Prečo bývajú v Taliansku také silné zemetrasenia?
Môže za to tektonická situácia v tejto oblasti. Stredné Apeniny sú tradične zemetrasná zóna, ako také vznikli tektonikou. Vo väčšej miere sú za tým kolízie africkej a eurázijskej dosky. Tieto procesy spolu vytvárajú silnú seizmicitu. Stredajšie zemetrasenie je asi výnimočné silné, ale nie je to nič ojedinelé. V roku 1997 prišlo k sérii zemetrasení blízko tohto miesta. Vtedy aktivita trvala asi mesiac, najsilnejší otras mal magnitúdo 6. V roku 2009 bolo zemetrasenie pri meste L’Aquila s magnitúdom 6,3. Stalo sa to blízko väčšieho mesta, tak bolo, bohužiaľ, viac obetí.
Bude v Taliansku stále veľa silných zemetrasení?
Otrasy trvajú rôzne dlho, niekedy týždne až mesiace. Potom nastane pokoj, kým tektonický proces nenazbiera ďalšiu energiu a nevytvorí podmienky na ďalšie otrasy. V tejto zóne je to trvalé.
Môžu byť v najbližších dňoch a týždňoch v Taliansku ďalšie zemetrasenia?
Teraz je fáza relaxácie po silnom otrase s dotrasmi. Tie sú spravidla výrazne menšie ako hlavný otras. Nie je pravdepodobné, že by nastalo silnejšie zemetrasenie, ako bolo v stredu v noci.

Dá sa povedať, že každých niekoľko rokov sa to bude v Taliansku opakovať?
Miesto dokážete odhadnúť pomerne dobre analýzou historickej seizmicity. Tam, kde boli zemetrasenia v minulosti, pravdepodobne budú aj v budúcnosti. Nedá sa však povedať kedy. Zemetrasenie je príliš zložitý fenomén. V stredných Apeninách zemetrasenie opäť bude, ale či to bude o 7 alebo 20 rokov, to vám nikto nepovie.
Nesmerujú technológie k tomu, že v budúcnosti bude možné zemetrasenia predpovedať?
Na základe fyziky zatiaľ nie je veľmi nádej. V minulosti sa robili pokusy so sledovaním sprievodných javov pri zemetrasení, napríklad ako sa správajú zvieratá. Niektoré sa pred zemetrasením správajú zvláštne, skúšali to využiť pri predpovedi, ale nebolo to dostatočne spoľahlivé. Niekedy to funguje a už to vyzerá, že je to ono a máme správny indikátor, dvakrát sa to podarí, ale tretie zemetrasenie je potom úplne iné. Možný sprievodný jav je aj zmena hladiny podzemnej vody, ak zemetrasenia nie sú príliš hlboké. Ani toto však nie je spoľahlivý faktor na predpovedanie. Aj keď zachytíte zmenu, neviete, kedy sa to stane.
Seismogram from Italy of the 6.2 earthquake at 0136 UTC that occurred about 70 miles NE of Rome. pic.twitter.com/q5xtS6DeKe
— 𝘑𝘢𝘮𝘦𝘴 𝘈𝘺𝘥𝘦𝘭𝘰𝘵𝘵 📡🌪️🤓🍷🏴☠️ (@jamesaydelott) August 24, 2016
Robia sa teda stále pokusy, ako predpovedať zemetrasenie?
Je to horúci a aktuálny problém. Zemetrasenia sa dejú vo svete stále, je to dôležité. Výskum prebieha, ale zrejme sa to príliš neblíži k cieľu. Je to zložitý fenomén. Napríklad v meteorológii na rozdiel od seizmológie skúmate zo všetkých strán, všade máte stanice, sondy. To, čo skúmate, môžete aj intenzívnejšie monitorovať. Seizmológia má pozorovanie len z povrchu, do vnútra Zeme sa ešte nikto nedostal.
Čo robí seizmológ, ak teda nepredpovedá zemetrasenie?
Každé zemetrasenie je vždy stupeň poznania fenoménu. Keď máte ďalšie, kvalitné údaje po zemetrasení z oblasti, kde je hustá monitorovacia sieť, sú tieto údaje podrobne analyzované. Robia sa rôzne modely a hypotetizuje sa o mechanizme a detailoch, ako náhle rozrušenie zemskej kôry prebiehalo. Všetko je to pomoc pre lepšie pochopenie fenoménu a azda niekedy aj pre lepšiu predpoveď.
Čo hovoríte na to, že v roku 2009 po zemetrasení odsúdili seizmológov za to, že neposkytli včasné varovanie pred rizikom zemetrasenia, a potom ich oslobodili?
Nepoznám presnejšie túto kauzu, informácie mám len z médií. Pokiaľ viem, komisia zložená z odborníkov a seizmológov vydala prehnane optimistické prehlásenie, aby upokojila obyvateľov. Tí potom zostali doma a v noci prišiel silný otras. Neviem, ako to bolo formulované, ale pochybujem, že talianski seizmológovia si trúfli vydať vyhlásenie, ktoré by presahovalo úroveň súčasných možností.

Vydržia novostavby pri zemetrasení viac ako staré budovy?
Vydržia, obzvlášť keď v oblastiach, kde sa o seizmicite vie, platia zvláštne predpisy a normy. Moderné stavby sa dajú postaviť odolnejšie. Dobre to zvládli v Amerike a Japonsku, kde postavia mrakodrap, ktorý vydrží aj pomerne silné zemetrasenie. Taká stavba je však veľmi drahá.
Pred 253 rokmi bolo veľmi silné zemetrasenie v Komárne. Môže sa to v tejto lokalite zopakovať, keď tam už raz zemetrasenie bolo?
Bolo ojedinelé. Hlbšie do histórie nie sú údaje o niečom podobnom. To je práve príklad, ako sa nedá nič povedať o možnosti opakovania. Nemáte údaje z minulosti, nemáte preto ani základnú predstavu o periodicite toho prírodného procesu.
Ak by takéto silné zemetrasenie bolo v Ríme, čo by sa stalo?
Je to ťažké hypotetizovanie. Ak by bolo silné zemetrasenie v hustej zástavbe, škody by boli veľké. Je to vidieť na porovnaní stredajšieho zemetrasenia a toho z roku 2009. Magnitúdo bolo podobné, ale L’Aquila je väčšie mesto a počet obetí bol väčší.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Matej Dugovič


































