Denník N

Ako môže Bugárov minister vrátiť rozum do stavby diaľnic

Tempo výstavby diaľnic bude teraz diktovať Most-Híd, ktorý má tendenciu preferovať južné Slovensko. Šéf strany posiela na ministerstvo dopravy Árpáda Érseka. Ponúkame 4 rady, ktoré by mu mohli ministrovanie uľahčiť.

1. Urobiť rebríček priorít

Budúci minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) má historickú príležitosť vniesť do rozhodnutí o výstavbe diaľnic rozhodovanie podľa faktov. Pôdu mu už pripravili analytici vládneho Inštitútu pre finančnú politiku. Program Hodnota za peniaze umožňuje testovať, kde má pre Slovensko najväčší prínos postaviť diaľnicu a kde, naopak, postačí diaľnica aj neskôr, prípadne sa dá dopravný problém vyriešiť aj inak – rýchlejšie a efektívnejšie.

Rozhodovanie o tom je kľúčové. Ak sa začne stavať skôr na mieste, kde je dopravný problém menší, znamená to neskoršiu pomoc v regióne, ktorý ju potrebuje naliehavejšie.

Preto je dôležité, či nový minister Érsek prehodnotí rozhodnutie svojho predchodcu Romana Brecelyho (Sieť) ignorovať šikovnú pomôcku vládnych analytikov na informované rozhodovanie. Brecely si totiž dohodol s ministrom financií Petrom Kažimírom, že z hodnotenia efektivity vypadnú diaľničné projekty za 2 miliardy eur. Inak povedané – všetko, čo sa chystal stavať.

Tak sa stalo, že nechal svojmu nástupcovi na stole vysúťažené diaľničné úseky pri Čadci a pri Prešove s tým, že jediný ich kilometer vychádza drahšie, než keby boli celé v tuneli. Posudky k nim neobstaral.

Teraz je Brecely na odchode a je na Érsekovi, či zmluvy podpíše alebo nie a či nechá vypracovať kompletný rebríček diaľničných projektov podľa toho, ktorý z nich prinesie v porovnaní s nákladmi obyvateľom Slovenska najviac úžitku.

2. Pozor na primátorov

Érsek sa o prehodnotení Brecelyho záverov bude rozhodovať v situácii, keď veľa primátorov a starostov na južnom Slovensku zbystrilo pozornosť. Ešte nikdy nebol minister priamo zodpovedný za stavbu diaľnic z radov strany Most-Híd. Dá sa očakávať, že tieto regióny budú u ministra lobovať za čisto politické rozhodnutie stavať diaľnice na juhu Slovenska.

Logicky tak môžu pozornosť vládnej strany priťahovať prúdy plánovanej autostrády R7 z Bratislavy až po Lučenec, kde nadväzuje na ďalšiu južnú tepnu – R2 – až po Košice.

Ak bude mať Érsek analýzy projektov z hľadiska hodnoty za peniaze, bude vidieť, na ktorú z častí južných ťahov sa dá pozerať ako na dôležitú bez toho, aby zvýhodnením juhu ukrivdil šoférom z iných regiónov.

Doterajšie odhady odborníkov naznačujú, že s južnými ťahmi to nemusí byť také horúce ako s inými.

Ján Kovalčík, analytik inštitútu INEKO a bývalý šéf inštitútu stratégie na ministerstve dopravy za čias ministrovania Jána Figeľa, si myslí, že to, čo je na celej R7 najviac potrebné, sa už onedlho začne stavať. Kilometre rýchlostnej cesty od Bratislavy po Dunajskú Stredu, na ktorých sa predpokladajú významnejšie pohyby áut, sú súčasťou PPP projektu, ktorý nedávno štát podpísal.

Nad zvyškom R7 sa treba radšej zamyslieť, domnieva sa bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák. Myslí si, že priorita je dostavať hlavný ťah D1 a hneď potom nasleduje prepojenie medzinárodných tranzitných koridorov zo severu na juh – či už cez Žilinu, alebo cez Prešov.

„Mimoriadne urýchlene spájať R7 a R2? Priority sú asi kdesi inde,“ uvažuje Čermák s tým, že o čosi vyššie využitie by mala cesta po Lučenec než na zvyšku trasy.

V trase R2 je výrazne vyššia intenzita dopravy od Trenčína v smere na Prievidzu, kde je potreba kapacitnejšej cestnej siete podstatne naliehavejšia ako v trase R2 východne od Lučenca.

Sieť so západnejšími úsekmi R2 počítala; po tom, čo z nej odišla primátorka Prievidze Katarína Macháčková, spomínal sa už iba ťah R2 od Zvolena na Košice.

3. Radšej viac kilometrov ako všade plný profil

Na diaľnice je ročne vyčlenených približne 300 miliónov eur a čerpanie eurofondov sa už končí. Kilometer diaľnice sme na Slovensku schopní postaviť už od 5 do 60 miliónov eur – závisí to od terénu a nastavenia súťaže.

Jedna z Érsekových prvých úloh bude zrejme dokončiť rokovania s Kažimírom o zvýšení rozpočtu na diaľnice. Brecely s ministrom financií debatoval o sumách medzi 500 až 700 miliónmi eur ročne.

Keby sa to aj podarilo, nebude to podľa odhadov stačiť ani na dokončenie hlavného ťahu D1 medzi Bratislavou a Košicami. Očakáva sa, že jej posledný úsek pri Ružomberku, na ktorý si počkajú šoféri najdlhšie, môže stáť aj 900 miliónov eur.

Minister by mal preto podriadených tlačiť do toho, aby analyzovali aj to, kde by stačili menej veľkorysé riešenia. Nemusia byť napríklad všade nevyhnutne 4 plnohodnotné diaľničné pruhy. Niekde vyrieši situáciu aj dvojpruh, inde preložka cesty prvej triedy s menej veľkorysými parametrami, pri väčších mestách aj kombinácia menších opatrení na cestnej sieti s výrazným zatraktívnením verejnej dopravy.

Na toto aktuálna mapa plánov, ktorá ráta s tým, že budeme stavať ešte 1200 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, neprihliada. Aj politici ju zvyknú brať ako nemenný základ, do ktorého postupne pridávajú nové kilometre.

Príkladom, prečo sa oplatí zvážiť, ako ďalej s diaľnicami, je južný úsek R2 za Kriváňom, kde ministerstvo dopravy plánuje mimoriadne nákladnú viackilometrovú estakádu vysoko nad terénom. Trvá na tom, že pôvodná cesta musí zostať zachovaná a do údolia sa k nej už štvorpruh nezmestí. Jednou z možností je podľa Kovalčíka vylepšiť parametre pôvodnej cesty a rozšíriť ju na štvorpruh.

Pripustením obmedzenia rýchlosti na niekoľkokilometrovom úseku napríklad na 100 kilometrov za hodinu by sa tu dalo ušetriť pravdepodobne viac ako 100 miliónov eur, mieni Kovalčík.

Podľa analytika INEKO sa treba na dopravné problémy a ich možné riešenia pozerať komplexne, neupínať sa výlučne na diaľnice a rýchlocesty a nevnímať len problémy vo vlastnom meste či regióne. Len tak sa dá v dohľadnom čase výrazne zlepšiť dopravnú situácia nielen v malom počte miest či regiónov Slovenska, ale vo väčšine tých, v ktorých je dopravná situácia nevyhovujúca.

„Na Slovensku máme mestá a regióny, ktoré očakávajú priam luxusné riešenia s enormnými nákladmi, hoci väčšina ich dopravných problémov by sa dala riešiť podstatne lacnejšie. A naopak máme regióny, ktoré nie sú prijateľne obslúžené ani železnicou, ani cestnou infraštruktúrou,“ hovorí Kovalčík.

Ondrej Matej z Inštitútu dopravy a hospodárstva, bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej, zasa dodáva, že pri rozhodovaní treba zohľadňovať rôzne náklady a prínosy – napríklad aj to, aké veľké je riziko, že sa na novej ceste niečo stane a obchádzková bude priďaleko. Pozerať sa podľa neho treba aj na hustotu osídlenia v regióne a potom aj na intenzitu dopravy.

4. Pozor na Stromčeka

Érsek a Bugár budú mať na ministerstve dopravy vplyvného sekundanta. Na pozícii štátneho tajomníka tam naďalej pôsobí Viktor Stromček zo Smeru. V Smere mu dôverujú tak veľmi, že mu kompletne zverili napríklad prípravu strategického parku automobilky Jaguar Land Rover. Má otvorené dvere aj k presadzovaniu diaľničných plánov Smeru.

V Smere medzitým debatujú aj o takom mamuťom projekte, ako je vyše 10-kilometrový tunel Karpaty. Odborníci upozorňujú, že ani táto stavba nepatrí medzi tie, ktoré potrebuje Slovensko riešiť ako prvé.

Išlo by o pokračovanie PPP obchvatu Bratislavy. Podľa Mateja neobstojí tvrdenie, že by mal v tomto úseku výrazne a rýchlo narásť tranzit kamiónov. Odporúča preto veľmi dobre počítať, kým sa do stavby pustíme, a pozerať sa aj na to, aké medzinárodné prepojenia medzitým postavia Maďari alebo Rakúšania.

Drahé a meškajúce diaľnice

Teraz najčítanejšie