Denník N

Etiópsky maratónec dobehol s rukami prekríženými nad hlavou, teraz mu doma hrozí trest

Feyisa Lilesa na stupňoch víťazov v Riu de Janeiro. Foto – AP
Feyisa Lilesa na stupňoch víťazov v Riu de Janeiro. Foto – AP

Feyisa Lilesa prišiel do cieľa druhý, 70 sekúnd po víťazovi. Namiesto osláv striebornej medaily ho však po návrate domov bude čakať väzenie, preto začína rozmýšľať nad azylom.

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo sa jej pýtať otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Keď dobehol do cieľa olympijského maratónu na druhom mieste, urobil gesto, aké nikto nečakal. Namiesto víťazného zdvihnutia rúk ich nad hlavou prekrížil.

Gesto, ktoré etiópsky bežec Feyisa Lilesa predviedol na najsledovanejšom športovom podujatí planéty, zaujalo aj novinárov na tlačovej konferencii.

„Etiópsky parlament zabíja ľudí z môjho kmeňa, preto protestujem, kde sa dá. Moji príbuzní sú väznení, a ak začnú rozprávať o ľudských právach, popravia ich,“ vysvetľoval Lilesa.

Kmeň Oromo je najväčšou etnickou skupinou v stomiliónovej Etiópii. 35 miliónov Oromov sa však ocitlo v nemilosti vlády, ktorej väčšinu tvoria zástupcovia menšieho kmeňa Tigrejov. Etiópiu aj preto od novembra rozdeľujú občianske nepokoje.

Možno sa nevráti

Bežec zároveň povedal, že za toto gesto mu doma hrozí trest.

„Ak sa vrátim späť do Etiópie, možno ma zabijú. Keď ma aj nezabijú, tak ma dajú do väzenia. Ešte som sa nerozhodol, ale možno sa budem  musieť presťahovať do inej krajiny,“ povedal 26-ročný maratónec, na ktorého doma čaká žena s dvomi deťmi.

Lilesove slová zarezonovali na sociálnych sieťach, kde sa mu dostalo veľkej podpory. Za pár hodín sa ľuďom podarilo vyzbierať 40-tisíc dolárov, ktoré mali atlétovi pomôcť nájsť si bývanie v inej krajine. Sám Lilesa neskôr dodal, že ak sa mu podarí vybaviť si víza, mohol by odísť z Ria de Janeiro rovno do Spojených štátov, prípadne do susednej Kene.

Do lietadla s etiópskou výpravou, ktorá sa v utorok vrátila z Brazílie, nenastúpil.

Na protestné gesto zareagovala aj etiópska vláda, ktorá vyhlásila, že Lilesa po návrate nepotrestá. „Je to národný hrdina, na ktorého môžeme byť všetci pyšní. Ak má pocit, že jeho politické názory sú potláčané, má právo vyjadriť svoj názor,“ povedal hovorca etiópskej vlády.

V kontraste s jeho slovami však vyznieva skutočnosť, že v štátnej televízii jeho strieborný úspech spomenuli len okrajovo.

Lilesa nie je jediným oromským športovcom, ktorý čelí perzekúciám. Niektorí jeho krajania už žiadali o azyl po tom, čo utiekli od etiópskej výpravy na medzinárodných pretekoch. „Radšej spácham samovraždu v USA, akoby som sa mal vrátiť do Etiópie,“ povedal pre Washington Post bývalý atlét Haile Mengesha.

V roku 2012 sa totiž odmietol stať členom vládnej strany, ktorá ho potom na týždeň zavrela do väzby. Mengesha si preto pol roka odkladal peniaze a po washingtonskom polmaratóne sa už do Afriky nevrátil.

Menejcenná väčšina

Oromský región obkolesuje hlavné mesto Addis Abeba, ktoré je zároveň najdôležitejším priemyselným centrom krajiny a rýchlo sa rozrastá. Vláda sa preto už dlhší čas pokúša domorodcov vysťahovať a na ich pozemkoch chce postaviť luxusné apartmány a priemyselné strediská.

V novembri mali v mestečku Ginchi namiesto futbalového ihriska položiť základný kameň nového investičného projektu. To sa nepáčilo miestnym obyvateľom, ktorých protesty vláda kruto potlačila.

Organizácia Human Rights Watch priniesla informáciu, že pri novembrových demonštráciách proti presídleniu kmeňa zomrelo násilnou smrťou vyše 400 členov kmeňa a desaťtisíce boli zatknuté.

Oromovia sa sťažujú, že skorumpovaní úradníci pri každej príležitosti požadujú úplatky a zarábajú na nelegálnom predaji pôdy, za ktorú neponúkajú farmárom dostatočné odškodnenie.

Váhajúci spojenci

„Ľudia protestujú, pretože sú nespokojní s vládou. Tá však naše požiadavky ignoruje,“ povedal farmár Tarecha Guttama pre denník Washington Post a dodal, že okrem násilného vyvlastňovania patrí k dôvodom nespokojnosti aj chýbajúca elektrina a vodovodná sieť.

Premiér Hailemariam Desalegn v rozhovore pre Guardian opísal Etiópiu ako ostrov stability v búrlivom východoafrickom regióne. „Budovanie kultúry demokracie zaberie trochu času, ale sme na dobrej ceste. Vieme, prečo protestujú, musíme vyriešiť nezamestnanosť a zreformovať štátnu správu,“ povedal Desalegn.

Tamojšia vláda je dôležitým spojencom v boji proti somálskej teroristickej organizácii aš-Šabáb, preto sa Spojené štáty ešte stále zdráhajú postaviť na stranu utláčanej menšiny. Vláde v novembri adresovali pokarhanie, v ktorom jej vyčítali väznenie študentov, novinárov či politikov.

Politika na olympiáde

Športovci majú počas olympijských hier zakázané akékoľvek politické prejavy. Nezdá sa však pravdepodobné, že by Lilesa mal čeliť  sankciám zo strany Medzinárodného olympijského výboru.

Prípad etiópskeho bežca však nebol prvým protestom na olympijskej pôde, ktorý rozvíril vášne.

V roku 1968, len pár mesiacov po zavraždení Martina Luthera Kinga, si dvaja afroamerickí šprintéri prišli prevziať medaily bosí a na ruke mal každý z nich čiernu rukavicu.  Pri americkej hymne obaja zdvihli nad hlavu zaťatú päsť, aby vyjadrili podporu radikálnemu černošskému hnutiu Black Power.

OH Rio 2016

Šport a pohyb, Svet

Teraz najčítanejšie