Denník N

Od novembra má platiť poplatok za rozvoj od Smeru. SaS ho chce zrušiť, zvýšil by ceny nových bytov

Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Za každý štvorcový meter novej stavby sa má platiť poplatok od 10 do 35 eur. Výnimku majú rodinné domy.

Smer ešte pred voľbami schválil nový poplatok pre rozvoj, má platiť od novembra. Mestá ho môžu vyberať od investorov, ktorí chcú stavať nové byty, a následne z týchto peňazí postaviť cestu, park či škôlku, ktorú obec pri vyššom počte obyvateľov potrebuje.

Opozičná SaS pred niekoľkými dňami predložila návrh, aby sa zákon úplne zrušil a aby sa takýto poplatok neplatil. Strana sa napríklad pýta, prečo sa má poplatok hradiť už v čase stavebného konania, prečo sa má platiť aj pri zatepľovaní bytoviek a prečo majú nové domy do 150 štvorcových metrov pri jeho platení výnimku.

Návrh nového poplatku predložili koncom minulého roka vtedajší poslanci Richard Raši a Igor Choma, ktorí sú zároveň primátormi Košíc a Žiliny (obaja zo Smeru). Poplatok za rozvoj môže byť vo výške od 10 do 35 eur za štvorcový meter. Bude sa platiť len vtedy, ak to obec schváli, bude príjmom rozpočtu obce.

V dôvodovej správe k zákonu sa písalo, že zabráni aj podobným korupčným praktikám, ktoré vyšli najavo v niekoľkých obciach pri Bratislave. Denník N pred rokom informoval, ako vo viacerých obciach – v Marianke, Záhorskej Bystrici alebo v Čunove – starostovia umelo naťahovali stavebné konanie a za stavebné povolenie vyžadovali od stavebníkov „dobrovoľné“ dary pre obec.

V skutočnosti však zákon tieto prípady nerieši. Choma doň veľmi rýchlo posunul výnimku, ktorá v pôvodnom návrhu nebola: od poplatku budú oslobodení všetci, ktorí si chcú postaviť rodinný dom s obytnou plochou maximálne 150 štvorcových metrov.

Pohľad č. 1: Peniaze treba hľadať inde

SaS hovorí, že zákon je taký zlý, že je lepšie ho zrušiť ako upraviť.  O jej návrhu zrušiť poplatok sa bude rokovať na septembrovej schôdzi.

„Samospráva má dosť aj iných nástrojov, ako môže financovať náklady, ktoré vznikli v súvislosti s výstavbou. Nemá to byť zase na ťarchu developerov, to sa premietne do cien nehnuteľností a toto nepovažujeme za správne,“ hovorí poslankyňa za SaS Jana Kiššová.

Priestor na to, kde hľadať ďalšie peniaze, vidí napríklad v dani z nehnuteľností. „Ak sa do obce prisťahujú noví ľudia a treba preto postaviť napríklad novú poštu, školu alebo ihrisko, nikde nie je povedané, že ju budú využívať iba oni. Daň z nehnuteľností je plošne rovnomernejšie rozdelená. Ale faktom je, že do toho nikto nechce ísť,“ hovorí Kiššová.

Opozícii prekážajú na zákone aj iné veci. Mesto nemá povinnosť informovať verejnosť o presných sumách a účeloch využitia tohto poplatku. A hoci ho investori budú platiť, naďalej majú platiť aj takzvané vyvolané investície, napríklad prístupové cesty.

Pohľad č. 2: Bratislave by to pomohlo

„Postavíte bytovku, ale k tomu treba vybudovať školu, škôlku, opraviť chodníky, park, sociálne služby. Kto má tú školu postaviť a z akých peňazí? Štát, mesto, mestská časť?“ pýta sa právnik a bratislavský mestský poslanec za Ružinov Ján Buocik.

V zákone vidí aj pár nedostatkov. Napríklad ten, že poplatok sa vyberá do 15 dní po vydaní právoplatného stavebného povolenia, a nie až pri kolaudácii. Zdá sa mu však rozumnejšie ponechať zákon v platnosti ako odložiť jeho účinnosť. Pre mesto to môže znamenať slušný príjem.

Buocik na základe štatistických dát za rok 2015 vyrátal, že Bratislava by si pri maximálnom poplatku polepšila o 15 miliónov eur. Nebude to až taká jednoduchá cesta. Primátor chce, aby peniaze šli do rozpočtu mesta, ale nejaký podiel z týchto peňazí chcú aj mestské časti.

Mestský poslanec však upozornil na iný problém. Poplatok sa schvaľuje všeobecne záväzným nariadením a to nejaký čas trvá. „Ak sa sadzba neurčí do konca tohto roka, mesto nemôže vyberať poplatok celý budúci kalendárny rok. Buď to schválite do konca tohto roka, alebo žiaden developer nezaplatí tento poplatok celý ďalší rok.“

Pohľad č. 3: Nemôže to dobre fungovať

„Poplatok áno, ale nie v tej podobe, ako je napísaný,“ hovorí Peter Robl z občianskeho združenia Budovy pre budúcnosť. Zákon dáva mestám mantinely, preto to nemôže fungovať dobre.

V čom je teda problém? Nový majiteľ bytu poplatok zaplatí, ale zjavne bohatší majiteľ rodinného domu s plochou do 150 štvorcových metrov nie. Obnova sa predraží o 10 až 30 percent, hoci ňou nevzniká potreba novej verejnej infraštruktúry. Predraženie výstavby sťaží mladým ľuďom prístup k bývaniu.

„V zákone nie je nikde záruka, že mesto použije poplatok tam, kde sa nová budova postavila. Pokiaľ za tú daň dostanete adekvátnu protihodnotu, každý to bude ochotný zaplatiť a bude to znamenať iba prechodné zvýšenie cien bytov,“ hovorí Robl.

Chýbajú mu aj odpovede na pár otázok – čo hovorí Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje úvery na zatepľovanie a obnovu bytových domov, čo to znamená pre podnikateľov, ktorí plánujú postaviť novú výrobnú halu, a či sa pre tento poplatok zvýšia investičné stimuly.

Teraz najčítanejšie