Ivan Kamenec: Treba brániť SNP pred primitívnymi útokmi
SNP nebolo v našich, ale ani v európskych moderných dejinách nejakým samorastom, nebolo ani „neuveriteľným sprisahaním“.
Sme pred výročím vypuknutia Slovenského národného povstania v roku 1944. Udalosť, ktorá je z historickej stránky už pomerne spoľahlivo rekonštruovaná, má však aj širšiu spoločenskú a morálnu dimenziu dotýkajúcu sa našej prítomnosti. Nie však tradičnými oslavnými kampaňami, teda prejavmi, článkami, kladením vencov či inými vystúpeniami politikov, respektíve iných reprezentantov verejného života a zvýšenou pozornosťou médií.
Spomínané akcie sú prirodzené, a pokiaľ sa nezvrhnú na prázdne frázy a formality, ktoré verejnosť neoslovujú, ale skôr iritujú, aj potrebné. Zďaleka však nestačia na pripomínanie si udalostí spred 72 rokov. SNP nebolo v našich, ale ani v európskych moderných dejinách nejakým samorastom, nebolo ani „neuveriteľným sprisahaním“, za aké ho dehonestujúco označil exilový autor. Bolo organickou, nezanedbateľnou a zahraničím rešpektovanou súčasťou európskej protifašistickej rezistencie.
Prebiehalo v čase, keď vo viacerých európskych krajinách kulminoval v ozbrojenej alebo v diplomaticko-politickej forme protinacistický odpor: Ozbrojené povstania vo Varšave a v Paríži, prevrat v Rumunsku a v Bulharsku, separátny mier Fínska, ktoré sa odpútalo od spojenectva s Nemeckom, neúspešný pokus Maďarska o podobný krok. Všetky spomínané akcie sa odohrali krátko pred vypuknutím alebo počas slovenského Povstania, teda v auguste až októbri roku 1944. Určite to nebola prekvapujúca časová zhoda.
Interpretácie hodnotenia a vnímanie dejín SNP prešli za viac ako sedem desaťročí komplikovanými, protirečivými, neraz až zahanbujúcimi podobami. Nikdy sme však neboli svedkami stavu, že už 25 rokov treba brániť samu podstatu, ciele a význam Povstania pred primitívnymi útokmi a hrubým ohováraním. Najprv to robili niektorí exiloví historici a ich domáci epigóni či publicisti. Dnes túto úlohu zobrala na seba parlamentná strana s otvorenými fašistickými tendenciami.
Zdá sa, že našich čelných politikov vie viac rozčúliť dúhová zástava nad slovenskou ambasádou v Budapešti než čierna zástava provokatívne vyvesená 29. augusta na župnom dome v Banskej Bystrici alebo iné verejné prejavy a stanoviská tamojšieho župana či jeho straníckych prívržencov.
Je to znepokojujúce poznanie pri (hoci neokrúhlom) výročí štátneho sviatku.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
