Denník N

Zabudnutá vojna v Jemene pripomína Sýriu, len sa z neho ťažšie uteká

Fotografia z konca minulého roka. ŠŠiitský bojovník stojí pred zničeným domom po leteckom útoku saudsko-arabských vzduššných síl v Saná. Foto – TASR/AP
Fotografia z konca minulého roka. ŠŠiitský bojovník stojí pred zničeným domom po leteckom útoku saudsko-arabských vzduššných síl v Saná. Foto – TASR/AP

Napriek kritike Spojené štáty aj Briti predávajú zbrane Saudskej Arábii, ktorá je zodpovedná za množstvo civilných obetí v jemenskej vojne. Využívajú, že ide o konflikt, pred ktorým si svet zatvára oči.

Zbombardované nemocnice Lekárov bez hraníc, cielené útoky na civilné ciele, nedostatok pitnej vody, elektriny, liekov, chudoba a tri milióny ľudí bez domova.

Vojnové zločiny páchané oboma stranami, neexistencia diplomatického riešenia a pocit, že celý svet sa radšej pozerá inam, len aby nemusel čeliť fotografiám humanitárnej krízy. Nie, to nie je Sýria, to je Jemen.

Sýria v menšom

A v posledných dvoch týždňoch, po tom, čo zlyhalo štyri mesiace trvajúce prímerie, sa to len zhoršuje.  Jemenský politický analytik Hišám Al-Omeisy britskému denníku Guardian povedal, že pribúda bezohľadných útokov na civilistov, aj na také objekty ako školy či továrne na potraviny. „Jemen je na najlepšej ceste k rozpadu, a keď k tomu prirátame to, ako sa rozširuje al-Káida na Arabskom polostrove a Daíš, tak tu budeme mať o chvíľu niečo ako sýrsky scenár na steroidoch,“ vysvetlil.

Už teraz je 80 percent z 25 miliónov Jemenčanov pre totálny rozklad ich krajiny odkázaných na humanitárnu pomoc, 14 miliónov nemá prístup ani k základnej zdravotnej starostlivosti a pitnej vode, tri milióny sú na úteku. Od marca minulého roka zomrelo na následky bojov a bombardovania viac ako 6 a pol tisíca ľudí, vojnové škody sa odhadujú na 14 miliárd dolárov.

Ako upozorňuje uznávaný izraelský publicista a znalec Blízkeho východu Zvi Barel, Jemenčania na rozdiel od Sýrčanov, ktorí majú, hoci s obrovskými obtiažami a rizikom, šancu utiecť do susedných krajín a možno aj ďalej do Európy, sa nemajú kam pobrať. Pár tisíc je v Džibuti, nejakých prijal Omán či Saudská Arábia. „Toto však nie sú prívetivé krajiny, ktoré môžu pomôcť utečencom na nejaký neobmedzený čas. Veľká väčšina ľudí neschopná utiecť z Jemenu sa tak ocitla v krajine, kde nefunguje vodovod, a často sa nedostanú k žiadnemu zdroju vody,“ píše Barel.

V  krajine chudobnej a zaostalej aj na blízkovýchodné pomery, príliš ďaleko od mediálneho záujmu už dlhé mesiace zabíjajú ľudí bomby arabskej sunnitskej koalície vedenej Saudskou Arábiou aj akcie husíjskych rebelov podporovaných Iránom. Rovnako ako sýrsky konflikt, aj Jemen je  jedným z prejavov regionálnej rivality medzi Saudskou Arábiou a Iránom, a sú aj takí, čo v tom vidia sunnitsko- šiitsku vojnu.

Pokazená revolúcia

Príbeh Jemenu sa začal podobne ako v Sýrii nespokojnosťou obyvateľov s vládou počas takzvanej Arabskej jari.

V Jemene sa v roku 2011 podarilo zvrhnúť nepopulárneho kleptokratického prezidenta Alího Abdullaha Saleha. Jeho nástupca Mansúr Hádí nedokázal krajinu spravovať pre odpor husíjskych šiitských rebelov, ktorí odmietli návrh na premenu krajiny na federáciu zloženú zo šiestich štátov.

Rebelom sa podarilo obsadiť hlavné mesto Sanaá a Hádího na začiatku roka 2015 vyhnať do mesta Aden.

Na jeho podporu sa sformovala sunnitská koalícia vedená Saudskou Arábiou. „Posvätená“ Američanmi aj Britmi začala útočiť na Husíjov podporovaných Iránom. Situáciu komplikoval ešte fakt, že bezvládie v Jemene využili islamisti z viacerých zoskupení, aby si tam vybudovali svoje pozície.

Státisíce ľudí pochodovali tento víkend v hlavnom meste Jemenu Saná na podporu ššiitských povstalcov známych ako húsíovia. FOTO TASR/AP
Státisíce ľudí pochodovali tento víkend v hlavnom meste Jemenu Saná na podporu ššiitských povstalcov známych ako húsíovia. Foto – TASR/AP

Súčasný stav je taký, že Saudská Arábia, podľa OSN zodpovedná za 60 percent detských obetí konfliktu, nedokázala za viac ako 500 dní intenzívnej kampane dobyť naspäť metropolu Jemenu a dopúšťa sa čoraz flagrantnejších porušení pravidiel vedenia vojny. V Jemene sú de facto dve vlády, húsijská v Sanaá, ktorú cez víkend v uliciach podporilo 100-tisíc ľudí, a Hádího (medzinárodne uznaná) v Adene.

A platí aj to, že ktokoľvek vyhrá túto vojnu, bude si ešte musieť poradiť s islamistami.

Zodpovednosť mocností

Zabudnutá vojna v Jemene stavia do nepríjemného svetla americkú administratívu, ktorá je saudskoarabským spojencom a Rijádu dodáva zbrane. Hovorí sa, že Washington toleruje saudskoarabské operácie v Jemene, aby zmiernil hnev monarchie za podpis nukleárnej dohody s Iránom.

Denník New York Times nedávno v úvodníku žiadal Washington, aby zastavil dodávky zbraní Rijádu, kým neskončí s bombardovaním v Jemene. „Ak berieme do úvahy civilné obete, tak je ďalšia americká podpora tejto vojne neospravedlniteľná,“ stálo v úvodníku.

Zbrane Saudskej Arábii predali aj Briti. Od marca 2015 im dodali zásielky vojenského materiálu v hodnote 2,8 miliardy libier.

Médiá po celom svete tiež upozornili na pokrytectvo OSN, ktorá stiahla v lete Saudskú Arábiu zo zoznamu krajín porušujúcich práva detí, keď sa monarchia vyhrážala, že zastaví finančné príspevky svetovej organizácii.

„Napriek otrasným číslam ukazujúcim na utrpenie obyčajných Jemenčanov si svet pred ich utrpením zatvára oči. Situácia v Jemene stále upadá a momentálne je neudržateľná. Jemenčania to už nemôžu zvládnuť,“ komentovala pomery Syma Džamilová, regionálna šéfka mimovládnej organizácie Nórsky utečenecký výbor.

Svet

Teraz najčítanejšie