Pán premiér, popýtajte sa v Trebišove, ako vyhnali jediného investora z priemyselného parku

V stredu po Sabinove a Sobranciach zasadne slovenská vláda v Trebišove, aby schválila program pomoci okresu s desiatkami projektov, ktoré hádam donesú tamojším ľuďom prácu. Oproti minulosti sú vo vládnom materiáli relatívne konkrétne projekty, preto pravdepodobnosť, že sú to len propagandistické bubliny, je oveľa nižšia ako pri plánoch schvaľovaných na výjazdových zasadnutiach po iné roky.

Pozoruhodné je aj to, že plány rozvoja regiónu predložené ministrom už prakticky nerátajú ani s menšími domácimi či zahraničnými investíciami. Akoby tam už nikto nečakal zázrak, že sa zjaví pár nových podnikov, ktorým dá vláda podporu a ony za to rozhýbu miestnu ekonomiku.

Aktuálne ciele sú skromné, vládna pomoc má ísť väčšinou farmám či potravinárskym podnikom s pár zamestnancami, či do malých obecných alebo sociálnych podnikov, ktorých cieľom už ani náhodou nie je zisk, chce sa len, aby neprerábali a ľudia mali aspoň nejakú robotu (ministerka pôdohospodárstva Matečná v Sobranciach hovorila o hydinárni, ktorá vytvorí 600 pracovných miest, no nepovedala ani meno investora).

Na hranici klamstva

O priemyselnom parku v Trebišove, ktorý mal v minulosti prilákať ozajstných investorov, sa vo vládnom materiáli píše, že je prenajatý len na 30,18 percenta a jeho kapacita je teda nevyužitá. Táto informácia pre vládu je však na hranici klamstva.

V skutočnosti bude priemyselný park v Trebišove čoskoro prázdny, pretože posledný a jediný významnejší investor z neho už odchádza. Dánska firma Blika, ktorá v Trebišove zamestnávala vyše sto ľudí, po deviatich rokoch vzdala boj s vypaľníckými metódami, pred ktorými ju v Trebišove nedokázal ochrániť ani štát, ani súdy, ani samospráva.

Slovensko bolo pre dánskeho výrobcu nábytku prvou krajinou, kde mimo domovskej krajiny spustil výrobu. Uveril tomu, že ak mesto Trebišov dostalo päť miliónov eur z eurofondov na prestavbu starého areálu na priemyselný park, tak sa tam na minimálny komfort na podnikanie môžu spoľahnúť.

S mestom, ktoré park prevádzkuje, podpísali nájomnú zmluvu, a potom sa už len divili. Zatekala im strecha na 60 miestach. Sťažovali sa, nepomohlo. Od priemyselného parku pochopiteľne očakávali, že bude odkanalizovaný, pretože inak by to vlastne nebol priemyselný park, a vlastne by ani nemal nárok na eurofondy. Eurofondy mesto dostalo, ale kanalizácia tam nie je doteraz.

To je však všetko nič oproti tomu, že faktúry za elektrinu zrazu začal pýtať niekto úplne iný. Firma, ktorá vlastnila areál a do parku investovala spolu so štátom a mestom a predovšetkým za eurofondy, prestala uznávať dohody s mestom a začala pýtať od Dánov peniaze napriamo.

Keď investor trval na platení podľa zmluvy mestu, jednoducho mu elektrinu vypli. Dáni si preto do podniku kúpili dieselový generátor a všetko dali na súd. Ten predbežne nariadil, aby majiteľ parku elektrinu zapol, ale nebolo toho, kto by rozhodnutie súdu dokázal zabezpečiť v praxi. Mesto na to nemalo páky, polícia odmietla pomôcť, tak sa dánska firma pripla sama. Nepomohlo, jednoducho ju znova vypli.

Nič nepomohlo

O tom cirkuse viackrát písali noviny, firma naznačovala, že tá neistota sa môže skončiť odchodom z Trebišova, dánske veľvyslanectvo viackrát urgovalo slovenských politikov, ale okrem pár kontrol na použitie eurofondov sa nič nestalo. A súdy za šesť rokov nedokázali rozhodnúť, komu vlastne má nábytkárska firma platiť nájom.

Výsledkom je, že dánska firma Blika má sto nových zamestnancov v Česku, kým na Slovensku prišlo o prácu sto ľudí. Dáni odkazujú, že boli so svojimi zamestnancami na Slovensku takí spokojní, že ak by tu fungovalo dodržiavanie zmlúv, alebo by súdy dokázali o sporoch rozhodnúť v normálnom čase, určite by u nás ešte podnikali. Z Česka majú síce na svoje tradičné trhy bližšie, ale budovať novú fabriku a vychovávať nových zamestnancov by sa im inak nevyplatilo.

Predstavme si, čo si môžu myslieť iní investori, ak sa na toto pozerajú hoci len cez preklady novinových textov alebo cez správy ambasád. Možno si zaznačia, že ani zmluva so slovenskou samosprávou o nájme v priemyselnom parku neznamená, že v ňom bude elektrina. Že nepomôže ani centrálna vláda, ktorá cez eurofondy park financovala. Že nemá význam ísť vymáhať zmluvu na súd.

Samozrejme, každý investor, ktorý má poradcu, čo vie používať Google, rýchlo zistí napríklad aj to, že ani nie hodinu autom od Trebišova smerom na západ je priemyselný park v Kechneci, kde zhruba desať firiem zamestnáva vyše tritisíc ľudí a vyše 15 rokov tam nie je problém so žiadnymi zmluvami.

Partnerom pre investorov je tam takisto samospráva, štát tam takisto prispieva len na štart projektov. Preto si azda prípadný investor nemá dôvod myslieť, že nedodržiavanie zmlúv je na Slovensku všeobecný jav. Ibaže, ak mu vláda poradí investovať niekam ku Trebišovu, veľmi pravdepodobne ešte pár rokov odmietne. A nikto sa mu nemôže čudovať.