Denník N

Nie je dôležité, čo Penta chcela, ale čo dosiahla zamestnaním exministra

Veľké firmy musia rešpektovať, že sme k nim podozrievaví.

Príbeh zamestnania bývalého ministra zdravotníctva Viliama Čisláka v Pente mohol byť v skutočnosti aj dosť prozaický. Košičan Čislák si hľadal manažérsku robotu v zdravotníctve a na východe mal reálnu možnosť robiť buď v niektorej štátnej nemocnici, alebo pre župné nemocnice Penty v sieti Svet zdravia či pre polikliniky Penty v sieti ProCare.

Keby nepopulárneho exministra zamestnal štát, veľmi ťažko by sa to novému ministrovi vysvetľovalo. No riaditeľovi ProCare sa zdalo zamestnanie Čisláka ako dobrý nápad a aby bol trapas veľkolepejší, napísali mu na začiatok na vizitku poradca.

Nasledujúca kritika, ktorá za tým videla diabolský plán Penty, preto bola možno kúsok mimo. No to neznamená, že nebola oprávnená. Penta a podobne vplyvné firmy musia byť zodpovedné aj za to, ako ich kroky chápe verejnosť.

Dva príklady: Sedem z ôsmich riaditeliek odboru zdravotníctva v župách má šéfa zvoleného za Smer. Každá z nich už rok stojí pred dilemou, či striktne preverovať ako ProCare dodržuje pravidlo, že musí bez ďalších poplatkov prijať každého poistenca, ktorý má od lekára výmenný lístok. Tak jej to prikazuje zákon, ktorý prijala vláda práve za ministra Čisláka.

Je to síce dosť chaotický zákon a možno aj tvrdý, ale platí, a ako ukazuje príklad z vyšetrovania v bratislavskej župe (župan Frešo nie je členom Smeru), aj ProCare má s jeho dodržiavaním problém.

A teraz si predstavme, čo beží v hlavách pracovníkom, ktorí by mali ProCare kontrolovať: Aha, takže ten exminister zo Smeru je vlastne jedna ruka s Pentou. Čiže, keď pôjdem proti ProCare, pôjdem vlastne aj proti Smeru? Čo asi urobí môj župan, keď si bude Penta sťažovať?

Je jedno, či to Penta takto chcela. Dôležité je, že to tak vyzerá, a že tomu tak budú napríklad úradníci rozumieť.

Rovnako nie je dôležité, že Čislák mal zrejme nulový vplyv na to, či dcéra ProCare dostala prísľub eurofondov na svoje cétečko. Bol v tom čase ministrom a keď na ministerstve skončil, tak zaparkoval v ProCare.

Skúste niekomu vysvetliť, že to nebolo vopred dohodnuté, že terajší flek pre ministra nie je odmenou Penty za dotáciu.

Keby mal človek, ktorý prijímal Čisláka do ProCare, aspoň homeopatickú dávku sociálnej inteligencie, tak by vedel, že to bude vyzerať buď ako komplot, alebo ako prejav sily.

Šéfovia Penty majú od čias Gorily pocit nespravodlivosti, argumentujú, že oni zďaleka nie sú najhorší. Minimálne majú pravdu v tom, že ich vplyv na funkcionárov a nominantov Smeru je oproti možnostiam napríklad Miroslava Výboha či Jozefa Brhela, zanedbateľný. Zásadné však je, že predsudky, s ktorými verejnosť posudzuje akékoľvek konanie väčších hráčov v slovenskej ekonomike, sú prirodzené a užitočné.

Nejde o neúctu k podnikaniu, alebo o nepochopenie, že priemysel má svoje prirodzené záujmy. Predsudky voči veľkým sú prejavom zdravej imunity spoločnosti, ktorá sa bojí, že veľkí skúsia prispôsobovať pravidlá svojim záujmom.

Pozrite sa na Facebook či Google, ktoré vyrástli na slniečkárskych ideách, no dnes sú také veľké a vplyvné, že ich štáty chcú regulovať hoci aj preventívne.

Čo potom, keď je reč o tunajších podnikateľských skupinách, ktorých podniková kultúra vznikla v morálke rokov mečiarovskej privatizácie?

Zdravotnícke kauzy

Teraz najčítanejšie