Denník N

Ochutnávka z najlepších predstavení v sezóne

Mučeník. Foto – archív súboru Gasparego
Mučeník. Foto – archív súboru Gasparego

Mučeník, Prežitie, Kým kohút nezaspieva, Pojednávanie vo veci Genesis… Prečítajte si niekoľko programových tipov festivalu Scénická žatva.

Miroslav Dacho sa obetuje – a rád

Piatok
26. 8. 2016
16:00 – 17:30 Hugo (Pruské): KÝM KOHÚT NEZASPIEVA, DO Strojár

Na prehliadkach amatérskeho divadla sú ešte len nováčikom, ale hneď sa im podarilo prebojovať na celoslovenskú prehliadku – s inscenáciou drámy Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva. Táto modelová hra ponúka dramatickú situáciu par excellence a kladie nároky na súbor, ktorý by mal zvládnuť nielen jednotlivé party, ale zároveň v súhre a patričnej gradácii doviesť príbeh do finále, čo je vzhľadom na to, že sú všetci takmer od začiatku do konca na scéne, náročná úloha. Tvorcovia pod vedením mladého režiséra Andreja Škvaru rozhodli sa interpretovať Bukovčanovu hru vo výrazne expresívnom tónovaní v takmer všetkých zložkách. Hľadali pritom netradičné, resp. krajné riešenia.

V domácom prostredí hrajú v kotolni materskej školy, na prehliadke v Liptovskom Mikuláši hrali v stiesnenom priestore zákulisia scény domu kultúry. Pokúšajú sa tak namiesto scénického riešenia, ktoré by evokovalo autorom predpísanú petrášovskú pivnicu, hľadať autentické priestory a využívať ich dispozície. Kusy nábytku odvlečenej rodiny nahrádzajú zelené debničky s vojenským materiálom. Najvýraznejšie sa však vypätosť, pre ktorú sa tvorcovia rozhodli, prejavuje pochopiteľne v herectve. Členovia súboru majú rôznorodé herecké skúsenosti i prax, volia jednotný výrazne expresívny a preexponovaný tón hneď od začiatku predstavenia. Hoci je to v duchu čítania hry, prináša to však i viaceré obmedzenia. Jednak sa do istej miery eliminuje možnosť gradácie i možnosť vývoja postáv a zároveň potenciálny valér autenticity, o ktorý sa tvorcovia snažia napr. voľbou scénického priestoru.

Menej skúseným hercom vyhrotená interpretácia neumožňuje plastickejší výkon, najistejšie sa v mantineloch tohto obmedzenia pohybuje predstaviteľka pani Babjakovej Jana Heisarová. Vo finále sa však k zaujímavému výkonu vzopne aj Mário Paholek v postave holiča Uhríka a po jeho ne/dobrovoľnom odchode na smrť ho v nemej scéne taktiež herecky pútavo nasleduje i zvyšok súboru, táto scéna potom patrí k tým najzaujímavejším. Zároveň sa v nej – a to je to najpodstatnejšie – vyjavuje, ako všetci členovia súboru ťahajú za jeden povraz v presvedčení o zmysluplnosti ich práce na inscenácii Bukovčanovej hry.

Prežitie. Foto – ctibor bachratý
Prežitie. Foto – ctibor bachratý

Ján Šimko sa obetoval pre umenie

Sobota
27. 8. 2016
19:00 – 20:00 DISK (Trnava): PREŽITIE, Štúdio SKD. Predstavenie je určené iba pre dospelého diváka

Polytematická dekompozícia Blaha Uhlára a Disku sa pomaly stáva etablovanou kategóriou v domácom divadelnom slovníku. Autor a režisér i súbor neúnavne experimentujú s formou. V improvizáciách je vždy niečo nové a vždy aj variácia či návrat k niečomu, čo už súbor vyskúšal. Ostatná inscenácia s názvom ich špecifickej metódy, Prežitie, sa možno najviac za posledné obdobie približuje kusom tímu Uhlár+Disk ako Ad libitum alebo Bieda, ale aj Kolaps tímu Uhlár/Stoka z raných 90. rokov.

Práve tieto kusy položili tie základy z vedomého rozkladu tradičných divadelných foriem ako rodinná či meštiacka dráma, psychologická jednoaktovka a komentovania či koketovania s postupmi východného divadla. Viac ako v ktorejkoľvek inej z posledných inscenácií Disku sa tu pracuje s divadelnou formou. Herci tentoraz vystupujú v kostýmoch, ktoré sú diy alúziou na kostýmy z čínskeho divadla, sú maskovaní a hrajú v parochniach. V dvoch obrazoch znie kresťanský chorál a zahalení herci a herečky zaplnia priestor a mlčky stoja (v úvode) – obraz možno čítať, ako pripomína momentku z historického filmu s biblickou témou, alebo aj ako stret arabského sveta s kresťanským. V záverečnom obraze za zvukov chorálu o zmŕtvychvstaní potom herci do látky zamotajú nahú herečku – opäť sa koketuje s biblickým obrazom, tentoraz je v blasfemickom obraze zahaľovaný Kristus ako žena alebo možno choré ženské telo prežíva zakuklenie pred znovuzrodením.

Tvorcovia jednoduchými prostriedkami a bez zbytočného pátosu vytvárajú silné obrazy s metafyzickým presahom. Tentokrát sú všetky obrazy prevedené v jednom kľúči – herci vedú dialógy otočení smerom k divákovi v statických pózach. Scénografia nepotrebuje nič okrem bielej látky na zemi a kostýmov. Inscenačný kľúč výstupom pomáha, inscenácia je možno v mizanscénach v istom zmysle najčistejšia, akú súbor za posledné roky vytvoril. A objavujú sa aj veľmi výrazné výstupy – silnejšie ako predtým – fungujú skupinové scénky z rodinného prostredia, okorenené špecifickým humorom a presahmi k dada a surrealistickej dekonštrukcii.

Ako sa Ján Šimko obetoval pre umenie – opäť

Pondelok
29. 8. 2016
13:00 – 14:30 Gasparego
(Liptovský Mikuláš): MUČENÍK, Študovňa SKD,
kapacita 35 divákov
15:00 – 16:30 Gasparego (Liptovský Mikuláš): MUČENÍK, Študovňa SKD, kapacita 35 divákov

Utorok
30. 8. 2016
16:30 – 18:00 Gasparego (Liptovský Mikuláš): MUČENÍK, Študovňa SKD, kapacita 35 divákov

Dramatik Marius von Mayenburg patrí v slovenskom prostredí medzi najhrávanejších súčasných autorov. Divadelný ústav vydal zborník jeho hier a po dlhšom čase sa opäť stretávame s jeho textom. Hru Mučeník premiérovo naštudoval súbor Gasparego. Hra je aj pre Mayenburga kľúčová – po rokoch vlažných textov sa tento približuje k jeho úspešným drámam z konca 90. rokov. Mladistvý náboženský fanatik Benjamin Südel nemá ďaleko od podpaľača Kurta z drámy Tvár v ohni. A podobne ako vtedy aj teraz Mayenburg demonštruje senzitivitu pre aktuálny spoločenský problém, pre ktorý dokáže vytvoriť pôdorys, vychádzajúci z Brechtovského Lehrstücku, ale aj Ibsenovej spoločenskej hry. Výsledný text potom ponúka priestor pre hľadanie na pomedzí psychologickej drámy a divadla á la thése.

Pre takéto hľadanie je súbor Gasparego výborne disponovaný. Vďaka skúsenosti so súčasnými textmi mu poloha „tézovitej psychologickej drámy“ sedí a dokáže s ňou vždy zaujímavo pracovať. Už minulé realizácie divadla ukázali sústredenú hereckú prácu v jednoduchých a nosných scénografických riešeniach, za použitia minima prostriedkov.
V tomto prípade sa inscenátori rozhodli inscenovať text v priestore stredoškolskej triedy, ktorej lavice zdieľajú herci s divákmi. Jednotlivé výstupy sa odohrávajú v triede a okolo triedy. Divák sa cíti ako súčasť deja, ako jeden zo žiakov, ktorého raz poučuje liberálny západoeurópsky vzdelávací systém, inokedy cirkev či sfanatizovaný mladý katolík Benjamin. Poctivá práca a hľadanie, neuspokojovanie sa s dosiahnutou pozíciou a Gasparegorov otvorený dialóg so spoločenskými problémami radí túto inscenáciu do kategórie „treba určite vidieť“.

Pojednávanie vo veci Genesis. Foto – archív súboru Uložiť ako
Pojednávanie vo veci Genesis. Foto – archív súboru Uložiť ako

Lukáš Brutovský obetuje všetko – divadlu mladých

Pondelok 29. 8. 2016
19:30 – 20:30 Súbor Uložiť ako (Bratislava): Pojednávanie vo veci Genesis, Štúdio SKD

Inteligentné, poučené syntetizujúce divadlo, za ktorým cítiť a vidieť množstvo práce. Z hľadiska štruktúry by sa dalo nazvať skôr performance ako inscenáciou. Aktéri nestvárňujú dramatické postavy, pristupujú k nim s veľmi citlivým odstupom a nadhľadom, veľmi účinne sa tu stretáva hneď niekoľko zložiek divadla a princípov tvorby. Vedľa seba tu koexistujú „činoherné výstupy“, pohybové divadlo, živá hudba, komentujúca a zároveň scudzujúca projekcia. Každá zložka má svoje miesto, svoje opodstatnenie a počas performancie sa ich postupné striedanie mení na ich syntézu (v záverečnom výstupe rekonštrukcie „Prípadu Eva“). Sme svedkami štyroch súdov, štyroch pokusov o rekonštrukciu biblických „kriminálnych prípadov“. Základná štruktúra sa opakuje – po pohybovom úvode do témy nasleduje predvolanie obžalovaného, obhajoba, nazerania na konkrétne príbehy – tanec/pohyb sprostredkúva archetyp, jeho verziu prípadu, ktorá vždy vyústi do potreby hľadať korene „zločinu“ v inom prípade, u inej postavy z príbehu Genesis. Tak sa od Júdu dostávame k Jákobovi, Abrahámovi, Eve – a na záver, logicky, k predvolaniu samotného Boha. To sa – tiež logicky – nepodarí a situácia sa otočí – pred súdom sa ocitajú samotní tvorcovia, čo je veľmi účinná bodka inscenácie. Repetitívny princíp, ktorý je základom štruktúry inscenácie, by mohol pôsobiť únavne, ak by jednotlivé časti neboli spracované s takou ľahkosťou, nadhľadom a často veľmi vkusným zmyslom pre humor, že sa divák na jednotlivé opakovania tohto modelu vopred teší. Aktívna práca s rozličnými divadelnými princípmi je zároveň aj prácou, ako rozličnými spôsobmi povedať obradnú rovinu príbehov, textové vstupy sú zasa konfrontáciou biblických udalostí so súčasnou „právnickou optikou“, zdrojom spomínaného humoru. Prečo voľba biblických tém? Performance sama ponúka vysvetlenie: nie je o biblických príbehoch, ale o kolobehu viny, ktorú sa každý môže pokúsiť delegovať na niekoho iného, a zároveň sa jej nikdy celkom nezbaví, je o začarovanom kruhu interpretácií a reinterpretácií faktov, svedectiev, príbehov a teda – veľkohubo povedané – aj o dejinách ako takých. Je to náš ľudský alibizmus alebo naše prekliatie, náš sizyfovský údel? Potreba, a zároveň nemožnosť domôcť sa spravodlivosti, dopátrať sa pravdy – to je trpký dojem, ktorý si divák odnesie. Bez klaňačky, a tak to má byť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie