Denník N

Je to humor alebo nie je? Nohavica spieva, ako Arabovi oči vydlabe

Jaromír Nohavica patrí ku komerčne najúspešnejším umelcom v Česku. Foto – TASR
Jaromír Nohavica patrí ku komerčne najúspešnejším umelcom v Česku. Foto – TASR

Provokatívny text rozdelil českú spoločnosť: podľa jednej skupiny je jasne rasistický, podľa druhej ide o vtipnú iróniu. Prečítajte si pesničkárovu reakciu pre Denník N.

„Arab mi šahá na babu, já mu snad oči vydlabu… Zabiju toho barabu, toho barabu, Alibabu, ze Sýrie,“ zaspieval nečakane pred pár dňami na trojhodinovom koncerte v Hukvaldoch český hudobník Jaromír Nohavica.

Po prvých tónoch sa zdalo, že ide o poctu titulnej melódii z francúzskeho filmu Muž a žena (1966). Tej teraz pridal Nohavica text a v českej spoločnosti vyvolal debatu, či sa dá jeho pesnička vôbec považovať za vtipnú, alebo sa len vezie na čoraz agresívnejšej vlne protimoslimských a xenofóbnych nálad, ktorých hudobnou ozvenou už boli skladby skupín Ortel alebo speváčok Olivie Žižkovej a Dominiky Myslivcovej.

Kým jedna skupina za tým vidí iróniu a uťahovanie si z protiimigrantských nálad, druhá to vidí opačne. Pesnička zaujala aj známeho ľudskoprávneho aktivistu Andrewa Stroehleina, ktorý v Human Rights Watch vedie európsku mediálnu sekciu.

„Naozaj by som si veľmi rád myslel, že kritizoval xenofóbiu v Českej republike, ale jeho slová mi vôbec nie sú jasné,“ povedal pre Denník N Stroehleine, ktorý je sám fanúšikom barda z Ostravy.

„Dve desaťročia mi jeho pesničky pomáhali učiť sa po česky. Keď si napríklad zoberiem jeho Těšínsku, ktorá smúti za strateným multikulturalizmom v strednej Európe, tak nemôžem veriť, že dnes prišiel s takou protiarabskou pesničkou. Som však presvedčený, že nechce, aby jeho song využívali neonacisti ako svoju hymnu,“ dodal.

Nohavicov text

Arab mi šahá na babu, já mu snad oči vydlabu.
Zabiju toho barabu, toho barabu, Alibabu, ze Sýrie.
Arab mi šahá na babu, já mu snad oči vydlabu.
Zabiju toho barabu, toho barabu, Alibabu, pokud mě nezabije.

Ako si všimol server Echo24, asi najtvrdšie na Nohavicov popevok zareagoval známy kritik Jan Rejžek.„Úbohý eštebák Nohavica sa musí a musí vysloviť. K čomukoľvek… Jeho riadiaci orgán ŠtB by to tejto udavačskej kreatúre určite schválil,“ povedal Rejžek.

Na jeho slová zase reagoval samotný šéfredaktor Echa Dalibor Balšínek, ktorý viedol Lidové noviny, kým ich spolu s MF Dnes nekúpil český oligarcha a vicepremiér Andrej Babiš. Na svojom Facebooku napísal, že ide o „mimoriadne podarený popevok“, a dodal: „Je evidentné, že to myslí správne… pre hlúpejších: žiadna xenofóbia, len irónia a satira. A tiež ma baví, ako zase vytočil pražských rozhorčených intelektuálov.“

Server Hlídací pes upozornil, že pesničkár sa dopustil v popevku faktickej chyby. „Barabi a Arabi totiž nemajú nič spoločné,“ napísal server s tým, že barabi sú hrdí a primitívni ľudia stavajúci tunely. „Chodili v otrhaných šatách a holdovali alkoholu. Svoje označenie odvodzovali od Barabáša, zločinca a vraha, o ktorého prepustení namiesto Ježiša Krista rozhodli obyvatelia Jeruzalema.“

Jaromír Nohavica, ktorého cez víkend čaká koncert na hrade Červený Kameň, pre Denník N zareagoval stručne: „Chytajú Pokémonov :-)“

Podobne to vidí Radek Hokovský, expert pražského think-tanku Evropské hodnoty. „Zásadná je motivácia autora. Ak je napojený na extrémistov a chce podnecovať nenávisť a násilie, potom je to spoločensky nebezpečné, odsúdeniahodné či dokonca trestne stíhateľné. Z takýchto motívov však Nohavicu obviňovať nemôžeme. Potom ide o umelecké stvárnenie spoločenských nálad. Hodnotenie je v tom prípade otázkou vkusu a politických postojov, ale podobné umelecké prejavy sú v slobodnej spoločnosti považované za prirodzené,“ povedal pre Denník N.

Dežo a Afričančata

Na YouTube Nohavicovo video s jeho najnovším popevkom do pondelka rána videlo takmer 200-tisíc ľudí. Podľa portálu romea.cz sa dá text pochopiť rôzne, ale skutočnosť, že v roku 2012 vyvolal Nohavica kritiku pesničkou Dežo, oprávňuje na pochybnosti.

V nej sa okrem iného spieva: Mám bílou kůži. Ve tmě zářím. Jako lejno na oltáři. Jako zlaťák vprostřed herny. Proč jsem se nenarodil radši černý.“

„Je to veľmi smutný vývoj, ak si to spojíme aj s Konvičkovou akciou na ‚Staromáku‘, a to som si myslel, že krajina sa vie dostať zo svojej buričskej rétoriky minulého leta. Všetko sa však vrátilo pre jesenné regionálne voľby,“ povedal pre Denník N šéf výskumu pražského think-tanku Europeum Martin Michelot.

Upozorňuje tiež na to, že zásluhou sociálnych sietí sa veľmi ľahko šíria nenávistné postoje v situácii, keď v Česku neprebieha žiadna poriadna pedagogická debata o imigrácii ako napríklad v Nemecku.

Okrem Deža sa dá pripomenúť ešte jedna staršia pesnička Jaromíra Nohavicu – Afričančata. Má tento text: „Průšvih je když afričanče / černé jak mé boty / narodí se naší Anče / od nás z Dolní Lhoty / ale narodí či nenarodí / vždyť je to vlastně putna / hlavně že nám nemarodí / a že mu u nás chutná.“

Ultrapravicový pop

Skladbu Afričančata Nohavica nahral na album piesní Tři čuníci. V roku 1994, v kolekcii detských piesní. Dnes vyznieva trochu inak, špeciálne v kontexte súčasnej českej hudobnej scény. Keď na Slávikoch 2015 získala druhé miesto skupina Ortel a jej líder skončil v kategórii spevákov na treťom mieste, začalo sa verejne diskutovať o jej textoch.

„Pro Aláhovu slávu, uříznou ti hlavu / Mají jen o to snahu, zastavme šílenství! […] Xenofobní strach bije na poplach / Řeknu jen pár vět / ‚Nechci multi-kulti svět!‘“ spievajú napríklad v piesni Mešita, ktorej video má za tri roky od zverejnenia na YouTube vyše štyroch miliónov zhliadnutí.

Začiatkom augusta na internet zavesila videoklip k pesničke Evropo dýchej mladá speváčka Olívia Žižková. „Mám z toho depky / radši holé lebky a číra barevný / než habity černý,“ spieva. Utečenci podľa nej prichádzajú „na krvavý výlet“, sú „zverou, ktorá sa musí vrátiť“, a speváčka sa ďalej pýta: „Jak k tomu došlo / že jich tolik prošlo?“ Vinu nesie Merkelová: „Bruselský kecy / nejsou vůbec k věci.“

Podobné témy skloňuje aj Dominika Myslivcová v skladbe Změnu, tu my nechceme. Podľa hudobného publicistu Karla Veselého obe mladé speváčky nemajú nič spoločné s neonacistickou scénou, z ktorej vyšiel Ortel. Podľa neho to však dokazuje, že xenofóbne postoje už oficiálne prenikli aj do mainstreamu a že tu máme samostatný žáner – angažovaný ultrapravicový pop. V Nemecku napríklad neonacistické kapely prešli obsahovou aj generačnou premenou. Ich členovia a fanúšikovia dostali názov „nipsteri“, pretože sú zároveň zástancovia hipsterského životného štýlu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Migrácia

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie