Obraňovať biskupov sa dá len na základe faktov

Autor je doktorandom na Evanjelickej teologickej fakulte Karlovej univerzity

O kauze nepredĺženia zmluvy kaplánovi Jakubovi Pavlúsovi už dva týždne informujú viaceré celoštátne médiá. Uprostred kritiky, ktorej čelia biskupi Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ECAV), sa o ich obranu – či aspoň o vyvážený pohľad – pokúsil teológ Ľubomír Martin Ondrášek. Jeho argumentácia však nestojí na faktickom základe.

O manželstvo vôbec nejde

Ondrášek prezentuje problém ako zrážku konzervatívcov a liberálov – a diskusiu o podobe manželstva prezentuje ako kľúčový problém pri prepustení Jakuba Pavlúsa. To však nie je vôbec pravda. List na podporu kaplána Pavlúsa totiž podpísali tak konzervatívni, ako i liberálnejšie ladení pedagógovia a doktorandi Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK. A nielen to – signatármi sú dokonca dvaja z troch autorov konzervatívneho oficiálneho stanoviska ECAV, na ktoré sa biskupi pri nepredĺžení zmluvy odvolali.

Otázkou tak nie je postoj k manželstvu, ale to, či smie mať zamestnanec cirkvi pôsobiaci v kňazskej službe odlišný názor než jeho nadriadení – a za toto právo sa postavili aj tí teológovia, ktorí s manželstvami či partnerstvami gejov a lesieb zásadne nesúhlasia. Biskupi navyše zavádzajú, keď tvrdia, že list podpísali iba niektorí pedagógovia a doktorandi. V skutočnosti sa na obranu svojho absolventa postavilo celé súčasné i bývalé vedenie fakulty, štyria vedúci katedier z piatich a emeritný generálny biskup. Celkovo až dve tretiny pedagógov s takzvanou kanonickou misiou (poverením vyučovať teologické predmety od ECAV) a takmer všetci interní doktorandi.

Zmenu pohľadu na manželstvo si konzervatívni evanjelickí teológovia neželajú, no napriek tomu vo svojom liste prosia o to, aby biskupi „vytvorili atmosféru slobody a dôvery, v ktorej bude možné otvorene diskutovať o rôznych postojoch a názoroch na manželstvo a rodinu“.

Spory, ktoré viedli k oddeleniu luteránov od Ríma, sa začali pred 499 rokmi práve volaním po diskusii. Ak sa dnes ECAV na Slovensku rozhodne diskusiám aktívne brániť, poprie tak svoje vlastné korene. Právo myslieť a dokonca i nesúhlasiť s cirkevnými predstaviteľmi je predsa pre protestantizmus ďaleko dôležitejšie než akékoľvek vyhlásenie o manželstve.

Vinenie obete

Druhá nezrovnalosť v Ondráškovom článku je ešte závažnejšia. Volá v ňom po rešpektovaní presvedčenia evanjelických biskupov, a to aj napriek prípadnému osobnému nesúhlasu. Táto výzva však stavia situáciu na hlavu – zo zodpovedných robí obete. Biskupi nielenže nerešpektovali Pavlúsov názor, ale ani právo na to, aby akýkoľvek názor mal. Ak si pre zotrvanie v cirkevnej službe nemôžete ani len myslieť nič, s čím nesúhlasia biskupi, tak nemáte právo na akýkoľvek – súhlasný či nesúhlasný – názor. Môžete len slepo nasledovať to, akým spôsobom biskupi interpretujú cirkevné dokumenty. To, že s postupom biskupov nesúhlasia ani samotní autori cirkevného vyhlásenia o manželstve, naznačuje, že jeho autori nepísali inkvizičný dokument. Obeťou sa stal mladý kaplán, ktorý navyše jasne povedal, že stanovisko cirkvi rešpektuje napriek tomu, že s ním osobne nesúhlasí – no ani to biskupom nestačilo. Ondráškovo volanie po rešpektovaní rozhodnutia biskupov je tak značne cynické.

Existuje navyše dôvodné podozrenie, že Zbor biskupov výrazne prekročil svoje právomoci. Aj preto volanie po rešpektovaní rozhodnutia biskupov vôbec nie je namieste. Evanjelickí biskupi majú výrazne menšie právomoci než biskupi v rímskokatolíckej cirkvi. Generálny biskup nie je lokálnou obdobou pápeža, a už vôbec nie je neomylným vševládcom vo veciach vierouky a etiky. Evanjelickí biskupi sú v istom zmysle strážcami čistoty učenia, no v žiadnom prípade nesmú vierouku tvoriť ani svojvoľne interpretovať cirkevné stanoviská. Konať smú len v rozmedzí určenom cirkevnoprávnymi predpismi, ktoré prijíma a mení najvyšší cirkevný orgán – synoda („cirkevný parlament“).

Cirkevnoprávne predpisy nikde nehovoria o uzatváraní zmlúv len na dobu určitú; podobne predpisy nikde explicitne nepovoľujú ani prípadné pohovory rozhodujúce o predĺžení zmluvy. Je teda možné, že biskupi konali svojvoľne. Žiadny predpis ani nehovorí o tom, že súkromný nesúhlas s cirkevným vyhlásením zakladá dôvod na nepredĺženie pracovného pomeru.

Zo služby smú byť prepustení len tí duchovní, ktorí sa dopustili vážneho disciplinárneho priestupku – Jakub Pavlús však nebol ani usvedčený, ba dokonca ani disciplinárne stíhaný. V tomto prípade tak biskupi postavili svoj subjektívny úsudok na úroveň disciplinárneho konania – a takýto postup sa nedá rešpektovať napriek nesúhlasu bez toho, aby boli zodpovedané otázky o legitimite biskupského postupu.

Závažnou je tiež skutočnosť, že Zbor biskupov svojím bezprecedentným rozhodnutím v kontexte európskeho luteranizmu koná v priamom protiklade so stanoviskami Svetového luteránskeho zväzu, ktorého zakladajúcim členom je aj ECAV. Stanoviská tejto medzinárodnej evanjelickej organizácie, ktoré schvaľovala a ku ktorým sa hlási aj ECAV, jednoznačne potvrdzujú, že v otázke manželstva je možné mať vlastný, osobný názor na uvedený inštitút. Generálny biskup Klátik je dlhoročným členom vysokých grémií Svetového luteránskeho zväzu a aj predsedom jeho Komisie pre teológiu a ekumenické vzťahy, ako aj docentom evanjelickej teológie.

To, že k otázke manželstva sa evanjelici vo svete stavajú rôzne a vedú o nej otvorenú diskusiu, si biskup Klátik určite uvedomuje. Niektorí z ľudí, ktorí dobre poznajú súčasné pomery v ECAV, vyslovili domnienku, že jeho motívom mohla byť snaha ukázať pevnú ruku svojim názorovým oponentom a práve na Pavlúsovi ukázať exemplárny trest za podpísanie Stanoviska teológov k referendu z februára 2015, ktorý si, žiaľ, nemohol dovoliť voči tým kňazom, ktorí majú s ECAV uzatvorenú zmluvu na dobu neurčitú. Niektorými farármi a angažovanými laikmi tiež bola vyslovená domnienka, že jeho konanie môže mať ešte jeden machiavellistický rozmer.

„Odídením“ Pavlúsa sa vraj snaží vraziť klin do reformného prúdu v ECAV, ktorý odmieta autoritárske praktiky jej súčasného vedenia, a pokúša sa ho rozdeliť práve na veľmi kontroverznej a citlivo vnímanej otázke homosexuality.

Rozdeľuj a panuj

Posledný odsek Ondráškovho článku je však najproblematickejší. Hovorí o tom, že „liberálne zmýšľajúce osoby [sa] správajú neliberálne až nepriateľsky voči osobám s iným náboženským a etickým presvedčením“. Aj toto tvrdenie je zavádzajúce.

Odložme emócie bokom. Diskusia spojená s referendom a partnerstvami osôb rovnakého pohlavia bola, je a ešte nejaký čas bude vypätá. Ak jedna strana nazýva druhú „kultúrou smrti“ a „sodomským paškvilom“ či ohrozením rodiny, tak nie je nepochopiteľné, že druhá strana sa taktiež nezdrží nevyberavých titulov. Rozdiel medzi oponentom a nepriateľom sa v takejto silne polarizovanej diskusii stiera, pričom nejde len o doménu takzvaných liberálov. Je však nutné zdôrazniť to, že žiadna oficiálna reakcia zo strany Jakuba Pavlúsa a evanjelických teológov rozhodne nebola k biskupom neúctivá.

Skutočná mocenská situácia je pritom úplne odlišná: sú to biskupi ECAV, ktorí znemožnili ďalšiu službu v cirkvi kaplánovi s odlišným názorom. Je to Zbor biskupov, kto svojimi autoritárskymi metódami vytvoril v cirkvi atmosféru strachu, o ktorej hovoria viacerí farári a študenti teológie. O tom, že situácia je alarmujúca, svedčí aj to, že samotní teológovia podporujúci Jakuba Pavlúsa iba dúfajú, že nebude nasledovať cirkevný trest. Moc v cirkvi pevne držia konzervatívni predstavitelia, a tak v tomto prípade slová o „neliberálnych liberáloch“ nesmerujú k vyváženosti, ale pod pás.

Cirkev je miestom pre všetkých

Konzervatívne kruhy si dnes sprivatizovali celé slovenské kresťanstvo. Je to evidentné už pri čítaní správ: cirkvi podporujú referendum, kresťania odmietajú registrované partnerstvá… Veriacimi sú však konzervatívne aj progresívne zmýšľajúci ľudia – a kým jedni hlasujú „3x ÁNO“, druhí aktívne podporujú zrovnoprávnenie LGBT ľudí alebo proti nemu nemajú vážne výhrady. Je síce pravdou, že neskôr zmienení kresťania sú ešte stále vo výraznej menšine, no sú súčasťou cirkvi, ktorá si nezaslúži výpovede, vynútené mlčanie (známe aj ako „rešpektujúci nesúhlas“) a celkovú marginalizáciu.

Diskusii sa nedá zabrániť a odlišný názor nezakáže žiadne rozhodnutie predstaviteľov cirkvi. To, že s postupom biskupov nesúhlasí značné množstvo ľudí bez ohľadu na cirkevnú príslušnosť, dokazuje aj úspešná zbierka pre rodinu prepusteného kaplána. Už zbežný pohľad na komentáre ukazuje, že mnohí prispeli aj napriek svojim konzervatívnym postojom k manželstvu.

S Ondráškom je možné súhlasiť v jednom: tak konzervatívne, ako i progresívne názory je možné zastávať a podporiť presvedčivými argumentmi. Obhájiť evanjelických biskupov nielen vo veci nepredĺženia zmluvy Jakubovi Pavlúsovi je však ťažké, ak nie nemožné. S ich postupom je síce možné súhlasiť, no nevyhnutne to znamená súhlasiť s ich víziou odklonu od reformačnej tradície. Rozšírenie právomocí biskupov po vzore rímskokatolíckej cirkvi, autoritársky spôsob vedenia cirkvi, ignorovanie vôle miestneho cirkevného zboru aj Pavlúsových priamych nariadených a rezignácia na hodnotu slobody sú totiž v príkrom rozpore s hodnotami, na ktorých bola evanjelická cirkev už od svojho vzniku budovaná.

Najväčšími osobnosťami evanjelikov nie sú svätí, ale tí, ktorí s cirkevnými autoritami nesúhlasili i napriek vážnym dôsledkom pre svoj osobný život. Martin Luther, Søren Kierkegaard či Dietrich Bonhoeffer výrazným spôsobom ovplyvnili podobu luteranizmu na celom svete. Bez ohľadu na náš postoj k LGBT ľuďom musíme uznať, že Jakub Pavlús sa im priblížil tým, že sa za svoj pohľad postavil napriek tomu, že si bol plne vedomý možných dôsledkov.

Prečítajte si

Otvorený list na podporu kaplána Jakuba Pavlúsa