Denník N

Maďarič: Chcem pripraviť Smer na obdobie bez silného lídra

Marek Maďarič. Foto N – Tomáš Benedikovič
Marek Maďarič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je v záujme Roberta Kaliňáka, aby bolo Bašternákovo podnikanie poriadne vyšetrené, hovorí minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič.

Prečo ste neboli na trojdňovom rokovaní vlády na východnom Slovensku?

Mal som pracovný program v Prahe, otváral som nový priestor Slovenského inštitútu. Vracal som sa v utorok. Dostal by som sa na rokovanie len v stredu. Poslal som tam štátneho tajomníka a nechal som ho tam už celé tri dni.

Všeobecne sa o vás hovorí viac ako o intelektuálovi ako o niekom, kto by dokázal na východe úprimne podebatovať s ľuďmi na vidieku. Je to tak?

Nepoznáte ma. Viem sa rozprávať a rád sa rozprávam s bežnými ľuďmi. Nakoniec už dosť dlho nežijem priamo v Bratislave, ale v Ivanke pri Dunaji. Rád sa rozprávam s normálnymi ľuďmi, keď som vonku na pive alebo idem von so psami, a rád ich aj počúvam.

Z pozorovania rokovania vlády na východnom Slovensku bolo zrejmé, že z členov vlády za Smer to vie s ľuďmi, ktorí stoja na ulici, možno len Robert Fico. Viacerí ministri okolo nich prešli bez toho, aby sa pristavili. Je v Smere politik, ktorý by vedel Fica nahradiť s takým úspechom u voličov?

Zúžili ste pôsobenie politika len na komunikáciu s ľuďmi a zároveň ste nastavili otázku nahradenia Roberta Fica. Ašpirovanie na pozíciu lídra sociálnodemokratickej strany vyžaduje, aby bol daný človek dobrý v mnohých veciach. Jeden je vynikajúci v tom, iný v inom. Robert Fico má veľa výnimočných daností, aj preto je jeden z najlepších lídrov na politickej scéne už dlhé roky. V mnohých veciach je ťažké sa mu vyrovnať, ale to neznamená, že Smer nemôže v čase, keď to bude aktuálne, nájsť lídra, ktorý bude viesť stranu na svoj spôsob a komunikovať s voličmi v rámci svojich schopností.

Bude Smer schopný nájsť nového lídra?

Myslím, že áno. Sme veľká strana, máme relatívne slušný počet ľudí na obsadzovanie rôznych funkcií. Keď to bude aktuálne, nepochybujem o tom, že naše prostredie vyprofiluje človeka, ktorý sa postaví na čelo strany.

Asi nepoviete, kto má taký potenciál.

Nepoviem, pretože to považujem aj za trochu bulvárnu otázku. Riešenie takéhoto problému sa nezačína tak, že nájdeme osobu a všetko ostatné sa potom vyrieši. Ak nejaká strana dospeje do situácie, že musí alebo chce uvažovať o výmene takého významného lídra, tak to súvisí aj s programovými posunmi a so širšou debatou. Nie je to také jednoduché, ako sa to často cez médiá predostiera.

Nie je to aktuálna téma?

Nie.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako vnímate stúpajúcu podporu predsedu SNS Andreja Danka?

Nevenujem sa tomu.

Nie je preto v Smere panika?

Určite nie. Má svoju pozíciu, tiež limitovanú tým, akú podporu môže mať strana s takouto orientáciou. Tým, že je v politike nový, nemá na sebe negatívne nánosy a tá časť obyvateľstva, ktorá inklinuje k takejto strane, ho podporuje. Jeho budúcnosť je otáznikom, ťažko ju predpovedať. Je to náš koaličný partner, tak prečo by ma malo znepokojovať, keď sa etabluje?

Z prieskumov sa javí, že vaši voliči sa menia na voličov SNS. Nevnímate SNS ako konkurenciu?

Určite, ale netýka sa to len SNS. Naši voliči sa prelínajú aj s inými stranami. Táto koalícia pôsobí veľmi krátko na to, aby ste si mysleli, že sme v panike a že pol roka po voľbách riešime preferencie. Som dosť dlho v politike na to, aby som sa znervózňoval momentálnymi prieskumami alebo z toho robil nejaké uzávery. Máme pred sebou ešte tri a pol roka vládnutia. V prvom rade by sme sa mali dívať na seba, že dlho pôsobíme na politickej scéne, že máme za sebou aj dobré výsledky, aj nejaké chyby, že možno menej vnímame to, čo by sme mali, že niektorí môžeme byť unavení, opozeraní. Je iks dôvodov, prečo sme v takej kondícii, v akej sme, a máme iks príležitostí a možností, aby Smer naďalej fungoval ako silná sociálnodemokratická strana.

V akej kondícii je Smer?

Je to kondícia strany, ktorá bola v minulom období taká silná, že zložila vládu sama, a dnes je v situácii, že sme súčasťou koaličnej vlády. Klesla nám podpora, získali sme menej hlasov a rozmýšľame prečo. Ja chápem, že situácia v minulom volebnom období bola výnimočná, niektorí kolegovia, ani nie tak vo vedení, ale nižšie postavení, majú tendenciu to vnímať tak, že to bol štandard. Na slovenskej politickej scéne v pomernom volebnom systéme sú štandardné skôr koaličné vlády.

Keď hovoríte, že ste urobili aj chyby, ktoré máte na mysli?

Nejakú kauzu nepovažujem za ten typ chýb, ktoré som mal na mysli. Kauza sa stane vždy, vždy niekto pochybí, a nie je to v politike úplne rozhodujúce. Mám na mysli napríklad to, že možno práve tým, že sme v minulom volebnom období druhýkrát niesli zodpovednosť za štát a boli sme vládnou stranou, sme začali samých seba vnímať skôr ako manažérov štátu než ako politikov, ktorí by vo vládnych funkciách mali presadzovať určitý typ programu. V niektorom sektore bola krízová situácia, preto minister logicky uplatňoval nástroje krízového manažéra. Ale to, že sme nevnášali niekde aj optiku sociálnej demokracie, neboli dôslednejšie ľavicoví, bolo jednou z tých chýb. Alebo aj to, že sme pod vplyvom geopolitiky, niektoré veci musíme podriaďovať európskym smerniciam, vplyvu nadnárodných spoločností, konkurencii, v ktorej sa ocitáme. Nemôžeme ísť viac podľa môjho vkusu napríklad k výraznejšej daňovej progresivite. Tým nechcem povedať, že v dnešnom svete je možné robiť ľavicovú politiku 50., 60. alebo 70. rokov v západnej Európe, keď bola úplne iná štruktúra ekonomiky a geopolitika. Ale predsa len je to pre mňa nejaký imperatív toho, aby sme začali robiť politiku dôslednejšie aj cez náš program. S otázkou, prečo som v tej politike, koho vlastne zastupujem. Áno, premiér je premiérom všetkých Slovákov, ale ak je sociálnodemokratický a zvíťazil s takým programom, treba ho aplikovať. Dnes napríklad musíme v koalícii zviesť súboj o daň z dividend. Je to štandardné opatrenie, myslím, že len v Estónsku je nulová sadzba, ale okamžite prichádza atak z podnikateľského prostredia. My by sme však mali hovoriť o zamestnaneckom prostredí aj o tom, kde nájsť zdroje na kvalitnejšie verejné služby. Myslím, že aj v sektore verejných služieb sme sa zmierili, napríklad v zdravotníctve, s tým, ako to nastavil Rudolf Zajac, a nedokázali sme to zvrátiť k menej sprivatizovanému zdravotníctvu.

Most-Híd daň z dividend podporiť nechce. Bude súboj o túto daň úspešný?

Diskusiu o dani z dividend neodmieta žiadna z koaličných strán. To, že by nejaká daň z dividend mala byť, je úplne legitímne a v tomto má minister financií pravdu aj moju podporu.

Čo dnes považujete za najväčšie poslanie a výzvu Smeru a diskutujete o tom v strane?

Nedávno som mal s premiérom takýto rozhovor a myslím, že jedna veľká téma, na ktorej sme aj začali pracovať, je otázka zaostávajúcich regiónov a ich podpora. Bol na to vytvorený legislatívny rámec a súvisia s tým aj výjazdové rokovania vlády, pretože akčné plány musia byť schválené do určitého termínu. Popritom si myslím, že by sme mali posilniť tému lokálnej výroby a lokálnych služieb. Nielen poľnohospodárskych, ale aj sociálnych, výrobných, možno aj s lepšou podporou formy družstevného podnikania. Je to forma, ktorá je v úzadí a pre mňa znamená zaujímavý spôsob podnikania, pretože zamestnanec je súčasne spolumajiteľom družstva. Toto je vec, ktorou sa zaoberám a myslím, že by sme ju mali akcentovať. A potom verejné služby – otázku školstva, zdravotníctva aj kultúry. Tu je priestor pre sociálnu demokraciu, začať autenticky skvalitňovať tieto sektory.

Práve rezort zdravotníctva bol však počas koaličných rokovaní na stole a nikto ho nechcel. To znie dehonestujúco.

Asi to bolo politicky veľmi horúce. Možno sa v tom skrýva aj to, že jedna vec je niečo kritizovať a potom nájsť odvahu problém riešiť. Dnes som rád, že sme tento rezort obsadili my, pretože sme ho na úrovni ministra obsadili veľmi solídne. V prvej fáze bude Tomáš Drucker pôsobiť ako krízový manažér a potom dúfam, že dostane zdravotníctvo aj do nejakej rovnováhy. Je to však veľmi determinované tým, ako dnes v zdravotníctve dominuje jedna finančná skupina. Možno zástanca voľného trhu povie, že je to ideálne, ale vôbec to ideálne nie je. Je to nezdravé, ak má jedna skupina v rukách zdravotníctvo v celom reťazci – majú zariadenia, lekárne aj poisťovňu. Toto nie je slobodný trh.

Ovládnutie Pentou hrozí aj mediálnemu trhu.

Dúfam, že sa to nestane.

Čo si vo svojom ponímaní predstavíte pod pojmom solidarita v súvislosti s utečencami?

Že budeme rešpektovať pravidlá, ktoré sme si sami stanovili. To znamená, že vojnoví utečenci majú absolútne právo na ochranu v prvom bezpečnom štáte. Toto absolútne podporujem a nepáči sa mi, keď sa tohto princípu nedržíme. Taktiež si myslím, že je správne, ak niekto, kto splní naše azylové kritériá, azyl dostane. Ale ak vznikne situácia, že si niekto myslí, že musíme nad rámec princípov dočasnej ochrany alebo azylovej pomoci niekomu pomôcť, tak by nám také niečo nemalo byť vnútené. Ak by sme už mali prijímať ľudí nad tento rámec, malo by nám byť dovolené voliť si ich tak, aby boli integrovateľní. Narážam teraz úplne otvorene na to, že som radšej za to, aby sme prijímali kresťanov. Aj po skúsenostiach, ktoré majú s moslimskou komunitou v západnej Európe. Pomáhajme, ale prečo si nemôžeme zvoliť pomoc takého druhu, ktorá by bola dlhodobo udržateľná a ľudia by tu mohli fungovať aj pre náš úžitok, aj pre ich bezpečnosť?

Švédska spisovateľka Elisabeth Asbring v knihe A vo Viedenskom lese stále stoja stromy opisuje situáciu, ako Švédsko počas druhej svetovej vojny chcelo prijímať iba tých židov, z ktorých sa stanú kresťania. Znie to strašidelne, keď dnes hovoríte to isté.  

Nehovorím o tom, že by moslimovia mali prijímať kresťanskú vieru. Nehovorím, že u nás nemôžu žiť moslimovia. Preferujem prirodzený typ migrácie, keď sem ľudia prídu jednotlivo alebo v skupinkách a prirodzene sa začlenia do spoločnosti. Ale ak ide o stovky alebo tisícky ľudí, ktorých by sme mali prijať, tak by som, s aspektom na riziká radikálneho islamu, vyžadoval, aby sa prispôsobili našej kultúre. Nemusia konvertovať, ale musia rešpektovať naše pravidlá. Nemôžu aplikovať svoj postoj, že napríklad nepodajú ruku žene, čo sa stáva, lebo im to ich viera zakazuje. Ak tu chcú ľudia žiť a mať ten šťastný život, za ktorým idú a myslia si, že by ho mohli mať napríklad na Slovensku, tak nech rešpektujú našu kultúru, prispôsobia sa jej, tak ako sa prispôsobili aj iní moslimovia, ktorí tu žijú. Alebo aj ľudia z iných kultúrnych okruhov. Nemyslím si, že ak toto vyžadujeme, ide o znásilňovanie.

Videli ste nedávno fotografiu 5-ročného chlapca, ktorého zachránili v sýrskom Aleppe?

Som voči takýmto fotografiám skeptický. Obaja sme hlbším spôsobom ako bežný človek ponorení do mediálneho sveta. Príliš často som bol v politicky turbulentných situáciách zrazu vnímateľom sugestívnej fotografie, ktorá mala niečo ovplyvniť. Napríklad si pamätám, ako pri prvej vojne v Iraku zrazu začali ukazovať trpiace zvieratá pri ropných poliach, ktoré mal Saddám Husajn vyhodiť do povetria. Zázrakom to išlo cez všetky médiá. Rovnako aj fotografia mŕtveho dieťaťa. Nemyslím si, že by som si neuvedomoval hroznú situáciu, do ktorej sa mnohí utečenci dostávajú. Ale zrazu nám vrcholí konflikt v Sýrii, tak cez všetky mainstreamové médiá prebehne takáto fotografia. Popri emócii, ktorú to vo mne vyvoláva, to u mňa vždy spustí aj kritický racionálny pohľad, prečo práve teraz a takáto fotka a čo tým chce niekto dosiahnuť.

Neboli výroky premiéra o tom, že nedovolí na Slovensku vznik ucelenej moslimskej komunity alebo že bude monitorovať každého jedného moslima, šírením nenávisti?

Určite to nebolo šírenie nenávisti. Myslím, že premiér mal na mysli vytvorenie enklávy, je to presnejšie vyjadrenie, teda toho, že sú moslimovia koncentrovaní na jednom priestore. Nepovažujem za chybu, keď sa snažíme poučiť z chýb, ktoré urobil niekto iný. Aj teroristické útoky v Európe za posledný rok ukazujú, že takéto enklávy sú na predmestiach západoeurópskych miest zdrojom problémov, bezpečnostných rizík. Nielen teraz v súvislosti s terorizmom, ale vo Francúzsku sa nepokoje objavujú cyklicky. Súvisí to s tým, že napríklad Francúzi dovolili vznik takýchto enkláv. Bol veľký tlak, aby sme prijímali desiatky, stovky, možno tisícky moslimov mimo štandardnej azylovej procedúry. Myslím, že je pochopiteľné povedať, že sa budeme brániť tomu, aby tu takáto enkláva vznikla. To neznamená, že sem štandardným spôsobom nemôžu prísť moslimovia. Bolo by dobré, ak by prišli, aby sa prirodzene rozptýlili a neboli zdrojom rizík. Dnes Európa tŕpne, čo urobí Erdogan a či pustí ďalšie tri milióny utečencov. Čo si s tým Európa počne? Pokiaľ ide o monitorovanie, v tomto asi to jeho vyjadrenie nebolo najšťastnejšie, ale podstata bola rovnaká a bolo to myslené správne. V tom zmysle, že ak raz je nejaká skupina riziková – a je jedno, či je spoločným menovateľom náboženstvo –, tak majú príslušné služby povinnosť ju monitorovať. Potvrdilo sa, že v týchto komunitách sa sem-tam vyskytnú ľudia, ktorí môžu byť zdrojom terorizmu. Nikto nemôže na sto percent povedať, že sa u nás teroristický útok nemôže vyskytnúť. Monitorovať rizikové skupiny je preto povinnosťou SIS. Neznamená to, to bolo verbálne nešťastné, že každého jedného monitorujeme.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako veľmi cítite v Smere ako svoju veľkú úlohu eliminovať Kotlebu?

Jednu z hlavných príčin politického radikalizmu krajnej pravice vidím v zaostalých regiónoch. Mnohí ľudia sú nezamestnaní, chudobní, alebo aj zamestnaní a chudobní. Z toho vzniká frustrácia a je to živná pôda pre človeka, ktorý príde s jednoduchým pravicovým radikálnym riešením. Keď do toho namieša kokteil fašizoidných alebo rasistických výrokov, môže to v určitých vrstvách zafungovať. Najkľúčovejšie riešenie vidím v sociálno-ekonomickom pozdvihnutí zaostalých regiónov. Nemyslím si však, že by Kotleba získaval hlavne na rétorike neznášanlivosti.

Nepomohol Smer svojou rétorikou pred voľbami Kotlebovi, keď rozšíril strach z utečencov?

Určite nie a myslím, že mnohí komentátori, ktorí urobili hneď po voľbách skratku, že za Kotlebu môže Fico, sa mýlia. Potom by bolo jednoduché riešenie – odíde Fico, odíde aj Kotleba. Hlboko s tým nesúhlasím. Kotleba je ešte neviniatko v porovnaní s určitými radikálnymi stranami v západnej Európe. Slovensko nie je výnimka, celoeurópsky vzostup radikálnych strán je trend, ktorý súvisí aj s krízou dôvery ľudí v štandardné politické strany. To má zase veľa dôvodov. Myslieť si, že volebnou kampaňou a témou utečencov Fico obrazne povedané porodil Kotlebu, je veľmi neinteligentný pohľad a neobstojí. Neviem, či sa dá strašiť viac a či je nejaké slovo silnejšie, ako keď sa stanú reálne teroristické útoky, ako sa to stalo v Nice, Mníchove alebo v Paríži. Utečeneckú tému vnímam ako veľkú tému európskej politiky, ktorej sa pred voľbami nemohla vyhnúť ani naša domáca scéna. A logicky sa pred voľbami všetky témy formulujú verbálne silnejšie ako v bežnom živote. Je kampaň, tak sa veci zdôrazňujú, tak sa hľadajú aj slogany, ktorými sa to ľuďom povie. Čo si tí komentátori predstavujú, že kampaň bude prebiehať potichu? Bola to silná téma a bolo potrebné sa k nej vyjadriť.

Aké dôležité pre vás je, aby bol proti Kotlebovi v župných voľbách postavený jeden kandidát a aby uspel?

Považujem to za veľmi dôležité. A to aj pre jeho názory, aj preto, čo robí v praktickej politike. Škodí svojmu regiónu. Pôjde tam aj o to, či strany, ktoré by inak nespolupracovali, vedia nájsť prienik na spoluprácu, keď je na politickej scéne takýto škodlivý element. Odpoveď by mala byť jasná – spojiť sa. Minimálne v banskobystrickom kraji. Viem, že naši ľudia v Bystrici o tom uvažujú, a myslím, že aj iné politické strany. Minimálne vládna koalícia tú ambíciu bude mať.

Keď ste v decembri 2014 dali rozhovor Denníku N, na otázku týkajúcu sa korupcie v zdravotníctve ste povedali: „Naša odpoveď bola jasná, funkcionári odstúpili.“ Dnes Smer čelí vážnej kauze Bašternák. Podľa vás zotrvanie Roberta Kaliňáka vo funkcii ministra vnútra strane skôr prospieva alebo škodí?

Prečo vás trápi tento aspekt? Tejto dojemnej starostlivosti, či Smer bude, alebo nebude poškodený, nerozumiem. Odmietam nastavenie diskusie, tlaku, debaty o tejto veci, že Kaliňák je zločinec, zlodej, mafián a má ísť do basy. Odmietam prístup, keď opozícia napísala obžalobu, všetko povyšetrovala, napísala rozsudok a vehementne hovorí, že Fico kryje zlodejov a Kaliňák je zlodej. Za takýchto okolností a pri takto vedenej diskusii si myslím, že Kaliňák nemôže a ani by nemal odstúpiť. Dnes to povedia takto jednoznačne o Kaliňákovi, zajtra ukážu na ďalšieho, pretože oni to povyšetrujú a povedia, kto je zločinec a kto vrah. Takýto politický súboj nemôžeme akceptovať. Poviem to na príklade kauzy Berniniho sochy. Išlo o súkromný majetok, ktorý na aukcii prešiel do iných súkromných rúk. Laxným prístupom úradníkov ministerstva kultúry, komisie, ktorú ministerstvo zriaďuje, bola táto busta vyvezená. Vtedy som išiel za premiérom a pýtal sa ho, či si nemyslí, že by som mal odstúpiť. Zhodli sme sa na tom, že pokiaľ to bol súkromný majetok, nebola to národná kultúrna pamiatka, nevidí dôvod na to, aby som vyvodzoval zodpovednosť. Ale predstavte si, že by to bol verejný majetok, národná kultúrna pamiatka. Považoval by som za legitímne, keby opozícia v takom prípade nastolila otázku môjho odstúpenia. Viem si však predstaviť aj to, že by povedali, že Maďarič sa pozná so spolumajiteľom aukčného domu Soga, Maďarič to ukradol, mal v tom určite nejaké peniaze. Takto by to vyšetrili a uzavreli. Keby takto bola nastavená rétorika, asi by som neodstúpil. Týmto príkladom hovorím, že nemôžeme odstúpenie politika požadovať takým brutálnym a deštruktívnym spôsobom. Poviem však aj B – je v záujme Kaliňáka čo najrýchlejšie vyšetrenie Bašternákovho podnikania.

Argument „opozícia“ používajú viacerí vaši kolegovia. Kauzu neotvorili opoziční poslanci, ale noviny. Je tu vážne podozrenie, že si podnikateľ Bašternák vybral od štátu minimálne 2 milióny eur, a vôbec sa to nevyšetrilo. Keď sa novinári pýtajú ministra vnútra, ako je to možné, obviňuje ich zo šírenia nezmyslov a zničenia Smeru, hoci sme to napísali pár dní po voľbách.

Kaliňák by mal zabezpečiť, ak sa to z jeho postavenia dá, čo najrýchlejšie vyšetrenie celej veci, ktoré bude presvedčivé a rýchle. Áno, vykazuje to všetky znaky toho, že sa dá vysloviť podozrenie, že pán Bašternák podvádzal.

Keď sme to napísali, prečo minister vnútra nepovedal, že ho to mrzí a okamžite to dá vyšetriť? Namiesto toho prišlo z úradu vlády vyhlásenie o šírení nezmyslov a nasledovali výroky o dobe kešu.

Nemám chuť rozpitvávať výroky, ktoré určite neboli vždy najšťastnejšie. Odmietam tlačiť na odstúpenie funkcionára spôsobom, že o ňom hovorím, že je zlodej a vrah, na to neexistujú žiadne dôkazy a ani si to nemyslím, a na druhej strane je v záujme Roberta Kaliňáka, ministra vnútra, čo najrýchlejšie vyšetrenie tejto veci. O to skôr, keď existuje istá súvislosť medzi ním a Bašternákom, keď odkupoval podiel.

Nie je pán minister v konflikte záujmov?

To je iný typ debaty. Hovorím o každotýždenných zhromaždeniach a o tom, aký je tam typ rétoriky.

Ale na to sa nepýtam.

Ale to je ten tlak a to sú ľudia, ktorí majú hlasy na dve mimoriadne schôdze o odvolávaní Kaliňáka alebo premiéra. Možno by tu bola úplne iná diskusia, keby sa to viedlo v téme konfliktu záujmov.

Je teda minister vnútra v konflikte záujmov?

Dnes sa debata vedie, že musí odstúpiť, lebo je zlodej, a že patrí rovno do basy.

Podľa toho, s kým debatujete. Teraz sa vás pýtam, či je minister v konflikte záujmov.

Ale vy nie ste političkou, opozíciou.

Noviny predsa zastupujú aj verejnosť. Vy diskutujete len s opozíciou?

Neviem, či nerobíte chybu, keď sa nestaviate len do pozície novinárky, ale do bojovníčky za nejaké riešenia. Buďte opatrná. Beriem vás ako novinárku, akceptujem, čo píšete, ale nie ste pre nás partner, s ktorým sme konfrontovaní a ktorý žiada odstúpenie ministra. Mítingy nerobí verejnosť, ale pár politických lídrov.

Nejakí ľudia tam predsa len chodia.

Ani to neodsudzujem, rešpektujem to. Môj názor ste počuli.

Čo si myslíte o tom, že premiér býva v Bašternákovom byte?

Nie je to úplne najšťastnejšie v danej konštelácii. Ale to, čo sa z toho vyvodzuje – že len tým, že keď tam býva, je nejako spojený s Bašternákom – je choré a nesúhlasím s tým. Tak býva v podnájme a myslím, že nemal ani najmenšie tušenie, keď do toho podnájmu išiel, kto je Bašternák. Ani ľudia bežne nejdú do hĺbky, kto daný dom postavil, keď bežne riešia podnájmy.

Ako šéf viacerých volebných kampaní a expert na politický marketing by ste asi žiadnemu politikovi neporadili, aby býval v byte Ladislava Bašternáka. Ak je to naozaj len taký podnájom, veď to je najmenej sa zdvihnúť a ísť bývať do štátnej rezidencie.

Povedal som, že toto nepovažujem za šťastné, ale berte ohľad na to, že je to z veľkej časti aj súkromná vec premiéra. Nech si to on vyrieši, ja mu do toho nebudem hovoriť. Sťahovanie sa má aj svoje praktické otázky. Keď si niekto myslí, že si luskne prstom a zo dňa na deň sa dá presťahovať, tak sa mýli. Toto nevidím na celej kauze ako najpodstatnejšie. Ak to dávate do polohy marketingu, tak samozrejme, že je v tom nejaká symbolika a rozumiem tomu.

Diskutujete v strane o kauze Bašternák?

Rozprával som sa o tom s mnohými ľuďmi, ale nebol som na poslednom predsedníctve, kde sa o tom hovorilo.

Ako sa s touto kauzou vyrovnáte?

Z môjho pohľadu vec musí byť vyšetrená. To je základ. A, samozrejme, výsledok vyšetrovania určí ďalšie veci.

To, že by mal Kaliňák odísť, povedali zo Smeru len traja europoslanci. Predseda poslaneckého klubu Glváč im následne odkázal, že sú odtrhnutí od reality. Aj vy si to myslíte?

Podľa mňa sú europoslanci odtrhnutí od reality v iných veciach. Toto je ich legitímny názor a ja ho akceptujem. Ja ich postoj nezastávam, ale ani ho nejako nekritizujem. Jedine, čo by som očakával, je, že tí, ktorí sú členmi predsedníctva, svoj postoj povedia najprv na predsedníctve alebo vedení strany, a keď nenájdu podporu, potom ho povedia verejne. Nič to však nemení na tom, že ich postoj rešpektujem.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Boris Zala otvoril v médiách oveľa širšiu debatu, ktorá sa týka toho, že podľa neho premiér ťahá stranu k príliš veľkému konzervativizmu. Vy ste mu povedali, že sa mýli. Myslíte si, že ak Smer nebude konzervatívny, tak nebude na Slovensku úspešný?

Človek múdrejší ako ja, historik Ľubomír Lipták, kedysi napísal, že ak chce byť nejaká strana na Slovensku úspešná, musí sa venovať minimálne dvom z troch základných pilierov. Tie piliere podľa neho sú sociálny, národný a kresťanský. Smer sa začal od roku 2002, keď opustil zvláštny koncept slovenskej tretej cesty, na čom mal podiel aj Boris Zala, orientovať sociálne, ale aj národne. Určite je to jeden z dôvodov, prečo má dlhé obdobie takú širokú podporu. Nevidím dôvod, aby sme opúšťali priestor vlastenectva, čo však neznamená, že by sme sa nemali intenzívnejšie vrátiť k sociálnej otázke. Ďalšia vec na debatu je, čo Boris Zala považuje za progresívne veci. Škoda, že nevystúpil s týmito prevratnými myšlienkami pred voľbami do európskeho parlamentu. Toľko na margo týchto odvážnych kritických slov. Ale zároveň vítam, keď sa otvorí programová debata o Smere. Sám vidím určitú vlažnosť v sociálnych otázkach a nutnosť začať sa autenticky viac venovať pracujúcej chudobe, zaostalým regiónom, zamestnancom a nepreberať rétoriku, že najdôležitejšie je podnikateľské prostredie. Zamestnanecké prostredie je rovnako dôležité.

V prezidentských voľbách ste pochopili, že kresťanský prúd vám voliči neuveria?

Robíte skratkovitú úvahu. Vrátiť sa k prezidentským voľbám a príčinám, prečo tak dopadli, tak to je na hodinové debaty. Kľúčovou príčinou, prečo Robert Fico nezvíťazil v prezidentských voľbách, bolo, že si ľudia neželali, aby z ich hľadiska úspešný a nimi preferovaný premiér opustil svoj post. Toto sme podcenili. Nedokázali sme našim voličom vysvetliť, prečo, keď ho nedávno volili za premiéra, by mal odísť do exekutívne slabšej funkcie. Druhý dôvod bol, a to sa týkalo nielen našich voličov, že si ľudia neželali, aby jedna strana mala aj premiéra, predsedu parlamentu, aj prezidenta. Zvíťazil ten, čo prišiel do atmosféry, ktorá prahla po nepolitikovi na prezidentskom poste. Tam bol v druhom kole pre väčšinu ideálny práve Andrej Kiska.

Prečo je Pavol Paška stále podpredsedom strany?

Domnievam sa, že vo vedení nastanú zmeny na najbližšom sneme. Debaty o zmenách sa začínajú, ale nechcem ich nejako predznamenávať alebo komentovať. Je to naša vnútorná vec a výsledok bude mať svoj vplyv, aj tým vyšleme nejaký signál. V tejto chvíli mi dovoľte sa nevyjadrovať ku konkrétnym menám, aj keď nejakú predstavu mám.

Vy ste povedali, že si želáte, aby nové vedenie strany tvorili ľudia „dôveryhodní, politicky a programovo uvažujúci“. Kaliňák s Paškom sú dôveryhodní?

Ďalej nezájdem, toto je môj koncept videnia vedenia.

Boris Zala ako ľudí, ktorí by mali ísť v Smere do popredia, vymenoval Petra Pellegriniho, Petra Kažímíra, Branislava Ondruša a Richarda Rašiho. V tomto sa zhodnete?

Odmietam viesť debatu na túto tému cez médiá. Toto nie je lotéria, pri ktorej budeme z klobúka vyťahovať mená. Výsledok bude pozostávať z našich vnútorných porád, z toho, ako to vyhodnotíme, ako sa k tomu postavíme ako kolektív. Predseda to na základe týchto rozhovorov navrhne a prejde to sitom delegátov snemu. Sám som na to zvedavý. Považujem za nešťastné a ani si nemyslím, že to prospieva tým ľuďom, ktorých Boris Zala menuje, aby sme začali hovoriť verejne nejaké mená ľudí, ktorí možno ani nemajú takú ambíciu.

Vy sám máte akú ambíciu?

Jedným z dôvodov, pre ktorý som ešte v politike, je, že by som chcel, aby Smer dlhodobo pôsobil na politickej scéne. Nemusí to byť strana 30-percentná, ale bolo by dobre, keby zostal tento typ strany v spoločnosti vždy kľúčovou, či už opozičnou, alebo koaličnou stranou. Je to veľmi ťažká úloha pre stranu, ktorá má výnimočného lídra. Bol by som nerád, keby sme dopadli ako SDKÚ alebo HZDS, ktorým sa nepodaril prechod od výrazných lídrov k strane, ktorá možno nebude mať takého výrazného lídra, ale dokáže aj v budúcnosti úspešne fungovať. To je moja politická ambícia a je mi jedno, akou svojou pozíciou k jej naplneniu prispejem. Druhá moja politická ambícia je dokončiť kultúrnu misiu na ministerstve kultúry.

Kým Roberta Kaliňáka strana podporuje, vás nedokázal premiér podporiť ani pri téme koncesionárskych poplatkov. Nemrzí vás to?

Ja to takto nečítam. Téma spojená s Robertom Kaliňákom je veľmi výrazná a vyžaduje si výrazné vstupy premiéra. Téma koncesionárskych poplatkov je rádovo politicky slabšia.

A ako vnímate to, že premiér nebol schopný postarať sa o to, aby SNS dodržala niečo, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády?

Je to téma rozvoja verejnoprávnych médií, ktorých pôsobenie považujem za veľmi dôležité, aj keď veľká časť verejnosti to tak nikdy vnímať nebude. Pre každú spoločnosť by malo byť dôležité to, aby mala nezávislé verejnoprávne médium – od spravodajstva až po kultúrne programy. Uvedomujem si, že v rámci koaličného života a medzi témami zdravotníctva, školstva a daní je to menej vážna téma. Samozrejme, že premiér a predseda koaličnej strany je postavený aj do polohy udržania a fungovania koalície. Ak sa koaličný partner zásadne proti niečomu postaví, určite premiér zvažuje, či to je téma, pre ktorú rozbije koalíciu. Asi to za to nestojí. O to skôr, keď koaličný partner nastaví debatu tak populisticky, že sa proti tomu nedá ani bojovať. Zvýšenie koncesionárskych poplatkov je nepopulárne, lebo je to zvýšenie nejakej platby. Ak to postavíte do polohy, že médium, ktoré má prostriedky získať, je nehospodárne, a zároveň sugestívne poviete, či chceme od dôchodcov, ktorým sa zvýšil dôchodok len o 1,90 eura, aby platili dve eurá navyše, tak s tým nedokážete zápasiť. Som však rád, že premiér sa za mňa vecne aj politicky postavil a sám skonštatoval, že som si úlohu splnil, keď som dotiahol návrh zákona do vlády. Uznal aj to, že na ťahu je SNS.

Ale nedal SNS ani termín, dokedy má nový návrh predložiť. Na jednu koaličnú radu, ktorá to riešila, vás ani nezavolali.

To bola jedna koaličná rada, ale potom bola ďalšia, na ktorej som bol a z ktorej predseda SNS odišiel.

Vraj ste sa vy dvaja pohádali.

Debata prišla len do fázy, keď sme si jedna aj druhá strana vyjasňovali, ako hodnotíme RTVS. Potom pán predseda SNS odišiel z rokovania.

Nejako ste ho urazili?

Ja si to nemyslím. Nechcem z rokovaní vynášať svoje dojmy, o to skôr, keď vnímam, že niektorí ľudia sú na vyjadrenia citliví. Nechcem nikomu brnkať na nervy, konštatujem len fakt.

Pán predseda SNS vás verejne uráža často. Okrem výroku, že mu nebude žiadny minister brnkať na nervy, povedal aj to, že ste hysterický alebo že jeho partnerom na debatu o vašej téme je iba premiér. Prečo to tak podľa vás je?

Neviem vám to povedať a nechce sa mi to ani rozoberať. Nemyslím si, že v politike sme na to, aby sme koaličných partnerov milovali. V politike nevznikajú priateľstvá, je to skôr výnimočné. Môžem len zažartovať, že ma teší, ak sa niekto zaoberá mojím psychickým stavom. Toto nevidím ako podstatné. Fakty sú, že z rokovania, kde som bol pripravený hovoriť o kompromisoch, pán predseda SNS odišiel. Za podstatnejšie považujem povedať, že verejnoprávna RTVS hospodári za posledné obdobie bez straty a prvýkrát v histórii jej nebolo potrebné dávať extra dotácie z dôvodu straty. Faktom je aj to, že teraz je väčšia kvantita pôvodných programov, vyrábajú sa vzdelávacie alebo animované programy, ktoré sa predtým nevyrábali, sledovanosť stúpla o polovicu a existuje vysoká miera spokojnosti s tým, ako sa profiluje dvojka s celou škálou filmov pre náročného diváka. Rozpočet RTVS je skoncipovaný tak, že asi 65 percent tvoria koncesionárske poplatky a 25 percent prostriedky na základe zmluvy so štátom. V rámci európskeho kontextu je tento rozpočet hlboko podpriemerný. Je nižší ako v susedných štátoch, s výnimkou Ukrajiny, ktorú dávam nabok, lebo sa to nedá úplne porovnávať. Je dokonca nižší, ako sú rozpočty verejnoprávnych médií v štátoch porovnateľných s nami, ale menších – Slovinsko alebo Chorvátsko. Takisto výška koncesionárskeho poplatku patrí k tým nižším. Som hlboko presvedčený o potrebe verejnoprávneho vysielania na Slovensku aj v Európe. Vo väčšine európskych krajín prevláda spôsob financovania cez poplatky. Tento spôsob nevymysleli v socialistickej Škandinávii, ale v starej dobrej konzervatívnej Veľkej Británii a funguje to. Tam, kde sa prešlo do režimu štátnych televízií, ako napríklad v Maďarsku, výsledky nie sú veľmi dobré. Alebo tam, kde je zámer prejsť do systému štátnej televízie ako v Poľsku. Asi viete, ako sa to komentuje v Európe a ako sa k tomu vyjadril aj prezident Obama, keď navštívil Poľsko. Ak tu máme pozitívny vývoj v RTVS, pri videní všetkých možných chýb, ktoré sa vždy stanú a robia, a ak vidím ako je to podpriemerne financované, tak som si myslel, že na začiatku volebného obdobia je ojedinelá príležitosť schváliť takúto vec. Zákon bol navrhnutý aj s valorizačným mechanizmom, závislým od miery inflácie, a veľkú skupinu ľudí by oslobodil od platenia, napríklad zdravotne postihnutých. Mali by sme ošetrené verejnoprávne vysielanie s vysokým predpokladom nezávislosti. Nikto, ani zúrivá opozícia, nemôže povedať, že by RTVS bola servilnou vládnou televíziou alebo rozhlasom. Hovorím to aj napriek tomu, že som často počul od svojich kolegov, že RTVS je protivládna. Ale nič nenarobíte s tým, keď koaličný partner povie, že hlasy neposkytne. Sama ste spomenuli možnosť, že čo ak ovládne všetky médiá jedna finančná skupina. Čo vtedy urobíme? Budeme v niečích rukách? Musíme mať jednu silnú verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Nemyslím si však, že každý človek je takto schopný domyslieť veci. Rozprával som sa o tom aj s bežnými ľuďmi. Čo mám povedať na to, keď mi bežný človek povie, prečo by to mal platiť, keď rád pozerá turecké seriály a tie vo verejnoprávnej televízii nie sú? Niekedy mi to pripadá ako vnucovanie dobra, ktoré nie každý za dobro považuje. Týka sa to aj podnikateľov, právnických osôb, ktorí sa pýtajú, prečo by mali platiť poplatky, keď nepozerajú televíziu. Dávno sa však nepozerá RTVS len v televízore, ale aj na i-padoch, telefónoch. Aj podnikatelia by mali mať záujem, aby sa rozvíjalo demokratické prostredie, k čomu môže RTVS prispieť.

Ako sa spor o koncesie skončí?

Neviem. SNS povedala, že s niečím príde, pán predseda Danko povedal, že to nevidí ako časovo horúce. Je to v programovom vyhlásení vlády, je pravda, že nie je termín, dokedy sa to má schváliť, ale z hľadiska politickej logiky som považoval za potrebné urobiť takúto vec na začiatku.

Váš kolega Číž vyhlásil: „Novinári, ktorí sú v RTVS, odpusťte mi tú skratku, majú hodnotovo blízko k bratislavskej kaviarni. Preberá sa rétorika denníkov N a SME, ktoré vedú aktívny politický zápas. Je pre mňa obrovským sklamaním aj relácia pána Havrana, ktorý sa stal jedným z hlavných redaktorov SME.“ Ako hodnotíte spravodajstvo RTVS vy?

Je to úplne legitímny názor. Niekedy si možno redaktori RTVS až príliš dávajú záležať na tom, aby nikto nemohol povedať, že sú servilní, ale neriešim to. Ja ako minister kultúry si netrúfam ísť verejne do takéhoto konkrétneho hodnotenia. Všeobecne poviem, že určite som v spravodajstve zaznamenal veľa profesionálnych chýb, ale podstatné pre mňa je to, že spravodajstvo RTVS je kvalitnejšie, kvalitatívne iné ako konkurenčné spravodajstvo Markízy alebo Joj. Je serióznejšie a aj v radení správ prináša hierarchiu, ktorá by mala vyhovovať ľuďom, čo majú ambíciu byť nielen zabávaní, ale aj informovaní. Stúpla aj jeho sledovanosť. Vnímam, že tam prišlo veľa mladých ľudí, ktorí potrebujú nazbierať skúsenosti, životné poznanie, aby dokázali byť porovnateľní so spravodajstvami iných televízií, kde bolo redaktorom dopriate pracovať dlhšie. Trend je pre mňa podstatný. Nie je to servilné, zvýšilo si svoju sledovanosť aj akceptovateľnosť vo verejnosti.

Čoskoro sa bude voliť nový riaditeľ RTVS. Koho bude Smer podporovať?

Myslím si, že by to mal byť človek, ktorý dokáže televíziu manažérsky rozvíjať, pokračovať v nastúpenom trende a ktorý si dokáže obhájiť nezávislosť nielen voči politickým, ale aj ekonomickým tlakom. Osoba nie je podstatná, vyberať bude parlament.

Ktoré nové slovenské kapely ste vďaka povinným kvótam na hudbu objavili?

Nepočúvam tak často rozhlas, takže to nie je na mňa dobrá otázka.

Generálny prokurátor sa obrátil pre tento zákon na Ústavný súd. Spätne vnímate zavedenie povinných kvót pozitívne?

Určite ho vnímam pozitívne, pretože tej slovenskej hudby vo vysielaní rádií reálne je viac. Minule som si napríklad povšimol, že jedno komerčné rádio to vyriešilo tak, že vysielalo hodinovku slovenskej hudby. Ako sa rádiá vyprofilujú, či budú dávať priestor novej hudbe alebo tým osvedčeným, je ich vec. Nestretol som sa so žiadnou negatívnou reakciou poslucháčov, skôr naopak. Ak má generálna prokuratúra taký právny názor, tak to urobila. My si myslíme, že z právneho hľadiska jej argumenty neobstoja. Ak to Ústavný súd prijme na ďalšie konanie, oponentom bude Národná rada, ale ja to považujem za veľký prínos.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Máte stále blízky vzťah s Robertom Ficom?

Mám s ním taký istý vzťah, aký som mal aj predtým.

Stretávate sa vo dvojici?

Sem-tam áno, naposledy sme sa takto stretli pred týždňom, dvoma.

Boli ste ho pozrieť aj v nemocnici?

Áno.

Zmenil sa po operácii?

Áno aj nie. Iste sa nezmenil povahovo, ale každého takýto „zážitok“ zmení. Určite sa inak pozerá na život, na to, čo sa s ním deje. Je to však intímna vec a nechcem to veľmi rozoberať.

Zo štvorkoalície sa stane trojkoalícia. Ako vnímate politickú cestu Radoslava Procházku?

Ako nešťastnú. Asi ako viacerí ľudia na pravicovej politickej scéne som ho považoval za talentovaného človeka. Aj som si s ním v parlamente, keď bol poslanec, rozumel. Je to škoda, že sa neuplatnil. Určite urobil veľa chýb a možno nemal danosti byť lídrom politickej strany.

Čím to je, že niekto, kto má predpoklady byť v politike úspešný ako Procházka, za pol roka vyhorí a niekto je v nej 20 rokov ako Robert Fico?

Nie som až taký znalec ani Rada Procházku, ani toho prostredia, tak len vyslovím hypotézu, že asi nemal líderské danosti. Ako poslanec si viedol veľmi dobre, hlavne v právnickej oblasti. Keď vystupoval, malo to hlavu a pätu, ale nie každý má na to, aby bol lídrom politickej strany.

Premiér v poslednom čase minimálne komunikuje s médiami. Keď sa minulý týždeň zmenili pomery vo vláde, bolo len vyhlásenie a žiadne otázky. Nevnímate to ako problém?

Mediálna komunikácia Roberta Fica mala vždy nejaké sínusoidy, niekedy komunikoval menej, niekedy viac, určite na to mali vplyv aj zdravotné problémy. Negeneralizujte to. Myslím si, že komunikuje tak, ako potrebuje, ako to považuje za dobré, čo to mám ja čo komentovať?

Videli ste video, kde označil redaktora Markízy za záchodového pavúka?

Nevidel, počul som. Urobil video, ja niekedy napíšem na blog. Možno sa ho dotklo, že niekto si vymýšľa, že behá s ochrankou, neviem, sú to nepodstatné veci. Dobre, ja by som možno taký výraz nepoužil, ale nevnímam to ako nejakú strašnú vec, aby sme toto riešili.

Blíži sa septembrová programová konferencia Smeru a decembrový snem. Aký Smer tu bude v januári?

Chcel by som, aby bol „nakopnutý“, reštartovaný, aby vzišlo zo snemu vedenie, ktoré bude mať podporu, a aby nás programová konferencia programovo usmernila, aby sme vedeli, na čo budeme klásť dôraz, aby sme sa aj na koaličnej rade mohli držať našich priorít.

Bývalý poslanec Martvoň hovorí, že vplyv oligarchov v Smere už prekračuje mieru únosnosti. „Buď v Smere dostanú väčší priestor mladí politici a ľudia, ktorí chcú robiť pre bežných ľudí, alebo zostanú v popredí starší politici, ktorí prihliadajú iba na svoje záujmy a záujmy oligarchov. Zbytočne sa bude diskutovať, keď oligarchovia to majú na háku a robia si svoju politiku.“

Anton Martvoň asi nestrávil pocit hlbokej krivdy, že nebol na kandidátke Smeru. To, čo tvrdí, je na úrovni konšpirácie o Sionských mudrcoch. Je to pohľad, že niekde je skupinka ľudí – Sionských mudrcov, ktorí riadia tento svet. Toto je rovnaká konšpirácia, že niekde je skupinka ľudí, ktorá riadi Smer. Je to nezmysel.

 

Marek Maďarič

Robert Kaliňák

Teraz najčítanejšie