Denník N

Volajú a píšu vám neznáme čísla s rôznymi ponukami? Takto sa dostanú k vášmu mobilu

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Poisťovací agenti, predavači bambusových ponožiek a špeciálnych matracov, nebankovky. Ako je možné, že vám volajú zas a znova?

Sedíte v práci, zazvoní telefón a ozve sa neznámy hlas, či súhlasíte s krátkym rozhovorom. Opýta sa vás, aká káva vám najviac chutí, či ste spokojný s kávovarom alebo či potrebujete peniaze. Len tak mimochodom si od vás vypýta meno, vek, zamestnanie, adresu a iné. Neviete, ako sa dostali k vášmu telefónnemu číslu, ale stačí si spomenúť. Zverejnili ste ho vy, a teraz ste databázu informácií doplnili.

Predstava, že nejaký agent náhodne vytáča čísla, nie je úplný nezmysel, ale určite je to amatérsky a prácny systém. Firmy vrátane úverových nebankových spoločností využívajú oveľa efektívnejší a agresívnejší spôsob oslovovania zákazníkov.

Poslaním jedinej esemesky sa stávate potenciálnym klientom jednej alebo naraz viacerých úverových či iných spoločností. Ak pôžičku nedostanete alebo neuzavriete zmluvu, stali ste sa súčasťou databázy s takmer kompletnými údajmi vrátane adresy, rodného čísla, stavu aj mesačného príjmu.

„Lead generation“ je legálny a v súčasnosti jeden z najúčinnejších marketingových nástrojov na získavanie „motivovaných“ klientov. Sú to ľudia, ktorí už potvrdili reálny záujem o využitie produktu alebo služby. Firmy si za službu platia, napriek tomu šetria peniaze a čas pri oslovovaní náhodných zákazníkov s neistým výsledkom.

Hra na motivovaných

Na začiatku bola esemeska: „Nová pôžička pre každého! Bez ručenia a poplatkov. Aj pre mamičky na materskej dovolenke a nezamestnaných! Do 48 hodín. Od 100 do 5000 eur. Mate záujem? Pošlite SMS na číslo…“

Na konci boli telefonáty od niekoľkých nebankových spoločností, zistenie, že väčšina z nich nezamestnaným nepožičiava, a pocit rovnajúci sa istote, že ste sa stali súčasťou obchodovateľnej databázy s neodhadnuteľným využitím.

Poslali sme SMS s údajom, že sme nezamestnaní, a čakali sme. O niekoľko dní ženský hlas v telefóne zisťoval, či ešte máme záujem o pôžičku a v akej výške. Po kladnej odpovedi si žena vypýtala adresu, rodné číslo, opýtala sa na stav, výšku príjmu a či nám chodia peniaze na bankový účet. Telefonát sa skončil s ubezpečením, že sa nám ozve niekto z manažérov.

Na druhý deň nám zatelefonovali z Profi Credit Slovakia, či záujem o pôžičku trvá. Po zistení, že sme nezamestnaní, oznámili, že – žiaľ – pôžičku nezamestnaným neposkytujú.

Tvrdili sme, že v SMS spomínali aj nezamestnaných. Dozvedeli sme sa, že pravdepodobne informáciu o našom záujme dostali aj iné spoločnosti, ktoré takýmto ľuďom pôžičku poskytujú.

Po približne hodine zatelefonoval manažér, ktorý pracuje pre Home Credit. Telefonát sme skrátili informáciou o nezamestnanosti s rovnakým výsledkom ako v prvom prípade.

O chvíľu telefonovali z Providentu. Nezamestnaným s určitým pravidelným príjmom, napríklad so sociálnymi dávkami, pôžičky poskytujú. Potrebovali by však doklad, že príjmy prichádzajú pravidelne aspoň tri mesiace. V prípade záujmu by sa nám ozval agent a dohodol konkrétne podmienky, ako sú úroky, dĺžka splácania a ročná priemerná miera nákladov. Telefonicky sme sa ich nedozvedeli.

Odpovedali len dve

Oslovili sme všetky tri nebankové spoločnosti, ale odpovedali len Profi Credit a Provident.

Profi Credit tvrdí, že nevyužíva podobné služby pri oslovovaní klientov.

„Na základe vášho podnetu sme sa rozhodli, že preveríme vami udávané informácie,“ konštatoval Richard Lorincz.

Hovorkyňa spoločnosti Provident Diana Priechodská Brodnianska potvrdila, že spolupracujú s viacerými firmami, ktoré sa zaoberajú „lead generation“.

„Tento systém využívame na získavanie nových záujemcov o pôžičku… Partnerom za služby platíme, nášho zákazníka to nestojí nič,“ dodala.

Provident vypočítal modelový prípad pôžičky, na ktorý sme sa pýtali. Človek s čistým mesačným príjmom 500 eur, s vlastným bytom, si chce požičať 500 eur. Môže splácať po približne 30 eur mesačne.

Ak si požičiavate prvý raz, peniaze úročia 24,5 percentami, ročná percentuálna miera nákladov je 64,61 percenta a za 15 mesiacov by ste zaplatili 660 eur. Ak ste klientom vyše tri roky, úrok klesne na 11,45 percenta a zaplatíte približne 585 eur.

„Ak sa zákazník dostane do problémov so splácaním, bezplatne mu upravíme výšku splátok, prípadne sa dohodneme na odklade. Zmeny nemajú vplyv na celkovú výšku sumy, ktorú musí zaplatiť,“ povedala hovorkyňa.

Internetové stránky nebankových spoločností uvádzajú množstvo pozitívnych príbehov. Pani alebo pán XY potrebovali rýchlo peniaze, dostali ich a nikdy nemali problém. Ešte sa s nimi aj príjemne porozprávali.

Muž z Brezna hovorí „nikdy viac“. V banke úver nedostal, ale chcel začať podnikať. Peniaze potreboval rýchlo. Požičal si 15-tisíc eur a sľúbili mu, že ďalších 50-tisíc dostane neskôr, ak bude dobre splácať. Druhú pôžičku mu neschválili, od projektu odstúpil a chcel vyplatiť pôžičku predčasne. Vyčíslili mu to za vyše 30-tisíc. Nepodniká, dom má založený a spláca.

Osud ďalšieho klienta zo Zvolena je podobný. Vlastnou chybou prišiel o peniaze, požičal si a nevie, či sa do konca života dostane z dlhov. Požičiava si na splácanie pôžičky.

Vždy môžete odmietnuť

Peter Chodelka poskytuje finančné poradenstvo na portáli pozicka.sr. „Lead generation“ považuje za bežnú obchodnú praktiku a nevidí v nej žiadne riziko. Vždy máte možnosť odmietnuť.

„Sprostredkovateľ získava väčšinou takéto kontakty – takzvané ‚leady‘ – a posiela ich ďalej nebankovým alebo bankovým subjektom. Tieto spoločnosti potom záujemcov kontaktujú. Niekedy sa platí za ‚lead‘, niekedy za poskytnutú pôžičku. Nie je to však nič nelegálne, je to súčasť výkonnostného marketingu,“ hovorí.

Za iný a rizikový prípad označil kontaktovanie súkromnými poskytovateľmi, ktorí žiadajú poplatky za sprostredkovanie vopred. Chodelka hovorí o desiatkach prípadov z praxe, keď záujemcovia zaplatili a už nikdy o tom človeku nič nepočuli.

„Osobne považujem pôžičky od súkromných poskytovateľov za najrizikovejšie,“ dodal.

Chodelka odporúča požičiavať si peniaze len za predpokladu, že ich dokážete vrátiť. V prvom rade od bánk, potom od registrovaných nebankových spoločností. Inzercia na internete by mala byť až posledná možnosť, aj to len vtedy, ak dokážete vyhľadať informácie.

„Ak poskytovateľ zatajuje údaje, mená, sídlo, ignorujte ho. V žiadnom prípade neplaťte nič vopred pred podpísaním zmluvy,“ dodal.

Za pohodlie sa platí

Martin Švidroň z portálu FinančnáHitparáda.sk hovorí, že vo sfére pôžičiek a financií je forma kampane, ktorou oslovili aj nás, citlivá až neférová, ak sa zameriava na ľudí v ťažkej životnej a finančnej situácii. Tvrdí, že sa nájdu vždy ľudia, nie vždy finančne gramotní, ktorí pod tlakom udalostí využijú ponuku a zareagujú, hoci nevedia, komu posielajú osobné údaje a ako s nimi druhá strana naloží.

„Riziká odpovede na takúto SMS sú rôzne. Ak nezadávam žiadne osobné údaje a číslo svojho účtu, tak sa dostávam do databázy na ďalšie spracovanie a musím rátať s tým, že ma v budúcnosti budú opakovane oslovovať ďalšie a ďalšie spoločnosti s ponukou na pôžičku. Nebezpečné je posielať akékoľvek osobné informácie neznámemu subjektu,“ reagoval na otázku rizík.

Hlavným rizikom rýchlych pôžičiek je neschopnosť splácať, hovorí Švidroň. Existujú férové aj neférové nebankové spoločnosti. V neférových môžete dostať pôžičku s ročnou percentuálnou mierou nákladov vyše 300 percent. Sú však aj spoločnosti, ktorých podmienky konkurujú bankám.

„Za pohodlie sa platí a pri rýchlych pôžičkách je pohodlie veľmi vysoké. Rovnako ako úrok alebo ročná percentuálna miera nákladov. Treba si uvedomiť, že ak žiadateľovi o úver nevyhovie banka, tak preto, že má podozrenie na neschopnosť splácať. Toto by malo byť varovaním, že s pôžičkami by si nemal začínať. Minimálne by si mal poriadne preštudovať podmienky, najlepšie s finančným odborníkom,“ konštatoval.

Osobné údaje len so súhlasom

Traja najväčší mobilní operátori Orange, Telekom a O2 zhodne tvrdia, že svoje databázy s výnimkou utajených čísel poskytujú zo zákona len podnikom alebo subjektom, ktoré vydávajú verejné telefónne zoznamy alebo poskytujú verejné informačné služby o telefónnych číslach. Operátori poskytujú len údaje, na ktoré dostali súhlas od zákazníkov.

Poskytovanie takýchto údajov upravuje Zákon o elektronických komunikáciách. Hovorca Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Roman Vavro sa odvolal na zákon a povedal, že účastník musí mať možnosť vybrať si, či zverejní alebo nezverejní svoje osobné údaje v telefónnom zozname, a tiež možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní. Ak súhlas na zverejnenie nedal, podnik či operátor nesmie údaje zverejniť ani poskytnúť ich iným.

Databázy obchodníkom tvoríme my

Ak berieme do úvahy iba legálne získavanie databáz, obchodník sa mohol k vášmu číslu dostať dvomi spôsobmi. Z verejných zdrojov, ako sú napríklad telefónne zoznamy, alebo ako hovorí Martin Švidroň, automatickým vytáčaním. Stačí začať 09.. 000 001 a pokračovať.

„Pri tomto spôsobe netreba tvoriť poctivo a dlhodobo žiadnu databázu. Hovory nestoja toľko, koľko v minulosti, takže náklady sú minimálne,“ dodal.

Obchodníci si však tvoria databázy a údaje im dobrovoľne poskytujú ľudia. Využívajú rôzne jednorazové a vernostné zľavy, členstvo v kluboch, súťaže. Ich získanie býva spojené so zadaním mena, telefónneho čísla, emailovej adresy, prípadne ďalších údajov. Štandardne síce uvádzajú, že ich neposkytnú tretej strane, ale podľa Švidroňa to nemáte ako overiť.

„Ak sa opýtate operátorky call centra, odkiaľ majú vaše telefónne číslo, odpoveď štandardne znie ‚automatické vytáčanie‘ alebo ‚verejne dostupné databázy‘. Ak im poviete, nech si číslo vymažú, nemáte žiadnu istotu, že to naozaj spravia. Navyše volajú vždy z iného čísla, preto nepomáha ani, keď si ho uložíte,“ skepticky hovorí Švidroň z FinančnáHitparáda.sk.

Peter Chodelka z portálu pozicka.sr dodáva, že cesta do databázy je jednoduchá. Ľudia na internete vypĺňajú formulár za formulárom v snahe získať pôžičku, prípadne pošlú SMS.

Šanca, že ste od tej chvíle v niektorej z databáz, je takmer stopercentná, rovnako ako to, že skôr či neskôr vás budú kontaktovať a ponúkať bambusové ponožky alebo výhodný úver či pôžičku.

Chodelka a Švidroň pripomínajú, aby ľudia ani pod tlakom nezabudli, že každú pôžičku treba vždy splatiť vrátane úrokov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie