Denník N

Rio dopadlo lepšie, ako sa čakalo

Brazílski fanúšikovia neboli príliš prajní k iným ako ku svojim. Foto - TASR
Brazílski fanúšikovia neboli príliš prajní k iným ako ku svojim. Foto – TASR

Nebol to Londýn 2012, ale nebolo to ani také zlé, ako sa ešte aj tesne pred začiatkom olympiády písalo a hovorilo.

Napriek negatívnym predpovediam sa olympiáda v Riu napokon zaobišla bez väčších komplikácií. Za perfektne zorganizovaným Londýnom však značne zaostala a brazílske problémy pred svetom úplne nezakryla.

Olympijské hry v Riu de Janeiro sú minulosťou a zostávajú po nich zmiešané dojmy. Brazília sa síce vyhla veľkej blamáži – športoviská, situované v krásnom prostredí, boli napokon dobre pripravené, no veľkým negatívom zostáva neférový prístup domácich fanúšikov.

Ani problémy, s ktorými sa borí bežný Brazílčan, napokon nezostali za pomyselnou oponou. Nedostatok jedla sa podpísal na odchode tisícov dobrovoľníkov, zatiaľ čo demonštranti proti vláde sa pokúsili narušiť pokojný priebeh maratónu.

Dokonalé olympijské prostredie

Brazíliu treba pochváliť za to, že sa súťažilo v krásnych prírodných scenériách – Rio de Janeiro je ako stvorené na organizáciu olympijských hier.

Zátoka Lagoa Rodrigo de Freitas síce pred štartom hier strašila baktériami a tonami mŕtvych rýb, ale napokon bola pripravená. Jedinou menšou komplikáciou boli riasy, ktoré sa lepili aj na slovenských kanoistov. Veslárske a kanoistické zápolenia priamo pod sochou Krista však patrili k najmalebnejším súťažiam a lákali značné množstvo priaznivcov.

Podobné to bolo aj s plážou Copacabana a turnajom v plážovom volejbale. Nočné zápasy mali svoje čaro, i keď volejbalisti sa museli často vyrovnávať s nepríjemnými dažďovými kvapkami. Azda jediné výrazné a viditeľné zaváhanie organizátorov prišlo v plaveckom areáli Maria Lenk Aquatics Centre.

V bazéne určenom pre skokanov a neskôr i pre vodných pólistov záhadne zozelenela voda, čo vystrašilo viacerých športovcov. Organizátori síce ubezpečovali, že im nič nehrozí, no napokon pristúpili k vypusteniu a opätovnému napusteniu oboch bazénov. Čo za zelenými bazénmi v skutočnosti bolo, nie je doteraz úplne jasné. Jasné však je, že to tak byť určite nemalo.

Nežičliví fanúšikovia

Pred štyrmi rokmi Veľká Británia zažiarila vypredanými štadiónmi a férovými fanúšikmi. Povzbudzovali všetkých a vedeli oceniť skvelé výkony aj od iných než britských športovcov. V Riu to bolo presne naopak – najmä o dopoludňajší športový program nebol príliš veľký záujem, a ak niekto práve súperil s Brazílčanom, súperil aj s celým štadiónom.

Nešportové správanie fanúšikov vyvrcholilo v súťaži skokanov o žrdi. Francúz Renaud Lavillenie bojoval o zlato s domácim Thiagom Da Silvom a pri každom pokuse ho štadión vybučal. Francúzsky favorit sa napokon musel uspokojiť len so striebrom a po súťaži bol z brazílskych fanúšikov značne rozladený. Kalich horkosti si však musel vypiť až pri medailovom ceremoniáli – Brazílčania ho opäť ocenili bučaním a Lavilleniemu sa do očí tisli slzy.

„Boli to slzy sklamania z toho davu. Mali by sa hanbiť. O tomto súťaživosť nie je – podporujete toho, koho chcete, no nepískate na niekoho iného len preto, že súperí s vaším obľúbencom. Začali s tým počas súťaže, nebolo to férové,“ komentoval pre BBC legendárny šprintér Michael Johnson.

Dobrovoľnícky chaos

Viac než päťdesiattisíc dobrovoľníkov z celého sveta prišlo do Ria, aby pomohli športovcom, organizátorom a ochutnali olympijskú atmosféru. Takmer tretina z nich však svoju prácu ukončila predčasne a odcestovala domov. Dôvodom mali byť zlé podmienky a chaos v rozpise pracovných zmien.

„Veľa ľudí muselo skončiť, pretože museli pracovať celé dva týždne. Rozpis bol chaotický a neustále sa menil,“ povedal pre CBC dobrovoľník Luis Moreira, ktorý pomáhal držiteľom lístkov s orientáciou v meste. „Mnoho ďalších odišlo pre nedostatok jedla. Nútili ich pracovať osem či deväť hodín a zabezpečili im len ľahké občerstvenie,“ dodal Moreira.

V priebehu hier sa svojej dobrovoľníckej práce vzdalo približne pätnásťtisíc ľudí. Na samotnej organizácii sa to však negatívne nepodpísalo, pretože v Riu zostal stále dostatok dobrovoľníkov, ktorí záver olympiády zvládli bez väčších komplikácií.

Peniaze a protesty

I keď Rio de Janeiro je zdanlivo vhodným dejiskom konania olympijských hier, Brazíliu môže organizácia ešte poriadne bolieť. Na olympijské hry bolo vyčlenené obrovské množstvo peňazí, ktoré budú slabej ekonomike chýbať.

Pre výstavbu športovísk vláda zbúrala obytné štvrte, verejné financie tiekli takmer výlučne na organizáciu. Pri finišovaní príprav museli organizátori urobiť ešte niekoľko škrtov v rozpočte, a ako sa ukazuje, zrejme si pomohli aj peniazmi, ktoré boli pôvodne vyhradené na paralympiádu.

V Riu prebiehali aj protesty proti olympiáde, hoci ich nebolo príliš vidieť. Pred svetom ich však Brazília nezakryla počas ženského maratónu. Ten sa snažilo narušiť minimálne päť demonštrantov, protestujúcich proti vláde a zastupujúcemu prezidentovi Michelovi Temerovi. Nechýbalo veľa a mohla sa zopakovať situácia z Atén 2004, keď počas maratónu írsky náboženský fanatik napadol práve brazílskeho bežca Vanderleia Limu a zabránil mu v zisku zlata.

Paralela s Aténami nemusí byť jedinou. V Grécku po skončení hier väčšina športovísk schátrala a krajina sa postupne prepadla do ekonomickej depresie.

Zorganizovať olympiádu si dnes nemôže dovoliť každý a nemohla ani Brazília. Napokon to však urobila a hry vo výsledku vyzerali celkom dobre. Ako sa podpíšu na krajine, uvidíme s odstupom rokov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

OH Rio 2016

Šport a pohyb, Svet

Teraz najčítanejšie