Denník N

RTVS oprášila Povstaleckú históriu, Husáka oslavuje bez komentára

Michal Dočolomanský ako Gustáv Husák v Povstaleckej histórii. Foto – RTVS
Michal Dočolomanský ako Gustáv Husák v Povstaleckej histórii. Foto – RTVS

Výpravný seriál z roku 1984 vysiela Dvojka každý podvečer. V minulosti ho dopĺňala vysvetľujúcim komentárom, ktorý upozorňoval na to, že Povstalecká história skresľuje úlohu občianskych síl v povstaní a glorifikuje komunistov.

„Slovenské národné povstanie v celej svojej veľkosti,“ láka verejnoprávna RTVS tento týždeň divákov na seriál, ktorý vznikal v osemdesiatych rokoch 20. storočia. „Osemdielny seriál v réžii Andreja Lettricha. Povstalecká história.“

Niekoľkosekundová uputávka nespomína, že seriál podáva značne pokrivený obraz o tom, ako to počas SNP naozaj na Slovensku vyzeralo, kto sa doň zapojil a kto ho viedol. Seriál z roku 1984 vznikol na objednávku Komunistickej strany Slovenska a jednostranne glorifikuje najmä úlohu komunistov a osobitne vtedajšieho prezidenta a generálneho tajomníka komunistickej strany Gustáva Husáka.

Video: Upútavka RTVS na Povstaleckú históriu

RTVS zaradila seriál do popoludňajšieho vysielania na Dvojke bez vysvetľujúcej diskusie s historikmi. Riaditeľ banskobystrického Múzea SNP Stanislav Mičev hovorí, že je to chyba.

„Bez odborného pohľadu cez historikov a cez súčasné vedenie, ktoré je dnes relevantné, nie je dobrá cesta to len tak odvysielať,“ myslí si. „Určite sú tam dobové deformácie, ktoré vyplývajú z toho, kedy to vznikalo. Ja by som možno robil besedu po každom dieli, aby sa na tieto deformácie poukázalo.“

Na želanie Ústavu marxizmu-leninizmu

Osemdielny seriál Povstalecká história vysielala Československá televízia k 40. výročiu Slovenského národného povstania v roku 1984 vždy v pondelok a vo štvrtok. Vznikal roky predtým, na počiatku ani nie v televízii, ale na straníckych sekretariátoch.

S návrhom pripraviť výpravný seriál o povstaní prišiel riaditeľ Ústavu marxizmu-leninizmu pri komunistickej strane a historik Viliam Plevza. Napísal námet a spolupracoval aj na scenári, no jeho autorom je z väčšej časti spisovateľ a scenárista Jozef Bob.

Seriál je výpravne nakrútený, sú v ňom aj bojové scény, na obrazovke sa objavujú dobové nemecké tanky aj uniformy vojakov slovenskej armády. Riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev upozorňuje, že podobných hraných diel u nás veľa nevzniklo.

Partizán v Povstaleckej histórii. Foto - RTVS
Partizán v Povstaleckej histórii. Foto – RTVS

„Ja považujem Kapitána Dabača za geniálny film a tiež sú tam veci, ktoré by tam dnes nikto nedal. Napriek tomu je ten film dobre urobený, aj keď obsahuje floskuly, ktoré ste tam v 60. rokoch nemohli nedať, lebo inak by vám to nikto neodvysielal,“ vraví. Preto rozhodnutiu RTVS seriál zaradiť rozumie, doplnil by ho len diskusiou.

„Ak chcú niečo ukázať, môžu vyberať len z toho, čo existuje. Je skôr do plaču, že od roku 1989 sme neboli schopní nakrútiť takýto seriál s normálnym pohľadom na dejiny. Aj keď by nebol taký výpravný. V dejinách sme nedokázali nič väčšie ako SNP, to je to, s čím sa môžeme pred Európou pochváliť, aj teraz počas nášho predsedníctva v Rade EÚ.“

V jeho múzeu sa Povstalecká história nepremieta. „Väčšinou púšťame dokumenty, ktoré sme robili za posledné roky my, z hraných vecí premietame občas cez oslavy len film Prerušená pieseň,“ dodáva Mičev.

Mika: Už to všetci poznajú

Najväčší problém seriálu je jednostranný výklad toho, kto sa v povstaní postavil nacistickým okupantom a kolaborantskej vláde. V Povstaleckej histórii to boli v podstate takmer výhradne komunisti, predstavitelia občianskeho odboja sú zobrazení ako váhaví a neschopní a vystupujú tam skôr len okrajovo.

Bývalý partizán a hrdina SNP Otto Šimko vysvetľuje, že v auguste 1944 hrali dôležitú úlohu oba politické prúdy. „Treba rozlišovať medzi jednotkami partizánov a oddielmi slovenskej armády, ktoré sa zapojili do povstania,“ vysvetľuje Šimko.

„Medzi partizánmi bol vplyv komunistov dominantný, vojsko však malo bližšie k občianskemu odboju. Silný vplyv komunistov medzi partizánmi bol logický, vyplýval aj z toho, že mnohí velitelia boli Rusi, ktorých vysadili na naše územie. Aj môj partizánsky oddiel mal ruského veliteľa.“

Otto Šimko. Foto - Šymon Kliman
Otto Šimko. Foto – Šymon Kliman

Šimko si spomína, že už krátko po oslobodení sa význam občianskeho odboja začal zatláčať do úzadia. Historické odhady pritom hovoria, že do povstania bolo zapojených 50- až 60-tisíc vojakov pravidelnej slovenskej armády, ktorej dôstojníci mali bližšie k občianskym silám, a asi 18-tisíc partizánov.

„Aby seriály nakrútené v čase normalizácie, ktoré sa dotýkali politickej témy, ako bolo v tom čase aj Slovenské národné povstanie, boli iné ako zglajchšaltované, bolo treba veľkú odvahu. Táto odvaha vtedajšej televízii chýbala. Dôsledkom toho bolo, že sú seriály z tohto obdobia poznačené normalizáciou.“

Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika si myslí, že chyby tohto seriálu sú už dobre známe. O veľkosti v upútavke hovoria vraj len preto, že seriál je nakrútený výpravne. „Tak to bolo myslené,“ upozorňuje. O zaradení debaty historikov za seriál tentoraz neuvažovali.

„Keby to bola premiéra po dlhých rokoch od revolúcie, tak by takáto debata možno bola aktuálna,“ povedal. „Ale je to repríza po mnohých reprízach v minulosti. Ide to možno piaty raz po revolúcii, divácky to nie je nič nové a netreba tam nič dovysvetľovať. Neodráža to súčasný stav či tému, ktorá by bola nanovo pojatá.“

Rozpočet 50 miliónov Kčs

Kým pri Povstaleckej histórii RTVS o žiadnej vysvetľujúcej debate neuvažovala, pri pomerne novom dokumente Miluj blížneho svojho režiséra Dušana Hudeca o povojnových násilnostiach v Topoľčanoch na nej vtedajší riaditeľ Richard Rybníček trval. Oficiálne to vysvetľoval vetou, ktorú vo filme povie jeden z vystupujúcich Topoľčancov.

„Židi, Cigáni, to je najväčšia háveď pod slnkom, pamätajte si to, pokiaľ tí budú na svete, poriadok nebude,“ odznelo v dokumente. Zväz židovských obcí vtedy zverejnil stanovisko, v ktorom sa pýtal, či veta nie je pre televíziu len zámienkou, prečo dokument neodvysielať.

Dokument totiž názvom aj v príbehu odkazuje na kresťanské učenie. Ako v tom čase napísalo SME, ÚZŽNO malo obavu „z možného prepojenia riaditeľa STV na konzervatívne cirkevné kruhy na Slovensku, ktoré si neprajú poznať ani po viac ako 50 rokoch pravdu o povojnovom protižidovskom pogrome v Topoľčanoch a jeho pozadí“. Televízia nakoniec dokument odvysielala v roku 2007.

Osudu predlohy Povstaleckej histórie sa v minulosti podrobne venoval Historyweb.sk. Text mala posúdiť komisia zložená zo zamestnancov sekretariátu komunistickej strany a Ústavu marxizmu-leninizmu v Prahe. Okrem iného mali odsúhlasiť, či sa v seriáli môže zobraziť postava vtedajšieho prezidenta a generálneho tajomníka strany Gustáva Husáka. Hral ho napokon Michal Dočolomanský.

Video: Vyhlásenie SNP v Povstaleckej histórii

Tu sa načas seriál zadrhol, Plevza neskôr tvrdil, že prípravu zdržoval Vasiľ Biľak. V roku 1982 sa však už schyľovalo k nakrúcaniu. Seriál bol na svoju dobu naozaj výpravný. Rátalo sa s rozpočtom 50 miliónov československých korún, išlo teda o najdrahší projekt v dovtedajšej histórii bratislavskej televízie.

V seriáli účinkovalo 175 hlavných a vedľajších postáv a stovky komparzistov, účinkujúcich vraj z divadiel uvoľňovali priamo na príkaz ministra kultúry Miroslava Válka. Seriál po celý čas vznikal pod kontrolou straníckych pracovníkov a obrovskou mierou heroizoval najmä postavu Gustáva Husáka, ktorý mal blízko najmä k Plevzovi.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie