Denník N

Rasizmus náš globálny i každodenný

Záchranári vynášajú telo jednej z obetí zrútenia textilnej továrne v Bangladéši. Foto – TASR/AP
Záchranári vynášajú telo jednej z obetí zrútenia textilnej továrne v Bangladéši. Foto – TASR/AP

Článok v Denníku N sa svojím antirasizmom vymyká obvyklej slovenskej mediálnej produkcii. Lenže tým, ako si nevšíma globálny rasizmus, prispieva k chóru časopisov o móde, ktoré tento rasizmus legitimizujú.

Autor je politológ, Ústav medzinárodných vzťahov, Praha,
Fakulta sociálnych a ekonomických vied, UK, Bratislava

Bývalú splnomocnenkyňu pre rómske komunity Aninu Botošovú obťažoval ochrankár pri nákupe oblečenia. Hoci to zamestnanec externe najatej SBS aj jeho zamestnávateľ popierajú, zdá sa, že príčinou jeho konania bol rasizmus. O celom probléme informovala Ria Gehrerová v Denníku N.

To, čo sa stalo pani Botošovej, je odsúdeniahodné a je správne, že o tom Denník N píše. Zastavme sa však pri otázke, v akom obchode pani Botošová nakupovala, a pouvažujme nad tým, či je takýto boj proti rasizmu dostatočný.

Obchod, v ktorom sa incident odohral, je Camaïeu na Obchodnej ulici v Bratislave. Ide o francúzsku sieť dámskeho oblečenia, predávajúcu svoj tovar najmä v európskych krajinách. V Bratislave ju nájdete aj vo viacerých obchodných domoch. Je to značka, ktorá sa nijako zásadne nelíši od podobných predajcov oblečenia.

Camaïeu, podobne ako napríklad C&A, Benetton alebo Mango, bola jednou z firiem, ktorej oblečenie šili, okrem iných, aj bangladéšske deti vo fabrike Rana Plaza. Jej zrútenie pochovalo viac ako 1 100 ľudí. Jednou z reakcií na túto tragédiu bolo vytvorenie fondu na kompenzáciu obetí, kam údajne „veľmi malou“ sumou prispela aj firma Camaïeu. Hoci po tragédii došlo k posunu v oblasti bezpečnosti práce, zmeny sú podľa nedávnej správy Human Rights Watch stále nedostatočné. Práva zamestnancov a zamestnankýň vo fabrikách na výrobu šatstva sú v Bangladéši naďalej potláčané a podmienky v nich nezodpovedajú štandardom, o ktorých západné firmy s oblečením tvrdia, že ich dodržujú. Kľúčové je, že v Bangladéši sú naďalej vykorisťované deti za mzdu, ktorá nedosahuje ani desať dolárov za mesiac. Takáto mzda je hlboko pod hranicou chudoby.

Rasový útok, ktorý sa stal, je naozaj zavrhnutiahodný, zamyslime sa však nad samotným nakupovaním v obchode, akým je Camaïeu. Takýto nákup prispieva k existencii problematickej detskej práce v Bangladéši. Globálna ekonomika je postavená na rasistických základoch a umožňuje Západu, aby vykorisťoval časti planéty obývané ľuďmi s inou farbou pleti. Rovnako ako slovenský rasizmus aj ten celosvetový umožňuje takýmto ľuďom uspieť, farba pleti je však stále do veľkej miery spojená s ekonomickým útlakom.

Tí, ktorí nakupujú v obchodoch, ako je Camaïeu, sa tak podieľajú na globálnom rasizme, v ktorom sú Slováci a Slovenky obchodnými sieťami zviazaní v nerovných mocenských vzťahoch s bangladéšskymi deťmi. Treba zdôrazniť, že na Slovensku je náročné nájsť oblečenie, ktoré by nebolo vyrobené za drastických pracovných podmienok. Malá možnosť výberu tu však je. Na rozdiel od mnohých Slovákov a Sloveniek bangladéšske deti často na výber nemajú.

Problémom však nie sú len nákupné zvyky na Slovensku, ale aj spôsob, akým sa o týchto nákupoch píše v slovenských novinách. Na jednej strane treba oceniť, že Denník N píše o každodennom slovenskom rasizme, a rovnako treba privítať aj postoj manažérky slovenskej časti tohto reťazca. Tá sa od rasistického správania ochrankára dištancovala, pretože je údajne v rozpore s hodnotami spoločnosti Camaïeu. Na druhej strane si treba položiť otázku, či napriek kritike domáceho rasizmu je globálny rasizmus skutočne v rozpore s hodnotami tejto spoločnosti. Manažment firmy sám rozhoduje, kde a ako sa bude oblečenie vyrábať a či je v poriadku platiť predavačkám v Bratislave platy v rádoch stovkách eur a deťom v Bangladéši menej ako desať.

Článok v Denníku N sa svojím antirasizmom vymyká obvyklej slovenskej mediálnej produkcii. Lenže tým, ako si nevšíma globálny rasizmus a ako v podstate robí reklamu odevnej firme, prispieva k chóru časopisov o móde, ktoré tento rasizmus legitimizujú ako normálnu súčasť našich životov. To, že je niečo bežné, však ešte nemusí pre nás znamenať, že je to správne. Médiá sa môžu pozastavovať nad podmienkami, za akých sa vyrába naše oblečenie. Ak aj akceptujú, že v kapitalizme sa firmy dokážu správať eticky, kritiku neetických firiem môžu vykonávať dôsledne aj tam, kde hlavnou témou nie je globálny, ale lokálny rasizmus. V opačnom prípade sa stávajú spolupáchateľmi svojím mlčaním.

Na záver sa mi žiada len zopakovať, že sám viem, aké náročné je nakupovať tak, aby človek nespôsoboval druhým utrpenie alebo aby neničil životné prostredie. Ak však naše konzumné vzorce a korporácie, ktoré nás do nich reklamou tlačia, budeme ignorovať, k posunu v týchto otázkach nedôjde.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie