Utečenecký problém vo svete a v New Yorku

Každý september sa v New Yorku na niekoľko dní zíde množstvo svetových prezidentov, premiérov a ministrov zahraničia. Prichádzajú, aby slávnostne otvorili každoročnú schôdzu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, predniesli prejavy, ktorým sa doma dostane viac pozornosti než v samotnej sále, a aby si – v rámci diplomatickej obdoby rýchleho rande – zaplnili diáre toľkými schôdzkami, koľkých je len človek schopný.

Stalo sa tiež tradíciou určiť tému alebo problém, ktorému sa bude venovať osobitná pozornosť a ani tento rok nebude výnimkou. Diskusia 19. septembra sa bude venovať ťaživej situácii utečencov (a migrantov) a tomu, čo ďalšie by sa mohlo a malo urobiť, aby sme im pomohli.

21 miliónov

Je to dobrá voľba, pretože v súčasnosti je na svete podľa odhadov 21 miliónov utečencov. Medzi utečencov, pôvodne definovaných ako osoby, ktoré opustia svoju krajinu zo strachu z perzekúcie, patria dnes aj tí, ktorí boli nútení prekročiť hranice kvôli násilným stretom. Ich počet oproti dobe pred piatimi rokmi strmo vzrástol, predovšetkým vplyvom chaosu naprieč Blízkym východom; len zo samotnej Sýrie je dnes na úteku takmer každý štvrtý utečenec na svete.

Pozornosť OSN a jej členských štátov k tejto téme neodráža len nárast počtu alebo zvýšené humanitárne znepokojenie nad útrapami mužov, žien a detí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy a krajiny. Vychádza tiež z vplyvu toku utečencov na cieľové štáty, kde obracajú politiku hore nohami.

V Európe možno skutočnými alebo domnelými obavami, ktoré vyvolávajú utečenci, vysvetliť vzostup politickej opozície voči nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, hlasovanie za brexit i stúpajúcu príťažlivosť nacionalistických strán na pravici. Ekonomická a sociálna záťaž krajín ako Jordánsko, Turecko, Libanon a Pakistan, od ktorých sa žiada, aby ubytovali obrovské počty utečencov, je nesmierna. Vyskytujú sa aj bezpečnostné obavy, či nie sú niektorí utečenci skutoční či potenciálni teroristi.

Štyri spôsoby

V zásade existujú štyri spôsoby, ako s utečeneckým problémom niečo zmysluplné robiť. Prvým a najpodstatnejším je robiť opatrenia, ktoré zabezpečia, aby ľudia nemuseli zo svojich krajín utekať, alebo ak už utiecť musia, aby vznikli podmienky, ktoré im umožnia návrat domov.

To by si však vyžadovalo, aby krajiny urobili viac pre ukončenie bojov v miestach, ako je Sýria. Žiaľ, neexistuje konsenzus, čo by si to vyžadovalo, a aj tam, kde určitá zhoda existuje, chýba dostatok vôle poskytnúť potrebné vojenské a ekonomické prostriedky. Výsledkom je, že počet utečencov na svete porastie.

Druhým spôsobom, ako utečencom pomôcť, je zabezpečiť im bezpečie a prosperitu. Utečenci sú obzvlášť zraniteľní na ceste. Keď sa dostanú do cieľa, je potrebné naplniť množstvo ich základných potrieb – okrem iného v oblasti zdravia, vzdelávania a fyzickej bezpečnosti. Výzvou pre hostiteľské štáty je zabezpečiť adekvátnu ponuku základných služieb.

Tretia zložka komplexného prístupu k utečencom zahŕňa prideľovanie ekonomických zdrojov tak, aby to krajinám pomohlo zvládať utečenecký nápor. Najväčšími prispievateľmi úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov sú Spojené štáty a Európa (členské vlády Európskej únie aj samotná EÚ), ale množstvo iných vlád sa zdráha prispieť spravodlivým dielom. Je potrebné ich hlasno kritizovať.

Posledný aspekt každého utečeneckého programu zahŕňa hľadanie miest, kam pôjdu. Politická realita je však taká, že väčšina vlád nie je ochotná zaviazať sa k prijatiu konkrétneho počtu alebo podielu svetových utečencov. Opäť je potrebné pochvalne zmieňovať sa o tých krajinách, ktoré nesú svoj spravodlivý diel (alebo aj viac), a kriticky o tých, ktorí tak nerobia.

Nečakajme veľa

To všetko nás privádza späť do New Yorku. Bohužiaľ neexistuje veľa dôvodov na optimizmus. Návrh „Výsledného dokumentu“, ktorého 22 strán je bohatých na všeobecnosti a princípy, lež chudobných na podrobnosti a politické prístupy a o ktorom sa má 19. septembra hlasovať, urobí pre zlepšenie údelu utečencov nanajvýš málo. Schôdzka plánovaná na ďalší deň, ktorú už organizuje americký prezident Barack Obama, by mohla priniesť istý pokrok v oblasti financovania, ale už máločo iné.

Utečenecká otázka je ďalším krikľavým prípadom trhliny medzi tým, čo je potrebné na vyriešenie globálneho problému urobiť, a tým, čo je svet ochotný splniť. To isté bohužiaľ platí pre väčšinu takých výziev, od terorizmu a zmeny klímy po šírenie zbraní hromadného ničenia a verejné zdravie.

Možno očakávať, že na budúci mesiac v New Yorku budeme počuť veľa prejavov o zodpovednosti medzinárodného spoločenstva a nutnosti urobiť viac na pomoc existujúcim utečencom a riešeniu pomerov, ktoré ich nútia utekať z domoviny. Strohá pravda je však taká, že na medzinárodnej úrovni chýba práve toto „spoločenstvo“. Kým to tak zostane, budú sa milióny mužov, žien a detí stretávať s nebezpečnou prítomnosťou a s budúcnosťou bez väčších vyhliadok.

© Project Syndicate