Zostal po ňom kufor plný fotiek
Reklamná fotografia bola v minulom režime v úzadí, jej autorom často ani neuvádzali mená, no predsa sa medzi nimi našiel veľký talent. Neter Evžena Somossyho nedávno priniesla do múzea dizajnu kufor s dedičstvom.
Narodil sa 18. júna 1906. Tak vypovedá záznam v pase. Pas bol vložený v kufri spolu so stovkou fotografií a negatívov. Príbeh produktového fotografa začal pôsobiť vskutku dobrodružne.
Módna a produktová fotografia sa v druhej polovici 20. storočia považovala za „služobné“ médium, objavovala sa najmä v módnych časopisoch, alebo vo firemných katalógoch domácich podnikov. Tie ich využívali na prezentáciách na veľtrhoch alebo pri exporte do cudziny.
Tento typ fotografa, ktorý stál za realizáciou fotografií podnikov, bol pre klientov zväčša anonymný. A to je aj dôvod, prečo produktová fotografia zostala tak trochu na okraji a v zbierkach domácich múzeí a galérií sa takmer ani nevyskytuje.
Kufor od pranetere
Keď sa objavil v Slovenskom múzeu dizajnu veľký kufor, zavládlo tiché nadšenie. Za pomoci Somossyho pranetere, ktorá kufor doma uschovávala, sme sa mohli vybrať po jeho stopách.
Evžen sa narodil v Bratislave a tu v 30. rokoch údajne študoval na Škole umeleckých remesiel, respektíve na Učňovských školách, ktoré boli so ŠUR prepojené. Bolo to obdobie, keď získal vzťah k remeslu, nadobudol základné technologické zručnosti a nechal sa ovplyvňovať novou avantgardnou estetikou, ktorú táto škola odvážne vo svojich metódach integrovala.
Aj na jeho neskorších prácach badať toto poznanie medzivojnovej avantgardnej fotografie. Druhá svetová vojna vytrhla však mladého fotografa z ambicióznych pracovných plánov, mladý Somossy sa stal v hodnosti desiatnika členom delostreleckej jednotky v Odbore československých síl vo Veľkej Británii a vo Francúzsku.
Po skončení vojny sa Somossy vrátil do Československa, Bratislavu však vymenil za Prahu, kde sa stal členom Ľudového družstva fotografov. S bratislavskou rodinou sa vzťahy prerušili, príčinou bol najmä jeho sobáš so ženou, ktorú príbuzní neprijali. Manželstvo zostalo bezdetné.
Nepopísaná pozostalosť
Pri triedení pozostalosti, z veľkej časti nepopísanej, nedatovanej, zvlhnutej a poškodenej, sa začali objavovať zábery, ktoré sa určite nespájajú s predstavou nudnej produktovej fotografie. Charakteristické sú netypickými uhlami pohľadu, rozostrenými časťami záberu, dôrazom na detail, zrkadlením. Na prvý pohľad banálna téma je často okorenená erotikou a hravosťou či nečakaným humorom.
Somossyho fotografie vznikli na objednávku domácich podnikov, dlhodobo spolupracoval napríklad s Jabloneckou bižutériou, objavujú sa projekty pre výrobcov tašiek a klobúkov – Tonak, Jasná, Kazeto, Gala, alebo DUP – Družstvo umeleckého priemyslu. Množstvo fotografií je neznačených, vznikli pravdepodobne ako propagačné materiály na kalendáre a katalógy na export pre obchodné spoločnosti ako Centrotex alebo Pragoexport.
Prevažná časť fotografií pochádza zo 60. rokov, ich prostredníctvom sledujeme krásky s módnym stajlingom a účesmi, produkty každodennosti – od áut a kabeliek až po stolovanie. Často prítomné sú v jeho kompozíciách aj op-artové optické hry, kde potlačuje priestor v prospech grafickej plošnosti.
Evžen Sommosy zomrel v roku 1972. Dnes, po viac ako štyridsiatich rokoch, je jeho práca atraktívnym predmetom výskumu a tajomný kufor nám stále pripomína, že aj vo sfére domácej produktovej fotografie druhej polovice 20. storočia sa stávajú takéto malé zázraky a odhalenia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
