Zemetrasenie zabíjalo Talianov v spánku. Pripomenulo im L’Aquilu, ktorej obnovu zdržala mafia aj byrokracia

Približne okolo pol štvrtej v noci pocítili v strede Talianska silné otrasy. Najprv sa predpokladalo, že výraznejšie by mohla byť zasiahnutá aj takmer dvestotisícová Perugia, hlavné mesto regiónu Umbria.

Zemetrasenie nakoniec najviac postihlo tieto štyri obce: Amatrice, Accumoli, Posta a Pescara del Tronto. Ide o menšie obce, čo znamená, že počet obetí, hoci bude narastať, by mohol byť nižší, ako keď pred siedmimi rokmi zemetrasenie zasiahlo mesto L’Aquila, ktoré je od epicentra nočného zemetrasenia vzdialené len 43 kilometrov.

V roku 2009 po silnom zemetrasení v historickom mestečku zahynulo 308 ľudí.

V dedinách, ktoré sú neďaleko epicentra, však podľa Amerického seizmologického centra žije minimálne 15-tisíc ľudí.

Počet mŕtvych bude narastať

Epicentrum bolo od Perugie vzdialené 76 kilometrov a silné otrasy s magnitúdou 6,2 pocítili až v Ríme. Európske stredomorské seizmologické centrum zaznamenalo v oblasti ešte aj dopoludnia desiatky ďalších slabších otrasov.

Hlavný otras nastal o 3.36, v oblasti neskôr zaznamenali aj ďalšie menšie otrasy. Zemetrasenie najviac postihlo obec Amatrice. Jej starosta talianskym médiám povedal, že zemetrasenie zničilo tri štvrtiny dediny a zabilo desiatky ľudí. Mnoho ľudí ostalo pod troskami budov. Niekoľko budov zničili otrasy aj v Accumoli.

Zemetrasenie ľudí zastihlo v noci a v spánku, obyvatelia postihnutých oblastí tak neboli schopní reagovať. Oblasť tesne po hlavnom otrase zasiahlo aj ďalšie zemetrasenie so silou 5,5 stupňa. Otrasy zobudili aj obyvateľov Ríma. Silné otrasy podľa CNN pocítilo až 6,5 milióna ľudí.

Zemetrasenie vyhnalo ľudí do ulíc. Mnoho z nich si spomenulo práve na zemetrasenie v L’Aquile.

„Bolo to veľmi silné. Mala som pocit, akoby sa mi posteľ posúvala po celej izbe,“ povedala pre Reuters Lina Mercantiniová, ktorá žije v regióne Umbria.

Počet obetí zatiaľ nie je konečný. Taliani doteraz hlásili približne 250 mŕtvych, no číslo bude určite narastať, keďže desiatky ľudí sú pod troskami zrútených budov. V oblasti aj naďalej prebiehajú záchranné operácie. „Situácia je veľmi dramatická, je tu mnoho mŕtvych. Neviem zatiaľ povedať presné číslo, pretože záchranári sa snažia oslobodiť ďalších ľudí,“ povedal starosta Amatrice.

Väčšinu obetí hlásia práve z tohto mesta. Amatrice minulý rok zaradili medzi najkrajšie obce v Taliansku, z dediny pochádza aj slavná omáčka na cestoviny amatriciana. Tento víkend sa v Amatrice mal konať aj festival na počesť tohto jedla. Historické záznamy hovoria, že dedina ničivé zemetrasenie zažila už v roku 1639.

Spomienka na Aquilu

Prvou obeťou bol podľa talianskej televízie Rai starší pár, ktorého dom v Pescare del Tronto sa po otrasoch zrútil. „Je to katastrofa, nefungujú nám svetlá, telefóny a záchranári zatiaľ neprišli,“ povedal krátko po zemetrasení starosta Accumoli.

Americkí seizmológovia hovoria, že zemetrasenie bolo klasickým príkladom posunu tektonických platní. V tomto prípade došlo k posunu Tyrrhenskej panvy, ktorá je medzi Sicíliou a Sardíniou. Seizmológovia tvrdia, že doska sa na mieste zemetrasenia ročne posunie o 24 milimetrov.

Nepokoj vyvolala najmä skutočnosť, že Rieti sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov od spomínanej Aquily. Mesto v roku 2009 zasiahlo silné zemetrasenie (6,3 stupňa). Zomrelo viac ako 300 ľudí, viac ako tisíc sa zranilo a ďalšie desaťtisíce ostali bez domova. Zemetrasenie zničilo mnoho budov v historickom centre mesta.

Poškodilo aj desiatky moderných budov, hoci sa očakávalo, že tie sú postavené tak, aby odolali aj silnejším otrasom. Padla aj nemocnica či internát. V Aquile sa preto po zemetrasení začalo vyšetrovanie a miestny prokurátor Alfredo Rossini podľa AP vyhlásil: „Je našou povinnosťou, aby sme overili, či niektoré budovy naozaj neboli postavené bez ocele, ako hovoria niektoré správy.“

V oblasti po zemetrasení dochádzalo aj k zosuvom pôdy a ďalším otrasom.

Honba na čarodejnice

Prírodná katastrofa však priniesla aj kontroverzný spor, pri ktorom taliansky súd dokonca odsúdil popredných seizmológov za to, že neposkytli včasné varovanie pred rizikom zemetrasenia. Oblasť počas štyroch mesiacov pred zemetrasením zasiahlo približne štyristo otrasov.

Šiesti vedci (traja seizmológovia, jeden vulkanológ a dvaja seizmickí inžinieri) a jeden štátny zamestnanec boli obvinení za to, že týždeň pred zemetrasením vydali správu, v ktorej dostatočne nevystríhali pred možným zemetrasením. Po mimoriadnom stretnutí v Aquile vypracovali analýzu, ktorá podľa obžaloby poskytla občanom falošné záruky, že oni a ich domy sú v bezpečí aj v prípade zemetrasenia.

Súd ich odsúdil za viacnásobné zabitie, vo väzení mali stráviť šesť rokov. Okrem toho dostali doživotný zákaz zastávať verejnú funkciu a museli zaplatiť kompenzáciu vo výške 7,8 milióna eur.

Miestny vedec vtedy informoval o riziku silného zemetrasenia, no odsúdení odborníci povedali, že situácia je normálna. Prokuratúra tvrdila, že ak by odborníci zaujali iné stanovisko a potvrdili informácie o hroziacom silnom zemetrasení, oblasť by evakuovali a mnoho ľudí nemuselo zomrieť.

Rozsudok priniesol zdesené reakcie vedcov na celom svete. Viaceré medzinárodné združenia varovali, že rozhodnutie súdu môže odradiť vedcov od toho, aby v budúcnosti radili štátnym inštitúciám. Odsúdenie vedcov vytváralo nebezpečný precedens, na základe ktorého by úrady mohli trestať vedcov alebo odborníkov za ich správy či vyjadrenia.

Vedci sa proti rozsudku odvolali. Proces trval päť rokov a Najvyšší súd v Ríme ich napokon v roku 2015 oslobodil. Bernardo De Bernardinis, štátny zamestnanec, ktorý pracoval ako zástupca riaditeľa oddelenia civilnej ochrany v Taliansku a bol súdený spolu s vedcami, oslobodený nebol. Súd však znížil jeho trest na dva roky. Práve on bol podľa konečného rozhodnutia zodpovedný za to, že obyvatelia sa necítili byť v ohrození.

S oslobodením však nesúhlasili rodiny obetí. „Ak by povedali, že Aquile hrozí silné zemetrasenie, tak by urobili svoju prácu. Nemali na to odvahu,“ povedal podľa časopisu Science Maurizio Cora, ktorého žena a deti zahynuli pri zemetrasení.

Podobne ako dnes v noci, aj pred siedmimi rokmi boli otrasy spôsobené posunmi platne v Tyrrhenskom mori.

Aquilu stále neobnovili

V Aquile sa po zemetrasení začalo s obnovou zničených budov. Tých, ktorí prišli o svoje domovy, presunuli do nových. Talianom sa podarilo obnoviť najmä sídliská, podľa miestnych médií zrekonštruovali až 95 percent obytných oblastí.

Centrum mesta rekonštruujú aj po siedmich rokoch od zemetrasenia. Bez povolenia sa do niektorých častí nedostanete. Na dokončenie čaká až 250 stavieb, čo mestu výrazne škodí. Zemetrasenie prinieslo pokles turistov aj zamestnanosti a rekonštrukcia sa ukončí zrejme až v roku 2019. Mesto na ňu z núdzových fondov dostalo až 12 miliárd eur.

Obnovu mesta však skomplikovala aj korupcia a byrokratické prekážky. Mnohé projekty sa odkladali a presúvali, v meste a jeho okolí dokonca aj niekoľko rokov po zemetrasení fungovali len dočasné štátne školy, píše La Stampa.

Do rekonštrukčných procesov sa infiltrovala mafia, organizovaný zločin a snaha odliať si čo najviac peňazí z verejných zdrojov. Oblasť Abruzzo je známa silným vplyvom mafie a obrovské stavebné projekty spôsobili, že miestni mafiáni zbystrili pozornosť. O riziku infiltrácie mafie pri rekonštrukcii dokonca informoval aj známy autor mafiánskych kníh Roberto Saviano.

Médiá aj odborníci obviňovali aj vtedajšieho premiéra Silvia Berlusconiho, ktorý sa po zemetrasení pustil do stavby moderných bytov, kam mali presídliť obyvateľov zničených štvrtí.

Berlusconi síce vyhlasoval, že vďaka rýchlej rekonštrukcii a štátnemu dohľadu sa podarí zabrániť tomu, aby sa do stavebných projektov infiltrovala mafia, no ukázalo sa, že štátne projekty nebrali do úvahy špecifickú povahu mesta. Nové štvrte spôsobili, že centrum mesta sa vyľudnilo – miestni ho dnes nazývajú mestom duchov.

Urbanisti kritizovali najmä plánovanie a nové sídliská boli podľa New York Times odrezané od mesta a dôležitej infraštruktúry. Ich izolácia tak ešte viac deprimovala obyvateľov, ktorí prišli o svoje pôvodné obydlia.