Denník N

Čo nám o svete prezradila olympiáda

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Prečo Američania vyhrávajú toľko medailí? Prečo ich v minulosti porážal Sovietsky zväz a ako sa o to teraz snaží Čína? Športové úspechy či neúspechy dokážu povedať niečo o povahe jednotlivých krajín.

Autor je americký novinár a politológ.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Olympijské hry sa skončili a verdikt je známy – Spojené štáty vyhrali. Z Ria odišli s najväčším počtom zlatých, strieborných aj bronzových medailí. Naposledy jeden štát vyhral vo všetkých kategóriách pred 40 rokmi (s výnimkou bojkotovaných hier v rokoch 1980 a 1984). Amerika mala pred druhým v poradím náskok 51 medailí.

Víťazstvo na olympiáde sa nedá automaticky pripísať úspechu v iných oblastiach, ale olympiáda nás o svete predsa len v niečom môže poučiť.

Napriek všetkým svojim problémom Spojené štáty súťaži stále dominujú. Lenže pri pohľade na čísla badať zjavný „vzostup zvyšku“. Amerika na väčšine moderných olympiád získala od desať do 20 percent všetkých medailí. Lenže počas uplynulých 30 rokov sa pohybuje pri dolnej hranici tohto rozmedzia. To odzrkadľuje vývoj relatívnej sily americkej ekonomiky. Hoci je stále číslom jeden, jej podiel na globálnom HDP sa v priebehu uplynulých desaťročí zmenšil, pretože si rozvojové štáty odhryzli svoj kus koláča.

Oslnivý pokrok Číny

Najdôležitejšou súčasťou tohto príbehu, samozrejme, je Čína. Jej športový aj ekonomický pokrok je oslnivý. Čína začínala na olympiáde ako dôležitý hráč až v roku 1980. V roku 1992 sa s 54 medailami umiestnila na štvrtom mieste. V roku 2000 skončila tretia. Dnes je druhá (platí to o celkovom počte medailí, v oficiálnom rebríčku v Riu však bola druhá Veľká Británia, ktorá získala o jednu zlatú medailu viac – pozn. red.).

Aký je teda kľúč k úspechu na olympiáde? Mnohí ekonómovia a štatistici sa pokúsili vytvoriť modely, pomocou ktorých by sa dali predpovedať medailové umiestnenia krajín. Ako najjednoduchšie a najvýznamnejšie ukazovatele sa zdajú veľkosť populácie a – ešte dôležitejšie – HDP.

Lenže existuje aj takzvaný sovietsky efekt. Ak sa centralizovaná diktatúra zameria na šport, dokáže svoje umiestnenie v konečnej tabuľke výrazne zlepšiť. Sovietsky zväz počas studenej vojny často vyhrával olympiády a olympijskou veľmocou bolo aj východné Nemecko – v súčasnosti však panuje presvedčenie, že športovci oboch krajín systematicky a vo veľkom dopovali. Čína dnes zjavne profituje z veľkorysého, vládou plateného úsilia na získavanie medailí. To je aj dôvod, prečo budú v Pekingu po horších výsledkoch v Riu padať hlavy.

Zúfalá India

Najvytrvalejším a najudivujúcejším neúspešným štátom je druhá najľudnatejšia krajina a siedma najväčšia ekonomika sveta. India v Riu získala dve medaily, jednu na 650 miliónov obyvateľov. Na porovnanie, Azerbajdžan ich má 18, čo je jedna na 500-tisíc ľudí. Je to tisícnásobne lepší výsledok.

Prečo? Chudoba je jednoduchým vysvetlením. India je po prepočítaní na hlavu obyvateľa stále veľmi chudobnou krajinou. Prečo je však až o toľko horšia ako iné podobné štáty? Indické HDP per capita je dnes približne také, ako mala Čína v roku 2000. V tom roku však Čína získala 58 medailí (z toho 28 zlatých), čo je približne tridsaťnásobne viac, ako India vyhrala tento rok.

Niektorí Indovia to pripisujú svojej chaotickej demokracii. Lenže rozvojovým a demokratickým krajinám ako Keňa, Južná Afrika a Turecko sa darí omnoho lepšie. Ukazuje sa, že kľúčom je kvalitná verejná politika, tvrdí Danyel Reiche, ktorý napísal knihu o úspechu na olympiáde. Pýta sa, ako dokáže Keňa získať 29-násobne viac medailí než Saudská Arábia, hoci je 17-násobne chudobnejšia? Jeho odpoveďou je politické správanie, ktoré nazýva „Múdrosť“. Delí ju na štyri časti: zrovnoprávnenie žien, ktoré uvoľní potenciál polovice krajiny; vytvorenie silných športových zväzov; špecializácia na konkrétne športy a snaha byť medzi prvými inovátormi nových techník a športov. Krajinám, ktoré si niektorú z týchto stratégií osvoja, sa darí – Nový Zéland, Dánsko, Chorvátsko a obzvlášť Jamajka.

Je za tým viac

Biedne olympijské výsledky Indie môžu byť ďalším z prejavov pretrvávajúcej povahy tejto spoločnosti – kvalitní jednotlivci, ale verejná nekompetentnosť. Vláda v Indii funguje veľmi zle. Lenže je za tým viac. Indii chýba rovnaký národný zápal, aký Čína priniesla na svetové súťaže. Možno za to môže indická rozmanitosť, možno je za tým iný dôvod, ale je ťažké predstaviť si, že by sa krajina zjednotila rovnako, ako sa to podarilo Číne pred olympiádou v Pekingu.

A potom je tu ešte Amerika – decentralizovaná, bez centrálneho plánovania, chaotická a s vládou, na ktorú každý rád nadáva, a napriek tomu je neoddiskutovateľným šampiónom. Prečo? Čiastočne preto, lebo tu verejná politika funguje pomerne dobre a v mnohých športoch povzbudzuje kvalitu. No vo väčšej miere za to môže americký duch, ktorý oslavuje individualizmus, povzbudzuje rôznorodosť a neúnavne tlačí ku kvalite. A tento duch je ešte dôležitejší než samotné víťazstvo.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie