Denník N

Projekty Gazpromu sú nečitateľné. Môže za to politika

Robert Fico sa vo štvrtok stretne s Vladimirom Putinom, témou vraj bude pre Slovensko problematický plynovod Severný prúd.

Autor pôsobí na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave

Európska únia potrebuje dodávky zemného plynu z Ruska na pokrytie dopytu po tejto komodite. Krátkodobé alternatívy sú nedostupné, náročné alebo príliš drahé. Skvapalnený zemný plyn, nové plynovody dovážajúce plyn z iných krajín alebo zvyšovanie energetickej efektivity výrazne zmenia situáciu, ale až v stredno – a dlhodobom meradle. V súčasnosti však ruský plyn Európa potrebuje.

Lenže kroky Gazpromu sú často nečitateľné a nie je jasné, ako a cez ktoré trasy bude Gazprom dovážať plyn do Európskej únie už o niekoľko málo rokov. Táto nestabilita je problematická pre mnohé krajiny Únie vrátane Slovenska, ktoré nevedia, či sa môžu vôbec spoľahnúť na dodávky z Ruska.

Zmeny v projektoch Gazpromu

Gazprom v súčasnosti pracuje na niekoľkých strategických infraštrukturálnych projektoch, pričom často prichádza nielen k zmenám ich uprednostňovania, ale aj k zastaveniu projektov a ich nahradeniu inými. Firma často mení svoje strategické zameranie a z ekonomického pohľadu sa často správa neefektívne – nahrádza existujúcu funkčnú infraštruktúru (plynovod Bratstvo) novou, ktorej výstavba si vyžaduje veľmi vysoké investície a ktorej rentabilita je výrazne otázna (Severný prúd, Južný prúd).

Veľmi dobrým príkladom rýchlych zmien infraštruktúrnych projektov je plynovod Južný prúd. Tento bol najskôr považovaný zo strany Ruska za spôsob, ako naštrbiť vznikajúcu jednotu medzi európskymi štátmi poskytovaním výhodnejších podmienok tým, ktorí podporili plynovod. Chcel byť aj priamou konkurenciou dvoch európskych plynovodov – najskôr Nabucca, ktorý sa nakoniec nestaval a neskôr takzvaného južného koridoru.

Keď sa ukázalo, že Južný prúd nedostane od Únie „zelenú“, zmenilo sa jeho trasovanie tak, aby končil na juhovýchodnej hranici Únie, kde sa ho európske liberalizačné pravidlá už netýkali. Hoci v poslednom období začal Gazprom hľadať „kľučky“ na obídenie týchto pravidiel, stále sú mu témy ako liberalizácia alebo voľná súťaž v oblasti dodávok energií pomerne neznámymi pojmami.

Južný prúd potom dostal nové meno: Turecký prúd. Podľa vyjadrení ruských predstaviteľov sa mali európske krajiny dohodnúť, kadiaľ presne povedie plyn ďalej, čo medzi nimi opäť vyvolalo Ruskom vítané pnutie. Následne však prišlo ku konfliktu s Tureckom po zostrelení ruského lietadla na jeseň 2015, a tak sa projekt zastavil. Po poslednom zlepšení vzťahov medzi Ruskom a Tureckom sa v súčasnosti opäť hovorí o jeho obnovení.

K zmenám prišlo aj v projekte ďalších dvoch vetiev plynovodu Severný prúd, ktorý stratil podporu „západných“ partnerov. Po roku 2019 zas má prísť k zastaveniu prepravy zemného plynu cez Ukrajinu a Gazprom podpísal dohody o vybudovaní plynovodu do Číny. Plánovaná kapacita nových plynovodov tak prevyšuje nielen dopyt Európskej únie po ruskom plyne, ale aj ruské produkčné kapacity.

Najmä politické dôvody

Takéto, z mnohých pohľadov nelogické, správanie však môže byť vysvetlené úlohou, ktorú zohráva Gazprom v Rusku a jeho hospodárstve. Napriek tomu, že štátny rozpočet je v podstate závislý od príjmov z predaja energetických surovín, ich vývoz neslúži primárne na zabezpečenie zdrojov pre rozpočet, ale na zabezpečenie vplyvu Ruska v Európe, odmeňovanie priateľov a trestanie tých, ktorí sa Moskve vzoprú.

Infraštrukturálne projekty sú nastavené tak, aby dopomáhali tomuto cieľu a keď príde k zmene na politickej úrovni a Rusko sa dostane do konfliktu s konkrétnym energetickým partnerom (ako tomu bolo v prípade Turecka minulý rok), projekty dostanú červenú.

Ekonomická stránka je tiež dôležitá, no politický vplyv nie je len „príjemným“ vedľajším efektom, ale je v centre systému. Inými slovami, v ruskom prístupe k vývozu energetických surovín sa od čias Sovietskeho zväzu veľa nezmenilo.

Plynovod Nord Stream

Teraz najčítanejšie