štvrtok

Dnešným tempom Západ dobehneme až o 32 rokov. Vláda to nechce zmeniť

Tretinu storočia budeme mať oproti Západu slabo platených učiteľov, sestričky a ďalších odborníkov platených z verejných zdrojov a tomu budú zodpovedať aj ich výsledky. Tretinu storočia budeme mať obrovský tlak na zabezpečenie starobných dôchodkov.

Autor je poslancom NR SR a tímlídrom SaS pre verejné financie

Po ekonomických reformách z rokov 2004 a 2005, po vstupe Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004 a po tom, čo Robert Fico vyhral voľby v roku 2006, mi jeden z dlhoročných politikov povedal: „Tak toto môže byť aj na viac než desať rokov.“ Trafil. Vychádzal z toho, že predpoklady na hospodársky rast boli vytvorené, nebolo treba urgentne robiť nepopulárne reformy, bolo z čoho rozdávať. Časy stvorené pre Fica.

Vtedajšia generácia reforiem v kombinácii s lacnou pracovnou silou však postupne svoj potenciál vyčerpáva. Presne to nedávno vyjadril slovenský ekonóm Vladimír Baláž, keď povedal, že ďalšie dobiehanie Západu už „pôjde veľmi ťažko“ a budú potrebné systémové zmeny.

Tie Fico neponúka, opozičné ignoruje. Vyhovuje mu, že momentálne je dokonca aj dopyt verejnosti po hospodárskych reformách oveľa nižší, než bol pred dekádou vysokého rastu. Pekne to vidno napríklad na preferenciách nereformného Smeru, ktoré od volieb klesli len mierne, zrejme najmä v dôsledku kauzy Bašternák. Nie pre nedostatok systémových zmien zameraných na ekonomiku. Veľká časť Slovenska sa akoby už cítila byť v cieli. „Veď Západu sme sa priblížili dosť a aj tak ho nikdy úplne nedobehneme.“

Lenže. Aj keby sa dobiehanie nespomaľovalo (spomaľuje) a Slovensko by dobiehalo Západ tempom z ostatných piatich rokov, dostali by sme sa na jeho úroveň asi o ťažko predstaviteľných 32 rokov. Snaha o skrátenie tohto obdobia má nesmierny význam. Ak sa totiž zmierime so súčasným trendom, je pred nami takmer tretina storočia dvoch druhov problémov.

Po prvé, približne tretinu storočia ešte bude zo Slovenska odchádzať veľa šikovných a kvalifikovaných ľudí do zahraničia a odnášať si so sebou nielen spoločné peniaze do vzdelania, ale aj svoj potenciál meniť krajinu k lepšiemu či prispievať do sociálneho systému. Tretinu storočia budeme mať oproti Západu slabo platených učiteľov, sestričky a ďalších odborníkov platených z verejných zdrojov a tomu budú zodpovedať aj ich výsledky. Tretinu storočia budeme mať obrovský tlak na zabezpečenie starobných dôchodkov. Tretinu storočia bude mať podiel príjmov našich verejných financií na HDP tendenciu rásť v Európe nevídaným tempom tak, ako tomu je za vlády Roberta Fica. Tretinu storočia budeme čeliť (občas úspešným) snahám zadlžovať krajinu skrytým spôsobom (aktuálne sa o to pokúšajú ministri Brecely, Drucker a Plavčan).

Po druhé, dlhé zaostávanie za Západom nebude mať negatívne dôsledky len na oblasti priamo súvisiace s „tvrdou“ ekonomikou, ale aj s „mäkkými“ spoločenskými pravidlami, s morálkou. Pripomeniem zistenia profesora z Harvardskej univerzity Benjamina Friedmana. Podľa neho má hospodársky rast pozitívny vplyv napríklad na demokraciu, toleranciu a otvorenosť, rovnosť príležitostí, ekonomickú a sociálnu mobilitu, otvorenosť a férovosť parlamentných volieb, existenciu funkčnej opozície, slobodu a nezávislosť médií a podobne. Podľa Friedmana v hospodársky úspešných obdobiach, prípadne následne po nich, sa napríklad významne rozšírilo volebné právo v Anglicku (1867), uzákonila sa povinná školská dochádzka vo Francúzsku (1881–1882), za ostatných tridsať rokov dvadsiateho storočia sa takmer zdvojnásobil počet krajín označovaných bežne za demokratické.

Naopak, obdobia hospodárskych problémov priniesli ťažkosti aj pre morálku: renesancia rasistického Ku-Klax-Klanu v USA (1920 – 1929), nástup populistov v USA (1880 – 1890), volebné úspechy nacistov v Nemecku (1930, 1932). Dôkazy pre svoje tvrdenie o negatívnych dôsledkoch ekonomického zaostávania za inými či spomalenia rastu na spoločnosť by Friedman určite našiel aj na Slovensku a už aj teraz.

Robert Fico sám nevytvára systémové podmienky pre udržateľný hospodársky rast a opozičné návrhy „nepočuje“. Pol roka po voľbách sa nezdá, že by ho v tomto jeho noví partneri zmenili. Ak to tak ostane, čaká nás v lepšom prípade tretina storočia vážnych problémov. Problémov, ktoré by sa dali významne zmenšiť.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |