáti na ústavných sudcov. foto – TASR

Na funkciu ústavných sudcov ani Mojmír Mamojka, ani Jana Laššáková podľa prezidenta Andreja Kisku nemajú.

Takmer dvadsaťkrát zdvihol člen Smeru Mojmír Mamojka ruku za úpravy zákonov, ktoré boli v rozpore s ústavou.

Aj napriek tomu chcel šesťdesiatšesťročný Mamojka zavŕšiť svoju kariéru práve na Ústavnom súde, ktorého poslaním je ochrana ústavy. Prezident Andrej Kiska ho odmietol vymenovať. Červenú dal aj ďalšej členke Smeru, Jane Laššákovej.

„Závažné dôvody“, pre ktoré ich na takú významnú funkciu nedosadil, Kiska obom oznámil listom. Dokumenty v anonymizovanej podobe poskytla prezidentská kancelária.

Mamojku prezident kritizuje, že takmer dvadsaťkrát hlasoval za novely, hoci bolo zjavné, že šliapu po ústave. A pomáhal ich presadiť napriek časti verejnosti, ktorá na to upozorňovala. O ich protiústavnosti neskôr rozhodol aj samotný Ústavný súd.

Hlasoval slobodne?

„K tomuto spôsobu hlasovania ste uviedli to, že v Národnej rade ste sa správali ako poslanec, po prechode na Ústavný súd však mienite zabudnúť na to, ako ste hlasovali v pozícii poslanca. Súčasne ste dodali, že výklad ústavy je často vecou názoru,“ píše Kiska v liste Mamojkovi.

Z jeho viacročných postojov pri hlasovaniach v parlamente podľa prezidenta nevyplýva, že hlasoval podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne. A nemá tak záruku, že by nezávisle a nestranne rozhodoval na Ústavnom súde.

„Nemožno prijať váš záver o tom, že existujú rozličné názory na ústavu.“

Cesty valcovali práva občanov

Mamojka napríklad za prvej vlády Roberta Fica podporil novelu, ktorá štátu zjednodušila vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnicami a rýchlostnými cestami, ktoré chcel premiér rýchlejšie stavať. Umožňovala začať stavať aj na cudzom.

Sám navrhovateľ zmeny, vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny zo Smeru, priznal, že pravidlá sú na hrane s ústavou. Poslankyňa Katarína Tóthová z koaličného HZDS otvorene hovorila, že „sú evidentne v rozpore s ústavou“.  Ani odpor dotknutých ľudí nezavážil, Smer spolu s HZDS a SNS novinku pretlačili.

Ústavný súd po dlhšom čase uznal, že pravidlá skutočne boli protiústavné a doplatili na ne desaťtisíce ľudí.

Stále je dekanom

„Nebudem komentovať dôvody, pre ktoré ma pán prezident zamietol,“ reagoval Mamojka, ktorý po marcových voľbách nie je v politike. Už nekandidoval.

Dodnes je dekanom Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. „Venujem sa učeniu, to ma vždy bavilo.“

Proti rozhodnutiu prezidenta nepodá sťažnosť. „Akceptujem to, bola to jeho kompetencia.“

Profesor práva Mamojka prednášal na viacerých vysokých školách hlavne hospodárske a obchodné právo. Zakladal súkromnú vysokú školu v Sládkovičove, ktorá bola dlho na chvoste v rebríčkoch kvality. Preslávil sa najmä obhajobou bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, o ktorom aj po kauze Glance House vravel, že je profesionálom, ktorý by mal ďalej viesť prokuratúru.

Nezáujem o Ústavný súd

Kiska v liste pripomína, že sa v doterajšej kariére ani okrajovo nezaoberal ochranou ústavnosti, základných práv a slobôd. Nikdy sa neprofiloval, že má ambíciu skončiť v Košiciach.

Zdôrazňuje, že aj na osobnom stretnutí mu priznal, že v živote nenapísal žiaden podnet na Ústavný súd ani pred ním nikoho nezastupoval. Len odrazu v posledný deň, keď bolo možné podávať kandidátky za sudcov Ústavného súdu, súhlasil vlani so svojou nomináciou a Smer, ktorý vtedy vládol sám, jeho meno v parlamente schválil.

Obyčajná právnička

Podobne kritický bol Kiska k Laššákovej, ktorá je stále poslankyňou Smeru. Na to, aby sa stala ústavnou sudkyňou, nemá predpoklady, pretože v právnej oblasti nijaké významné výsledky nemá. „Nedosiahli ste žiadne všeobecné uznanie a publicitu. V akademickej oblasti ste pritom nikdy nepôsobili.“

Kiska v liste cituje Laššákovej slová, že „kandidatúra za sudkyňu Ústavného súdu je výzvou a najvyššou métou pre právnika“, ale na to, aby obsadila najvýznamnejšiu sudcovskú funkciu v štáte, je potrebné dosiahnuť ostatné nižšie méty, v jej prípade však nič nenašiel.

„Z vášho profesijného životopisu sa nedá zistiť žiadna vysoká alebo aspoň vyššia právnická pozícia, funkcia alebo pôsobenie na všeobecne uznávanom právnickom zaradení.“

Zhrnul, že sa taktiež nikdy nevenovala ústavnému právu, nepodala nijaký podnet na Ústavný súd, dokonca sa nikdy nezúčastnila na konaní pred Ústavným súdom ani ako členka ústavnoprávneho parlamentného výboru.

Hlasovanie „v dobrej viere“

Šesťdesiatštyriročná poslankyňa Laššáková bola minulé volebné obdobie šéfkou poslaneckého klubu Smeru. Je známa tým, že v parlamente pri hlasovaniach palcom dávala znamenia straníkom, ako majú hlasovať.

Aj Laššákovej prezident vyčíta, že v parlamente podporila úpravy zákonov, ktoré robili z ústavy zdrap papiera. Taktiež napríklad hlasovala za protiústavné pravidlá umožňujúce rýchlu výstavbu diaľnic.

Kiskovi nestačilo vysvetlenie Laššákovej, že vláda bola zodpovedná za posúdenie, či návrhy sú v súlade s ústavou, a hlasovala za ne „v dobrej viere“. Takýto spôsob hlasovania v parlamente podľa prezidenta opäť nedáva záruku nezávislého a nestranného pôsobenia na Ústavnom súde, najmä hlasovania podľa najlepšieho svedomia a presvedčenia.

„Prepáčte, som na dovolenke, na pána prezidenta teraz nebudem reagovať,“ povedala v piatok do telefónu Laššáková.

Riešenie v nedohľadne

Prezident Kiska v júli zmietol zo stola aj ďalšie mená ľudí, ktorých parlament v minulosti zvolil za kandidátov. Spor o nových sudcov sa vlečie už dva roky. Na Ústavnom súde je momentálne 10 z 13 sudcov. Na tri voľné miesta má podľa ústavy ponúknuť parlament prezidentovi šesť ľudí, aby si mal z čoho vyberať. Menovaní sú na 12 rokov.

Kiska si myslí, že na Ústavný súd by sa mali dostávať ľudia, ktorí od začiatku budú schopní kvalifikovane zastávať takú dôležitú funkciu. Aj kvalifikačné predpoklady kandidátov by mal riešiť návrh ústavného zákona, ktorý pripravuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Híd.

Aké presadzuje, ministerka neprezradila. Jej hovorca Peter Bubla iba odpísal, že návrh je „v štádiu pracovnej diskusie“.

Prezidentov hovorca Roman Krpelan povedal, že sa Kiska tento týždeň stretol s predsedami koaličných strán aj vo veci Ústavného súdu. „Diskusie stále prebiehajú.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Voľba ústavných sudcov

Slovensko

Teraz najčítanejšie