Denník N

Na obranu evanjelických biskupov

V cirkvi nastáva vážny problém, keď sa lídri nedokážu zhodnúť na tom, ktoré veci sú „podstatné“ a ktoré „nepodstatné“.

Pri komentároch ako tento je pre čitateľa obzvlášť užitočné vedieť niečo o náboženskom pozadí autora. Nie som súčasťou Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV), nevidím do jej zákulisia a nepoznám sa so žiadnym z jej biskupov.

Osobne sa poznám s dvoma signatármi Otvoreného listu na podporu kaplána Jakuba Pavlúsa a máme vzájomne korektné vzťahy. Ako kresťanský (nie cirkevný) teológ a etik sa zaoberám otázkami náboženstva, etiky a verejného života, vrátane niektorých vnútrocirkevných tém, ak sa tieto stali predmetom verejnej diskusie.

Pre správne posúdenie komplikovaných situácií či rozhodnutí lídrov je dobré si občas pripomenúť výrok Donalda Rumsfelda: „Existujú známe známa: existujú veci, o ktorých vieme, že sú známe. Vieme tiež, že existujú známe neznáma: to znamená, že existujú veci, o ktorých vieme, že sú nám neznáme. Ale existujú aj neznáme neznáma – tie veci, o ktorých nevieme, že sú nám neznáme.“

Nepoznám všetky relevantné fakty a súvislosti, na základe ktorých sa vedenie ECAV rozhodlo nepredĺžiť pracovnú zmluvu kaplánovi Jakubovi Pavlúsovi, a preto by bolo z mojej strany nerozumné až trúfalé vyrieknuť v tejto veci jednoznačný súd.

Čo je manželstvo

Hoci ľudská dimenzia kauzy je nepochybne dôležitá, v konečnom dôsledku ide o otázku, čo je manželstvo a na koho by sa mali vzťahovať privilégiá tejto inštitúcie. Stanovisko ECAV prezentované jej Zborom biskupov a odzrkadľujúce súčasnú prax v cirkvi, je jasné: „Na základe Božieho slova, ktoré chápeme ako prameň viery a pravidlo života, zotrvávame na stanovisku, že manželstvo jedného muža a jednej ženy je v súlade s Božím stvoriteľským poriadkom.“

Aj keď v protestantských cirkvách nemá manželstvo charakter sviatosti, spájajú sa s ním závažné teologické a etické otázky, ktoré na Západe rozdeľujú veriacich a môžu viesť až k rozkolu v cirkvi.

Jedným z kľúčových bodov sporu je, či je možné alebo dokonca žiaduce v cirkvách otvoriť diskusiu o redefinícii manželstva so všetkými dôsledkami, ktoré môže priniesť. Augustínovi z Hippa bývajú pripisované slová „in necessariis unitas, in dubiis libertas, in omnibus caritas“ (V podstatných veciach jednota, v nepodstatných veciach sloboda a vo všetkom láska) a v súčasnosti sa týmto princípom riadia mnohí veriaci a aj niektoré cirkvi. Je pravdepodobné, že všetky zúčastnené strany v predmetnej kauze by sa s múdrosťou týchto slov dokázali stotožniť.

Od čoho závisí budúcnosť evanjelickej cirkvi

Všeobecne platí, že v cirkvi nastáva vážny problém, keď sa lídri nedokážu zhodnúť na tom, ktoré veci sú „podstatné“ a ktoré „nepodstatné“, a je čas začať do neba vysielať „mayday“, keď medzi nimi absentuje láska.

V tomto prípade sa javí, že zatiaľ čo pre jednu stranu otázka manželstva spadá pod prvú kategóriu, o ktorej sa nedá diskutovať v zmysle možnej zmeny cirkevného učenia a praxe, druhá strana sa s týmto pohľadom nestotožňuje. Skúsenosť protestantských cirkví na západ od Slovenska naznačuje, že budúcnosť ECAV bude závisieť od toho, ako sa jej veriaci naučia spolu žiť napriek hlbokým presvedčeniam, ktoré ich rozdeľujú.

Dôsledkom riešenia vnútrocirkevných záležitostí vo verejnom priestore je, že evanjelickí biskupi a aj bežní veriaci opäť čelia jednostranným postojom, nevyberavej kritike, paušálnym obvineniam, znevažovaniu a zosmiešňovaniu pre svoju perspektívu na manželstvo. Chápanie a obhajoba manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy je však nielen v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale je to tiež teologicky legitímny a filozoficky obhájiteľný pohľad.

Neliberálni liberáli

Nie každý je schopný tak brilantne argumentovať v prospech tradičného manželstva ako Sherif Girgis, Ryan T. Anderson a Robert P. George v knihe Čo je manželstvo: Obhajoba zväzku muža a ženy alebo ako Don S. Browning v komentári The Liberal Case Against the Same-Sex Marriage (Liberálny argument proti manželstvu osôb rovnakého pohlavia, New York Times, 9.3.2004), no presvedčenie evanjelických biskupov, v súlade s ktorým cirkev vedú, je nutné rešpektovať, hoci s ním nemusíme súhlasiť.

Obdobne ako pri kontroverznom referende o rodine, opäť sa stretávame s fenoménom, keď sa liberálnejšie zmýšľajúce osoby správajú neliberálne až nepriateľsky voči osobám s iným náboženským a etickým presvedčením. Pádne argumenty sú nahrádzané lacnými údermi a občianska zdvorilosť je zabudnutou hodnotou.

Všetky osoby dobrej vôle by sa mali od takých prejavov dištancovať a odsúdiť ich – a to aj vtedy, keď ich šíri „náš človek“.

Teraz najčítanejšie